260. deň: Generál USA odhadol straty. 100-tisíc mŕtvych vojakov na oboch stranách

23:24 Spojené štáty poskytnú Ukrajine v rámci nového balíka bezpečnostnej pomoci v hodnote 400 miliónov dolárov (391 miliónov eur) systémy protivzdušnej obrany a rakety zem-vