35. deň: Putina podľa Američanov o priebehu vojny klamali vlastní

23:16 Ukrajinský predstaviteľ potvrdil, že pri útoku v meste Dnipro bol zasiahnutý sklad ropy, obete zatiaľ nehlásia.

22:59 Nemenovaný zdroj z Pentagonu uviedol, že ruské jednotky začali opúšťať územie odstavenej Černobyľskej jadrovej elektrárne a sťahujú sa na územie Bieloruska. (Nexta/BBC)

22:41 Ukrajina považuje ruského oligarchu Romana Abramoviča za efektívneho sprostredkovateľa medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý pomáha predchádzať nedorozumeniam medzi oboma stranami. Uviedol to v stredu poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej delegácie vyjednávačov Mychajlo Podoľak.

„V mediálnom priestore je dlho známe, že je veľmi efektívnym sprostredkovateľom medzi delegáciami a čiastočne usmerňuje proces, aby na koniec nedošlo k nedorozumeniu,“ uviedol Podoľak počas tlačovej konferencie vysielanej v televízii.

Podoľak okrem toho označil správy o tom, že bol Ambramovič počas prvej fázy rokovaní otrávený za špekulatívne „konšpiračné teórie“. Takéto správy mali podľa Podoľaka za úlohu vyvinúť tlak na členov vyjednávacích delegácii. (TASR/Reuters)

21:55 Slovensko si musí pripraviť scenáre na riešenie náhleho odpojenia plynu. Ide o záver stredajšieho rokovania Bezpečnostnej rady. Večer o tom informoval premiér Eduard Heger.

Čítajte viac Musíme byť pripravení aj na náhle odstavenie plynu, varuje Heger

21:30 Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian uviedol, že Francúzsko nevidí žiadne známky prelomu v mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou a radšej si počká na konkrétne kroky Kremľa. „Vojna pokračuje a pokiaľ viem, zatiaľ nedošlo k žiadnemu prelomu ani k ničomu novému,“ povedal Le Drian v rozhovore pre France 24 a Radio France Internationale (RFI).

Ruskí vyjednávači v utorok v Istanbule uviedli, že Moskva obmedzí vojenské aktivity na severe Ukrajiny a v okolí Kyjeva. Le Drian však pripomenul, že ostreľovanie hlavného mesta pokračovalo aj v utorok v noci a že ukrajinské prístavné mesto Mariupol zostáva naďalej v obkľúčení.

„Budem veriť iba činom,“ povedal šéf francúzskej diplomacie, podľa ktorého môžu Rusi vyjadrenia o stiahnutí vojakov využívať na „preskupenie svojich síl“. Najvyšší parížsky diplomat ďalej uviedol, že je potrebné „skutočné vyjednávanie“, a vyzval na stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. (TASR/AFP)

21:09 Starosta Mykolajiva Oleksandr Senkevyč vo vysielaní ukrajinskej televízie uviedol, že Rusko používa v Mykolajive kazetovú muníciu. Toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, no povedal, že po meste „je roztrúsené veľké množstvo kazetových bômb“. Agentúra Reuters upozorňuje , že toto tvrdenie nedokázala nezávisle overiť. Rusko poprelo, že by počas vojenskej operácie na Ukrajine používalo kazetovú muníciu alebo útočilo na civilistov.

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová však v stredu uviedla, že jej úradu boli doručené „dôveryhodné obvinenia“ o tom, že ruské jednotky použili kazetovú muníciu v obývaných oblastiach Ukrajiny najmenej 24-krát. Bacheletovej úrad takisto vyšetruje údajné použite tohto typu zbraní ukrajinskými ozbrojenými zložkami. (TASR)

20:58 Spojené kráľovstvo oznámilo nové zákony, ktorých cieľom je „zabrániť ruským oligarchom v prístupe k britským leteckým a námorným technickým službám“. Informoval o tom spravodajský web BBC.

Britské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že táto legislatíva zakáže údržbu lietadiel alebo lodí patriacich sankcionovaným ruským oligarchom alebo ich podnikom. (SITA)

20:32 Počet hlásených obetí utorkového ruského raketového útoku na sídlo regionálnej správy v ukrajinskom prístavnom meste Mykolajiv stúpol z 12 na 15, uviedla dnes agentúra Unian s odvolaním sa na miestne úrady. Starosta Mykolajivu dnes uviedol, že v meste od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo už asi 80 civilistov a ďalších približne 450 ich utrpelo zranenie.

Spod trosiek zničenej deväťpodlažnej budovy oblastnej vojenskej správy bolo vyslobodených 14 tiel obetí. Jeden ranený zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti. Okrem toho bolo hospitalizovaných ďalších 36 ľudí s rôznymi vážnymi zraneniami.

Ukrajinská služba pre mimoriadne udalosti v stredu popoludní informovala, že na mieste pokračuje odstraňovanie trosiek. Do týchto prác sú zapojené aj dva žeriavy. Na fotografiách z miesta je vidieť, že útok úplne zničil niekoľko poschodí v centrálnej časti budovy. (ČTK)

20:20 Slávna ruská sopranistka Anna Netrebková odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu. Zároveň oznámila, že v máji začne znovu vystupovať, teda niekoľko týždňov po tom, čo sa stiahla z koncertného života. Z pódií odišla krátko po vypuknutí vojny, pretože ju kritizovali za blízke vzťahy s Kremľom. Hrozí jej trest.

Čítajte viac Ruská sopranistka Netrebková odsúdila vojnu a ohlásila návrat na pódiá

19:49 Rusko má ďalej v pláne dobyť či zablokovať ukrajinské hlavné mesto Kyjev a tiež Černihiv na severe krajiny, uviedol podľa agentúry Unian hovorca ukrajinského ministerstva obrany. Hromadné sťahovanie ruských síl z Kyjevskej a Černihivskej oblasti podľa neho ministerstvo nezaznamenalo. Ruské ministerstvo obrany naopak podľa agentúry RIA Novosti oznámilo, že ruské vojská sa u oboch menovaných ukrajinských miest preskupujú, aby mohlo byť zavŕšené „oslobodenie“ Donbasu na východe Ukrajiny.

Rusko po ukončení utorkových rokovaní ruskej a ukrajinskej strany oznámilo, že výrazne obmedzí svoje vojenské aktivity v okolí Kyjeva a Černihivu. Generálny štáb ukrajinskej armády potom uviedol, že zaznamenal sťahovanie niektorých jednotiek z Kyjevskej a Černihivskej oblasti. Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko ale upozornil, že v noci na dnešok sa bojovalo pri Kyjeve aj pri Černihive. Počas dňa potom správy o ostreľovaní ani jedného z miest neprichádzali. Cez víkend starosta Černihivu oznámil, že mesto je „celkom zničené“, obkľúčené a zostáva v ňom polovička predvojnovej populácie. (ČTK)

19:22 Rusko zakázalo používať zahraničný softvér pre vládne agentúry. Zákaz vstúpi do platnosti 1. januára 2025. Pred týmto dátumom musia vlastníci kritickej infraštruktúry prejsť na ruský softvér. Nákupy cudzieho softvéru bez schválenia sú od 31. marca 2022 zakázané. (Nexta)

18:51 Prezidenti Spojených štátov a Ukrajiny, Joe Biden a Volodymyr Zelenskyj, popoludní diskutovali o podpore ukrajinskej obrany a ďalších sankciách voči Rusku. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Zelenskyj na twitteri uviedol, že ich rozhovor trval hodinu a týkal sa taktiež hodnotenia aktuálnej situácie počas vojny na Ukrajine i ukrajinsko-ruských rozhovorov o prímerí.

18:40 Ruského prezidenta Vladimíra Putina klamali jeho vlastní poradcovia o tom, ako zle sa darí Rusku s jeho inváziou na Ukrajinu, a tiež o negatívnych dopadoch sankcií na ruskú ekonomiku. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný americký činiteľ s odkazom na odtajnené informácie amerických spravodajských služieb.

„Máme informácie o tom, že Putin mal pocit, že je klamaný ruskou armádou,“ povedal americký činiteľ, podľa ktorého preto prezident prestal plne dôverovať svojmu vojenskému vedeniu. „Putin ani nevedel, že jeho armáda na Ukrajine využíva a prichádza o vojakov, čo poukazuje na jasné prerušenie toku presných informácií smerom k ruskému prezidentovi,“ do­dal.

Podľa vojenských expertov sa Rusku nepodarilo na Ukrajine splniť vopred stanovený plán a prinútiť krajinu k rýchlej kapitulácii bleskovým útokom. Kremeľ teraz podľa odborníkov prezentuje svoje vojnové ciele novým spôsobom, aby Putin mohol tvrdiť, že zvíťazil a zachránil si tak tvár. Ruská kampaň sa od začiatku stretáva s veľkými logistickými problémami, rozbitou technikou, zlou morálkou a silnejšou ukrajinskou obranou, než očakávala.

„Domnievame sa, že Putina klamú jeho poradcovia ohľadom toho, ako zle si ruská armáda vedie a ako je ruská ekonomika zasiahnutá sankciami, pretože jeho blízki poradcovia sa príliš obávajú povedať mu pravdu,“ dodal americký činiteľ.

Kremeľ ani ruská ambasáda vo Washingtone zatiaľ jeho vyjadrenie nekomentovali.

18:25 Britský premiér Boris Johnson oznámil, že západné krajiny by nemali sankcie zavedené voči Rusku zrušiť dovtedy, kým sa z Ukrajiny nestiahnu všetci ruskí vojaci, uviedla agentúra AP.

Prímerie podľa Johnsona nebude stačiť a krajiny skupiny G7 by mali sankcie „zintenzívňovať“, až kým Ukrajinu neopustí posledný z ruských vojakov.

Čítajte viac Čaputová a Levits sa zhodli na tvrdých sankciách: Rusom treba urobiť vojnu drahú

„Určite si nemyslím, že by ste mohli od krajín G7 očakávať zrušenie sankcií len preto, že na Ukrajine je prímerie,“ povedal premiér, ktorého vyjadrenia zaznamenala na svojej webovej stránke stanica Sky News. Takéto kroky by podľa Johnsona vyhovovali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Johnson povedal, že Británia rokuje o „posunutí sa na vyšší stupeň“ v poskytovaní podpory Ukrajine. Británia podľa premiéra uvažuje nad poslaním obrnených transportérov.

Británia už na Ukrajinu posiela protitankové zbrane a ďalšie vojenské vybavenie. Spojené kráľovstvo sa však chce vyhnúť čomukoľvek, čo by mohlo byť považované za stupňovanie konfliktu, píše AP.

18:06 Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij uviedol, že Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Moskvy. Zároveň však povedal, že pozícia Ruska v súvislosti s Donbasom a anexiou Krymského polostrova ostáva nezmenená, informuje agentúra Reuters.

Medinskij vo vysielaní ruskej televízie uviedol, že Ukrajina písomne vyjadrila ochotu vzdať sa svojich ambícií v súvislosti so vstupom do Severoatlantickej aliancie (NATO), zrieknuť sa jadrových a iných zbraní hromadného ničenia a zaviazala sa k fixácii bezblokového statusu a k tomu, že na jej území nebudú rozmiestnení zahraniční vojaci ani vojenské základne.

Ukrajina podľa Medinského tiež súhlasila s tým, že nebude organizovať vojenské cvičenia v spolupráci so zahraničnými armádami. Takéto cvičenia sa môžu konať len za súhlasu krajín, ktoré budú garantmi ukrajinskej bezpečnosti, a to vrátane Ruska.

„Ukrajina deklarovala svoju pripravenosť splniť tieto základne požiadavky, na ktorých Rusko v uplynulých rokoch trvalo. Ak budú tieto požiadavky splnené, tak bude eliminovaná hrozba vytvorenia predmostia NATO na území Ukrajiny,“ uviedol Medinskij.

Čítajte viac Politológ: Putin sa Donbasom neuspokojí, obávať sa môže Moldavsko

„Toto je základ, význam a dôležitosť dokumentu, s ktorým Ukrajina na vysokej úrovni zatiaľ súhlasila… Práca a rokovania však pokračujú,“ dodal Medinskij.

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie okrem toho uviedol, že Rusko bude aj naďalej naliehať na Kyjev, aby uznal stratu Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako i nezávislosť dvoch samozvaných republík ležiacich na východe Ukrajiny, ktoré tvoria región Donbase. „Chcem zvlášť zdôrazniť, že pozícia našej krajiny v súvislostí s Krymom a Donbasom sa nezmenila,“ uviedol Medinskij.

Otázka Donbasu a Krymu je podľa Reuters hlavným problémom pre Ukrajinu, ktorá trvá na tom, že nespraví žiadne ústupky v súvislostí so svojou teritoriálnou celistvosťou.

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie prehovoril deň po tom, ako sa v tureckom Istanbule uskutočnili ukrajinsko-ruské rokovania, po ktorých Rusko uviedlo, že výrazne zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a mesta Černihiv na severe Ukrajiny s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru. Západné vlády, ako i vláda v Kyjeve sú však voči dodržaniu tohto ruského záväzku skeptické.

17:49 Vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že jej úrad preveruje obvinenia týkajúce sa násilnej evakuácie občanov ukrajinského Mariupoľa do oblastí kontrolovaných ruskými silami alebo do samotného Ruska. Život ľudí v tomto prístavnom meste na pobreží Azovského mora od začiatku ruskej invázie zároveň označila ako „čistý teror“.

Ukrajina obvinila ruské sily z násilného odvážania ľudí z Mariupoľa a iných oblastí do Ruska. Moskva tieto tvrdenia poprela a uviedla, že približne 500-tisíc Ukrajincov odišlo do Ruska dobrovoľne. Bacheletová uviedla, že jej úrad taktiež preveruje „dôveryhodné obvinenia“, že ruské sily dovedna 24-krát použili kazetovú muníciu, ako aj obvinenia z údajného rovnakého konania ukrajinskej armády.

17:30 Slovensko zníži počet príslušníkov ruskej diplomatickej misie o 35 osôb. Ruská diplomacia podľa rezortu neprejavila záujem o korektné pôsobenie na území Slovenska.

Čítajte viac Slovensko posiela domov 35 ruských diplomatov

17:26 V ukrajinskom meste Irpiň neďaleko Kyjeva bolo zabitých odhadom 200 až 300 civilistov ešte predtým, než mesto oslobodili ukrajinské sily. V stredu to povedal miestny starosta Oleksandr Markušyn, informuje agentúra Reuters.

Starosta mesta Irpiň v pondelok popoludní vyhlásil, že ukrajinské sily získali späť „plnú kontrolu“ nad týmto predmestím Kyjeva. Neskôr večer v televíznom prejave to potvrdil aj ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.

Markušyn na stredajšom brífingu povedal, že v Irpini bolo zabitých zhruba 50 ukrajinských vojakov a niektoré telá sú stále uväznené pod sutinami. Povedal, že oblasť celú noc ostreľovali ruské vojská.

„Zničených je 50 percent mesta vrátane kritickej infraštruktúry,“ povedal Markušyn podľa agentúry AFP.

Mesto Irpiň sa po ruskej invázii na Ukrajinu stalo miestom ťažkých bojov medzi ukrajinskou a ruskou stranou. Ukrajinská armáda zničila tamojší most, aby zabránila ruským jednotkám postupovať ďalej do hlavného mesta.

17:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Nórsko, ktoré je druhým najväčším dodávateľom plynu do Európy po Rusku, aby dodalo viac surovín do jeho krajiny, ale aj štátov Európskej únie. Okrem toho žiadal, aby Oslo poskytlo jeho armáde systém protivzdušnej obrany a protilodné rakety.

„Sloboda musí byť ozbrojená nie horšie ako tyrania… Potrebujeme najmä protilodné zbrane – rakety Harpoon, ako aj protilietadlové systémy NASAMS. Okrem toho potrebujeme zbrane na ničenie obrnených vozidiel a delostreleckých systémov. Všetky zbrane, ktorými nám môžete pomôcť, budú použité len na ochranu našej a vašej slobody,“ uviedol Zelenskyj.

Nórsko medzitým uviedlo, že darovalo Ukrajine ďalších 2000 protitankových zbraní, aby pomohlo krajine brániť sa pred ruskou inváziou. Oslo poslalo zbrane na Ukrajine už predtým. Nórsky minister obrany Odd Roger Enoksen povedal, že ak sa Ukrajine podarí odraziť útok Ruska, „zabezpečí to ukrajinskú suverenitu“ a pomôže to zachovať rešpektovanie hraníc v Európe.

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

16:57 Ruskí vojaci používajú na Ukrajine zakázané protipechotné míny. Ako referuje spravodajský web CNN, tvrdí to medzinárodná mimovládna organizácia Human Right Watch.

„Je známe, že Rusko vlastní tieto nášľapné míny, ktoré môžu bez rozdielu zabíjať a mrzačiť ľudí v dosahu 16 metrov,“ uviedla organizácia a dodala, že ukrajinská armáda nedisponuje takýmito mínami.

„Krajiny na celom svete by mali rázne odsúdiť ruské používanie zakázaných protipechotných nášľapných mín na Ukrajine,“ povedal predstaviteľ Human Right Watch Steve Goose. „Tieto zbrane nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami a zanechávajú smrtiace dedičstvo pre nadchádzajúce roky,“ dodal.

Medzinárodná zmluva o zákaze mín z roku 1997 komplexne zakazuje používanie, výrobu, skladovanie a presun protipechotných mín. Rusko nie je medzi 164 krajinami, ktoré sa pripojili k zmluve, uviedla Human Right Watch.

Ukrajinská asociácia odmínovačov minulý týždeň predbežne odhadla, že ruské vojská v doterajšom priebehu invázie na Ukrajinu zamínovali približne takú veľkú oblasť ako rozloha Rakúska.

16:15 Od začiatku ruskej invázie utiekli z Ukrajiny už dva milióny detí, oznámil Detský fond OSN (UNICEF). Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.

UNICEF tiež uvádza, že ďalších 2,5 milióna detí je v súčasnosti vnútorne vysídlených v rámci krajiny.

„Keďže počet detí utekajúcich zo svojich domovov neustále stúpa, musíme mať na pamäti, že každé z nich potrebuje ochranu, vzdelanie, bezpečnosť a podporu,“ uviedla výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová.

15:56 Ruskí vojaci sú demoralizovaní a majú nízku motiváciu bojovať na území Ukrajiny. Ako referuje web Ukrajinská pravda, svedčí o tom i najnovší pokus ruskej armády naverbovať vojakov v Kaliningradskej oblasti.

V tejto ruskej exkláve susediacej s Poľskom a Litvou vojenská operácia Moskvy, zdá sa, nemá podporu obyvateľstva. Z celej oblasti, v ktorej žije asi milión obyvateľov, sa do služieb ruskej armády prihlásilo iba 17 takzvaných „dobrovoľníkov“.

15:43 Ruská armáda informovala o novej sérii útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív. Správu priniesla tlačová agentúra AP.

Hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov oznámil, že armáda použila zo vzduchu odpaľované strely s plochou dráhou letu, ktoré majú dlhý dolet, a cielila nimi na sklady palív v mestách Starokosťantyniv a Chmeľnyckyj v strednej časti Ukrajiny.

Konašenkov v oznámení uviedol, že ruské sily zasiahli aj sídlo ukrajinských špeciálnych síl v meste Bereznehuvate v južnej Mykolajivskej oblasti.

Konašenkov tiež napísal, že ruská armáda použila pozemné mobilné odpaľovacie zariadenia Iskander, z ktorých raketami zasiahla dva sklady s muníciou v Doneckej oblasti v regióne Donbas na východe Ukrajiny. Ruská armáda predtým informovala, že presúva pozornosť práve na východoukrajinský priemyselný región Donbas, kde Moskvou podporovaní povstalci bojujú proti ukrajinskej armáde už od roku 2014.

15:18 Ruské jednotky pri ostreľovaní mesta Mariupoľ zasiahli aj objekt využívaný Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK). Prostredníctvom správy zverejnenej na sieti Telegram o tom informovala splnomocnenkyňa pre ľudské práva pri ukrajinskom parlamente Ľudmyla Denisovová.

„Nepriateľské lietadlá a delostrelectvo strieľali na budovu označenú červeným krížom na bielom pozadí, čo naznačuje prítomnosť zranených osôb alebo civilného alebo humanitárneho nákladu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Denisovová dodala, že informácie o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii. Neuviedla, kedy došlo k útoku a koľko ľudí mohlo byť v čase ostreľovania v budove, ale pripustila, že mohlo ísť o zámerný útok.

Strategicky dôležitý Mariupoľ je obkľúčené ruskými jednotkami, ktoré pri ostreľovaní zabili najmenej 5 000 ľudí. Miestne úrady tvrdia, že celkovo môže byť v Mariupole až 10 000 obetí.

Britská stanica BBC v stredu zverejnila nové satelitné fotografie od americkej spoločnosti Maxar, ktorá prostredníctvom súkromných družíc sleduje pohyby ruskej vojenskej techniky. Tieto snímky ukázali rozsah škôd v obliehanom meste Mariupoľ.

Na fotografiách vidno bytové domy zrovnané ruským ostreľovaním, na iných sú delá v palebných postaveniach na okraji mesta.

Ruský prezident Vladimir Putin nedávno svojmu francúzskemu kolegovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že ruské ostreľovanie mesta sa neskončí, kým ukrajinskí „nacionalistickí“ bojovníci neprestanú klásť odpor a nezložia zbrane.

14:58 Ukrajina pripísala zodpovednosť za míny plávajúce pri pobreží Čierneho mora Rusku. Podľa ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve totiž Ukrajine nepatria, informovala v stredu agentúra DPA.

„Zistilo sa, že tieto námorné míny neboli k začiatku roku 2022 zaregistrované v námorných silách Ukrajiny,“ uviedol tamojší rezort diplomacie. Podľa Kyjeva ide o míny, ktoré Rusko ukoristilo v Sevastopole v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov.

Moskva sa podľa Kyjeva usiluje poškodiť povesť Ukrajiny na medzinárodnej úrovni. Kyjev dodal, že o tejto záležitosti informoval medzinárodné organizácie.

Ruské ministerstvo obrany a tajná služba FSB zodpovedná za ochranu hraníc pred týždňom varovali, že z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín predstavujúcich nebezpečenstvo pre lodnú dopravu. Míny sú unášané do Čierneho mora a mohli by sa dostať až do prielivu Bospor a Stredozemného mora.

Turecko spozorovalo pri svojom pobreží už dve takéto míny, ktoré sa miestnym expertom podarilo zneškodniť.

14:41 Ukrajina rokuje s Rumunskom o preprave svojich poľnohospodárskych produktov cez rumunský čiernomorský prístav Konstanca, keďže ruská invázia zablokovala ukrajinské prístavy. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva.

Ukrajina, ktorá patrí medzi popredných svetových exportérov obilia a rastlinných olejov, má dostatok zásob na pokrytie svojich potrieb na dva roky. Pre inváziu ruskej armády však príde o príjmy vo výške 1,5 miliardy USD (1,35 miliardy eur) mesačne z exportu poľnohospodárskych produktov, dodalo ministerstvo.

14:21 Z Ukrajiny môžu pred vojnou utiecť ešte milióny ľudí a Európa sa na to musí pripraviť. V rozhovore so zahraničnými novinármi to povedal rakúsky expert na migráciu Gerald Knaus, ktorý je šéfom analytického strediska Iniciatíva pre európsku stabilitu (ESI). Súčasnú utečeneckú krízu považuje za najhoršiu od konca druhej svetovej vojny.

Iniciatíva ESI, ktorá má hlavné sídlo v Berlíne, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu varuje, že počty utečencov môžu byť obrovské. „Musíme očakávať, že prídu ešte milióny ďalších ľudí. Musíme sa na to teraz pripraviť,“ povedal Knaus s tým, že také prípravy na európskej úrovni nevidí. Najväčšia záťaž podľa neho teraz leží na Poľsku, konkrétne na jeho dobrovoľníkoch, mestách a na miestnych inštitúciách.

„Čo sa stane, keď o štyri týždne príde do Poľska milión ľudí, za ďalší mesiac ďalší milión? K tomu máme 6,5 milióna vnútorných utečencov na Ukrajine, kde mnohí chcú odísť, ale nemajú možnosť kvôli neexistencii humanitárnych koridorov,“ položil si otázku. Uviedol, že utečenci pôjdu ďalej, napríklad do Nemecka alebo Rakúska.

Možnosť prerozdeľovania utečencov v EÚ podľa kvót je podľa Knausa nepriechodná. „Poľsko, Maďarsko a ďalšie krajiny to odmietajú,“ povedal. Ako cestu preto vidí dobrovoľné a solidárne prijímanie Ukrajincov. Aj preto podľa neho Európa potrebuje letecký most, ktorý by utečencom umožnil ľahké cesty do hostiteľských krajín. Za rovnako potrebnú považuje aj informačnú kampaň, aby utečenci vedeli, prečo majú ísť napríklad do Španielska, Írska alebo krajín, na ktoré nemajú vôbec žiadne väzby, ani jazykové, a ktoré sú od ukrajinských hraníc vzdialené.

Vybudovanie leteckého mosta opakovane navrhuje nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá by chcela, aby evakuačné trasy mierili aj do zámoria, teda do Spojených štátov alebo Kanady.

Ak utečeneckú krízu nebude Európa riešiť, môže prerásť do vážneho vnútropolitického problému, varoval odborník. „Pred mesiacom sme dúfali, že vojna na Ukrajine nebude. Teraz dúfame, že sa utečenci rýchlo vrátia,“ povedal s tým, že rýchlemu návratu do vlasti nič nenasvedčuje. „Keď sa pozrieme na Ukrajinu, keď si uvedomíme, čo sa tam za štyri týždne stalo, a keď budeme vychádzať z realistického pohľadu, že v blízkej dobe nie je viditeľná zhoda medzi predstavami ruského prezidenta Vladimíra Putina a Kyjevom, alebo že bude Ukrajina nútená k nevýhodnému mieru s Ruskom, potom prídu ďalší utečenci,“ povedal.

Knaus poukázal na to, že kľúčovým prvkom súčasnej krízy je komunikácia. „To, čo humánne prijímanie utečencov v Európe umožňuje, je empatia európskeho obyvateľstva. Empatia ale žije z pozornosti, z toho, čo človek vidí. Keď toto vnímanie zmizne, keď za niekoľko týždňov nebude Ukrajina hlavnou správou dňa, potom empatia zmizne,“ varoval. Za ďalšiu prioritu považuje finančnú podporu z Európskej únie.

„Bolo by zmysluplné vytvoriť európsky fond podľa vzoru fondu pre hospodársku obnovu po pandémii covidu,“ povedal. „Regióny, mestá a obce, kde sa utečenci zaregistrujú a kde zostanú, by dostávali európsku podporu,“ uviedol. Navrhuje, aby fond nebol obmedzený len na EÚ, ale aby z neho mohli čerpať aj ďalšie európske demokratické štáty, ktoré sa o utečencov rozhodnú postarať. Objem fondu by potom mal byť prinajmenšom rovnaký, aký EÚ vytvorila pre Turecko, aby predišla migrácii do Európy. Ankara dostala na podporu starostlivosti o utečencov k dispozícii šesť miliárd eur.

13:52 Rusko a Čína sú na čele hnutia smerujúceho k spravodlivejšiemu svetovému poriadku. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pred stredajším stretnutím so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo pred stretnutím video, v ktorom Lavrov hovorí, že na konci prebiehajúcej premeny sveta vykročí Rusko a jeho spojenci smerom k „multipolárnemu, spravodlivému a demokratickému svetovému poriadku“.

Lavrov pricestoval na svoju prvú návštevu Číny od začiatku vojenského útoku na Ukrajinu. Ruský vládny špeciál pristálo v stredu v meste Chuang-šan v provincii An-chuej.

Šéf ruskej diplomacie sa zúčastní na niekoľkých rokovaniach organizovaných Čínou o pomoci Afganistanu. Na rozhovoroch by mali byť aj diplomati z USA a štátov susediacich s Afganistanom. Rokovania však môže poznačiť súčasná situácia na Ukrajine, uviedla agentúra AFP.

Peking na rozdiel od Západu odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a čoraz izolovanejšej Moskve poskytol podľa AFP určitú úroveň diplomatického krytia. Predstavitelia USA obvinili Čínu, že plánuje poskytnúť Rusku vojenskú a ekonomickú pomoc.

Čína a Rusko sa v nedávnom období zblížili. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching vo februári vyhlásili, že vzťahy ich krajín sú „bez limitov“. Zároveň podpísali dohody z oblasti energetiky v hodnote niekoľkých miliárd amerických dolárov.

13:26 OSN poverila troch odborníkov na ľudské práva vyšetrovaním možných vojnových zločinov a iných porušení medzinárodného práva zo strany ruských vojakov na Ukrajine, informuje denník The Guardian.

Nezávislá komisia, ktorú vedie 71-ročný nórsky sudca Erik Mose, má od OSN mandát „vyšetriť všetky hlásené porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ostatné súvisiace zločiny spáchané počas agresie Ruskej federáciu voči Ukrajine“, píše sa vo vyhlásení OSN. Mose bol v rokoch 2003 – 2007 predsedom Trestného tribunálu OSN pre Rwandu (ICTR).

Ukrajina a jej západní spojenci obviňujú ruské ozbrojené sily zo zabíjania a trýznenia civilistov, čoho sa dopúšťajú ostreľovaním a obliehaním ich domovov, najmä v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Moskva oficiálne popiera, že by sa zameriavala na civilistov.

Na sociálnych sieťach však koluje aj videozáznam, ktorý zachytáva, ako ukrajinskí vojaci zle zachádzajú s ruskými zajatcami. Kyjev pravosť tohto videa spochybnil, no zároveň uviedol, že páchateľov potrestá, ak sa nakoniec preukáže jeho autentickosť.

Ako pripomína agentúra Reuters, Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) o zriadení tejto komisie rozhodla 4. marca v reakcii na žiadosť Ukrajiny a jej spojencov. Komisia dostala na vyšetrovanie jeden rok, dodáva The Guardian.

Svoj vlastný vyšetrovací tím, ktorý sa bude zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine vytvorili za pomoci európskej agentúry Eurojust aj Poľsko, Litva a Ukrajina.

13:16 Prezidentky Slovenska a Moldavska odsúdili agresiu Ruska na Ukrajine, ktorá je bezprecedentným porušením medzinárodného práva a je spojená so zabíjaním nevinných obetí a s bombardovaním nemocníc, škôl a civilných objektov.

Čítajte viac Čaputová v Kišiňove odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine: Nepriaznivo vplýva na obe krajiny

13:33 Kremeľ tvrdí, že ostatné kolo ukrajinsko-ruských rokovaní neprinieslo žiadny prelom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že to, že Ukrajina predložila svoje písomné návrhy, predstavuje „pozitívny faktor“, ale dodal, že „nemôžeme povedať, že došlo k niečomu sľubnému alebo k nejakému prelomu“.

Šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij pritom v utorok po rokovaniach povedal, že v rozhovoroch nastal pokrok a Moskva považuje najnovšie stretnutie za krok smerom ku kompromisu. Spomenutý Medinskij podľa Peskova oznámil výsledky rokovaní prezidentovi Vladimirovi Putinovi, podrobnosti však neuviedol.

Čítajte viac Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačia

Ukrajinská delegácia predtým v utorok uviedla, že predložila možný rámec budúcej mierovej zmluvy založenej na právne záväzných bezpečnostných garanciách, ktoré by znamenali, že iné krajiny budú intervenovať, ak bude Ukrajina napadnutá. Ukrajina by podľa tohto návrhu mohla zostať neutrálna, no jej bezpečnosť by garantovala skupina tretích krajín vrátane USA, Veľkej Británie, Francúzska, Turecka, Číny a Poľska.

Ukrajinci tiež uviedli, že by boli ochotní počas 15-ročného obdobia viesť rozhovory o budúcnosti polostrova Krym, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. Peskov na margo toho povedal, že nie je o čom diskutovať, pretože Krym je podľa ústavy súčasť Ruska.

12:59 Britský premiér Boris Johnson zvažuje dodať Ukrajine pokročilejšie smrtiace zbrane, informoval denník The Times s odvolaním sa na informované zdroje. Ukrajina podľa nich túto výzbroj potrebuje na nadchádzajúcu fázu vojny s Ruskom.

Ministerský predseda plán dodávok pokročilejších zbraní predostrel na utorkovom zasadnutí britskej vlády. Dal ho do súvislosti s údajnou „väčšou nevypočítateľnosťou a pomstychtivosťou“ ruského prezidenta Vladimira Putina. V úvahách britskej vlády ohľadom dodávok zbraní na Ukrajinu zohrávajú úlohu aj obavy z ďalšej eskalácie konfliktu, uviedol denník.

Šéf britskej armády Tony Radakin ministrov informoval, že boje na Ukrajine prechádzajú v „tradičnejší vojnový konflikt“. „Ukrajinská armáda nielenže drží veľké mestá, ale núti Rusov k ústupu. S tým sa musí zmeniť aj naša podpora,“ uviedol nemenovaný zdroj z britského kabinetu.

Johnson nekonkretizoval, aký typ „viac smrtiacich“ zbraní by Británia mala Ukrajine dodať, podľa zdrojov z britského rezortu obrany však ukrajinská armáda potrebuje okrem iného ťažké delostrelectvo, aby dokázalo vytlačiť Rusov z východu krajiny. Jednou zo zvažovaných možností sú samohybné húfnice AS-90 s dostrelom až 26 kilometrov. Dodanie takýchto zbraňových systémov by zrejme vyžadovalo zaškolenie ukrajinského personálu v susedných krajinách.

Čítajte viac Odkaz pre Rusov od Britov: Stiahnite sa z Ukrajiny, stiahneme sankcie

Johnson sa podľa zdrojov denníka vyslovil aj za to, aby Spojené štáty poskytli Ukrajine protilodné strely a modernejšie systémy protivzdušnej obrany.

Británia začala zásobovať Ukrajinu ľahkými protitankovými systémami už v januári tohto roku, v tom čase dodala na Ukrajinu 2 000 striel NLAW, ktoré účinne pomáhali brzdiť postup ruských jednotiek. Minulý týždeň minister obrany Ben Wallace oznámil dodávky prenosných protileteckých striel Starstreak, ktoré by mohli Ukrajine pomôcť odrážať nálety ruských lietadiel.

12:45 Rusko údajne ponúka sýrskym žoldnierom za boj v prvej línii na Ukrajine až 5000 libier (5 900 eur) mesačne. Informáciu priniesla britská televízia BBC, ktorá sa odvolala na tvrdenia jedného Sýrčana, ktorý túto ponuku prijal.

Sýrsky bojovník, ktorý sa podľa BBC dobrovoľne prihlásil do boja, povedal, že verí, že Rusko pácha zločiny na Ukrajine, no zároveň pomáha chudobným Sýrčanom, ktorí nemajú peniaze ani na jedlo. Muž uviedol, že sa prihlásil dobrovoľne len pre peniaze. Jeho rodina si síce neželá, aby išiel bojovať, avšak Rusi mu údajne povedali, že ak na Ukrajine padne, jeho rodina dostane 37 000 libier (43 700 eur). Nemenovaný Sýrčan pre BBC ďalej povedal, že vie o najmenej 200 ľuďoch, ktorí sa dobrovoľne prihlásili podobne ako on.

Ukrajinská vláda a tiež sýrske mimovládne organizácie tvrdia, že v Sýrii bolo zriadených 14 ruských náborových stredísk, informovala BBC.

Agentúra AP v tejto súvislosti citovala britského vicepremiéra Dominica Raaba, ktorý pre televíziu Sky News povedal, že ruský nábor v Sýrii je „znepokojujúcim znamením“, avšak podľa neho to dokazuje, „ako sa stali Rusi závislí od zahraničných bojovníkov pre slabosť a krehkosť (svojich) profesionálnych síl“. Podľa Raaba je ruská armáda na Ukrajine „odkázaná“ na brancov, čo sa prejavuje na bojisku. 12:22 Predstavitelia juhoukrajinského mesta Mariupol obkľúčené ruskými silami odsúdili nútenú evakuáciu zamestnancov a klientiek jednej z tamojších pôrodníc do Ruska.

„Viac ako 70 ľudí – žien a zdravotnícky personál z pôrodnice č. 2 v štvrti Livoberežnyj – násilím odviedli okupanti,“ uviedol úrad primátora Mariupola na účte v aplikácii Telegram.

Viac ako 20 000 obyvateľov tohto prístavného mesta na pobreží Azovského mora bolo podľa úradu primátora „proti svojej vôli“ odvedených do Ruska, kde im zhabali osobné doklady. Túto informáciu nebolo možné nezávisle overiť, keďže Mariupol čelí od konca februára intenzívnym útokom ruských síl.

V Mariupole došlo 9. marca k útoku na inú pôrodnicu, počas ktorého prišli o život najmenej traja ľudia vrátane jedného dieťaťa. AFP poznamenala, že ruskí predstavitelia tvrdili, že nemocnicu údajne využívali extrémistické ukrajinské sily. Lekári ani pacienti sa v tom čase podľa Moskvy v nemocnici nenachádzali.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok obliehanie Mariupola za „zločin proti ľudskosti“. Rusko doteraz odmietalo návrh Francúzska, Turecka a Grécka týkajúci dovezenia humanitárnej pomoci do Mariupola s tým, že ukrajinskí vojaci musia najskôr zložiť zbrane.

V Mariupole, kde boje a bombardovanie odrezali obyvateľov od dodávok elektriny, tepla aj vody, sa podľa odhadov stále nachádza okolo 160 000 civilistov. Od začiatku ruskej invázie tam zahynulo podľa odhadov okolo 5 000 ľudí.

11:49 V dočasnom útočisku pre Ukrajincov v obci Klokoč v Detvianskom okrese zasahovala polícia. TASR o tom informovala banskobystrická policajná hovorkyňa Petra Kováčiková s tým, že preveriť boli správu o útoku na tento príbytok.

Pripomenula, že udalosť sa stala v pondelok v nočných hodinách pri chate, v ktorej bývajú ukrajinské deti a ženy. Tie útok vystrašil a zavolali starostu obce, ktorý privolal policajtov. „Pred chatou malo zastaviť auto s neznámymi osobami, ktoré mali niečo vykrikovať. Ženy slovám celkom nerozumeli a zľakli sa. Po príchode polície na miesto pri chate už vozidlo nebolo,“ podotkla hovorkyňa s tým, že hliadka prezrela aj okolie. Žiadne podozrivé auto však nespozorovala. „Okolie chaty počas pondelkovej noci naďalej monitorovali a budú v tom pokračovať aj naďalej,“ zdôraznila.

Podľa nej polícia v Detve tento prípad rieši ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Jeho objasňovanie pokračuje, vypočuli aj ukrajinské ženy. „To, že v aute prišli v pondelok v noci pred chatu dvaja ľudia, potvrdili,“ konštatovala Kováčiková. Doplnila, že uviedli aj ďalšie informácie, ktoré však pre objasňovanie nebudú policajti zverejňovať.

„Ak mate informácie, ktoré by mohli pomôcť k objasneniu tejto udalosti, oznámte ich na ktoromkoľvek útvare polície alebo na telefónnom čísle 158,“ ukončila hovorkyňa.

11:33 Vláda schválila príspevky na ubytovanie utečencov z Ukrajiny.

Čítajte viac Vláda odklepla príspevky na utečencov. Za dospelého 7 eur na noc

11:24 Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustili už viac ako štyri milióny obyvateľov. V stredu to v najnovšej správe uviedla Organizácia Spojených národov (OSN), podľa ktorej na Slovensko zatiaľ prišlo 281 172 utečencov z Ukrajiny.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 019 287 ľudí, z nich viac ako 2,3 milióna prešlo cez ukrajinsko-poľské hranice. Zhruba 600 000 ľudí utieklo pred vojnou do Rumunska, viac ako 387 000 do Moldavska a 364 804 ľudí prekročilo ukrajinsko-maďarské hranice.

OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.

10:56 Prokremeľskej propagande dôveruje viac ako pätina Slovákov a Sloveniek. Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV) na vzorke 900 respondentov. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Prieskum realizovali odborníci 22. až 24. marca. Získané údaje ukázali, že správam ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí 22 percent oslovených respondentov a do značnej miery pritom záleží od obsahu konkrétnych správ. „Najnižšiu dôveru sme našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent),“ spresnil experimentálny psychológ z ÚEP SAV Jakub Šrol.

9:57 V okolí Kyjeva bolo počuť v noci na stredu výbuchy, samotná ukrajinská metropola však nebola terčom ostreľovania, povedal prvý námestník starostu Kyjeva Mykola Povoroznyk. Mesto Černihiv však bolo napriek avizovanému odsunu ruských jednotiek pod útokom celú noc, uviedol gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus. TASR tieto informácie prevzala od denníka The Guardian a agentúry Reuters.

„Noc prebehla relatívne pokojne, za zvukov sirén a streľby z bojov v okolí mesta, ale v samotnom meste nebolo ostreľovanie,“ povedal Povoroznyk. Rusko v utorok po mierových rokovaniach s Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive.

Údajné obmedzenie vojenských operácií v Černihivskej oblasti sa však podľa Čausa „prejavilo útokmi na Nižyn vrátane náletov,“ ako aj ostreľovaním samotného Černihivu, ktoré trvalo „celú noc“.

9:42 Priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v utorok prešlo 641 mužov, 1564 žien a 729 detí. O dočasné útočisko požiadalo 1252 osôb. TASR o tom v stredu informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 324 príslušníkov Policajného zboru, 97 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 104 colníkov, 378 vojakov, traja duchovní, 283 dobrovoľníkov a 13 príslušníkov zahraničných zložiek,“ priblížil ďalej komunikačný odbor rezortu vnútra.

Zároveň podľa neho vypravili 46 autobusov, ktoré prepravili 666 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. „Za utorok bolo ubytovaných 42 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 9646 lôžok,“ doplnil.

9:15 Spojené štáty a Francúzsko obvinili v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN Rusko, že vojnou na Ukrajine spôsobilo potravinovú krízu vo svete a s tým súvisiace riziko hladomoru. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Túto vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin. On spôsobil aj túto svetovú potravinovú krízu. A on je ten, ktorý ju môže zastaviť,“ povedala počas stretnutia zástupkyňa ministra zahraničných vecí Spojených štátov Wendy Shermanová. Dodala, že zodpovednosť za vojnu a jej dôsledky na svetovú potravinovú bezpečnosť leží výhradne na pleciach Ruska a Putina.

Podľa francúzskeho veľvyslanca pri OSN Nicolasa de Rivira zvyšuje ruská agresia na Ukrajine riziko hladomoru vo svete, pričom ako prvé budú zasiahnuté rozvojové krajiny. „Rusko sa nás bude snažiť presvedčiť, že nerovnováha vo svetovej potravinovej bezpečnosti je dôsledkom sankcií,“ upozornil.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia odpovedal, že prípadné otrasy na svetovom potravinovom trhu budú naozaj dôsledkom „sankčnej hystérie Západu voči Rusku“.

8:04 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pricestoval na oficiálnu návštevu Číny. Ide o prvú cestu do tejto kľúčovej spojeneckej krajiny Moskvy, odkedy ruská armáda 24. februára vpadla na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské veľvyslanectvo v Pekingu v príspevku na sociálnej sieti Weibo potvrdilo, že Lavrov pristál meste Chuang-šan ležiacom na východe Číny v provincii An-chuej. Veľvyslanectvo tiež zverejnilo fotografie členov ruskej delegácie vystupujúcich z lietadla, ktorých privítali zdravotníci v ochranných oblekoch.

Lavrov sa počas svojej dvojdňovej návštevy zúčastní na sérii stretnutí, na ktorých bude diskutovať o spôsoboch pomoci Afganistanu. Očakáva sa aj účasť diplomatov zo Spojených štátov, zástupcov krajín susediacich s Afganistanom a tiež predstaviteľov hnutia Taliban, ktoré sa chopilo vlády v tejto krajine vlani v auguste.

7:13 V juhofrancúzskom prístavnom meste Marseille sa zakotvený trajekt dočasne premenil na ubytovňu pre 1600 vojnových utečencov z Ukrajiny. Loď si od jej prevádzkovateľa na dva mesiace prenajal štát. Na trajekte Méditerranée (Stredomorie) budú bývať najmä ženy a deti, k dispozícii majú 500 kajút. Informovala o tom agentúra AFP.

Trajekt spoločnosti Corsica Linea po väčšinu roka brázdi vody Stredozemného mora a preváža cestujúcich medzi Francúzskom a severnou Afrikou. Kvôli Ukrajincom sa na lodi novo objavili preklady smerovníkov a máp, aby uľahčili orientáciu na rozľahlom plavidle. Okrem ubytovacích kabín sú tu aj jasle, herňa pre deti alebo kinosála.

„Tento integračný projekt má ľuďom pomôcť nadviazať na normálny život, ako je to možné,“ povedal Christophe Mirmand, prefekt regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur.

Na palube lode je aj pobočka úradu práce, psychologická poradňa, ponuka výučby francúzštiny a sociálni pracovníci, ktorí ľuďom pomôžu napríklad so založením bankového účtu. Za projektom stojí miestna samospráva a niekoľko firiem a asociácií.

7:02 Bilancia utorkového ruského útoku na vládnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv stúpla na minimálne 12 mŕtvych a 33 zranených. Informovali o tom ukrajinské úrady, ktoré citovala agentúra AFP.

„V troskách zničenej budovy sa našli telá 12 ľudí a 33 osôb bolo zranených,“ uviedol ukrajinský úrad pre mimoriadne situácie. Predchádzajúca bilancia hovorila o deviatich mŕtvych a 28 zranených.

Úrad zverejnil aj fotografie zachytávajúce priebeh záchranných prác a poskytovanie pomoci zraneným osobám.

Terčom ruského útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno, sa stalo sídlo regionálnej správy v Mykolajive. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto deväťposchodovej budovy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok na Mykolajiv za veľmi zákerný čin, keďže bol vykonaný potom, ako ráno prišli do práce zamestnanci pracujúci v budove. Väčšina ľudí sa však podľa neho stačila z objektu evakuovať, keď začuli sirény signalizujúce letecký poplach, píše denník The Guardian.

6:10 V obliehanom Mariupole zrejme za štyri týždne zomreli tisíce civilistov, povedala agentúre Reuters Matilda Bognerová, šéfka monitorovacej misie Úradu vysokej komisárky pre ľudské práva OSN na Ukrajine. Podľa Bognerovej ide zatiaľ o hrubý odhad. OSN od začiatku konfliktu potvrdila úmrtie 1 179 civilistov, upozorňuje však, že skutočné údaje sú veľmi pravdepodobne výrazne vyššie. Podľa nej pozorovatelia OSN dostali informácie o masových hroboch v Mariupole, pričom v jednom z nich bolo zrejme približne 200 tiel. „Ohľadom masových hrobov – rozhodli sme sa, že by sme im mali hovoriť improvizované hroby,“ povedala. Termín masové hroby podľa nej môže naznačovať, že v nich ležia obete zločinov, pričom v Mariupole podľa nej mnoho ľudí zomrelo z rôznych príčin.

Čítajte viac V Mariupole môžu byť tisíce civilných obetí. OSN sa zdráha použiť termín masové hroby

5:50 Ruským inváznym silám sa „takmer iste“ nepodarilo splniť jeden z cieľov ofenzívy na Ukrajine, ktorým bolo obkľúčenie hlavného mesta Kyjev. Uvádza sa to v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, ktoré zverejňuje britské ministerstvo obrany. Ruská ofenzíva sa teraz podľa neho zrejme sústredí na východoukrajinský Donbas, informovala stanica BBC.

„Opakované ruské nezdary a úspešné ukrajinské protiútoky znamenajú, že Moskve sa takmer určite nepodarilo splniť jej cieľ obkľúčiť metropolu Kyjev,“ uviedol v utorok večer britský rezort obrany vychádzajúc z informácií tajných služieb.

Moskva po utorkových rokovaniach ruských a ukrajinských vyjednávačov oznámila, že výrazne obmedzí svoje vojenské aktivity v okolí Kyjeva a Černihivu. Ruský minister obrany Sergej Šojgu označil za hlavný cieľ ofenzívy na Ukrajine „oslobodenie“ Donbasu, teda regiónu na východe krajiny čiastočne ovládaného silami podporovanými Moskvou.

Čítajte viac Šojgu: Vygumovali sme Ukrajincom letectvo a námorníctvo. Oslobodíme Donbas

Vyhlásenia Ruska o obmedzení vojenských aktivít v okolí Kyjeva a správy o odsune niektorých ruských jednotiek z tejto oblasti môžu podľa britského ministerstva naznačovať, že Moskva akceptovala skutočnosť, že v tejto časti Ukrajiny stratila vojenskú iniciatívu.

V podobnom zmysle sa predtým vyjadril aj Pentagon, ktorý však súčasne varoval, že ruská vojenská hrozba voči Kyjevu ešte nepominula. Ruské vojská pri Kyjeve sa podľa neho zatiaľ len preskupujú, ale neodchádzajú. Podľa hovorcu Pentagonu Johna Kirbyho Moskva z danej oblasti presúva len malú časť svojich síl. Hlavné mesto Ukrajiny preto zostáva aj naďalej v ohrození, konštatoval Kirby.

Britský rezort obrany v tejto situácii považuje za „vysoko pravdepodobné, že Rusko sa bude snažiť presmerovať vojenskú silu zo severu (Ukrajiny) do svojej ofenzívy v Doneckej a Luhanskej oblasti“ vo východoukrajinskom Donbase.

Ukrajinská armáda sa domnieva, že údajné sťahovanie ruských vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva je len úskok a že v daných oblastiach v skutočnosti dochádza len k rotácii niektorých jednotiek, uviedla spravodajská stanica BBC News.

Rusko v utorok po mierových rokovaniach Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive. Podporilo to predpoklady, že Kremeľ chce teraz sústrediť svoje sily najmä do ofenzívy na východe Ukrajiny.

Ukrajinská armáda vo svojom hodnotení situácie na fronte, ktoré zverejnila v utorok večer, potvrdila, že skutočne dochádza k odchodu časti ruských vojsk z oblasti Kyjeva a Černihiva.

„Takzvaný ‚odsun vojakov‘ je však pravdepodobne len rotáciou niektorých jednotiek a jeho cieľom je oklamať vojenské velenie Ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedla ukrajinská armáda na základe aktuálnych správ tajných služieb. Ruskí okupanti sa podľa nej snažia vytvoriť falošný dojem, že sa už vzdali plánu na obkľúčenie Kyjeva.

Podľa ukrajinskej armády však zároveň existujú isté náznaky toho, že sa ruské invázne jednotky preskupujú, aby mohli sústrediť svoje sily na východ Ukrajiny. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že ruské sily sa v ďalšej fáze sústredia hlavne na „oslobodenie Donbasu“.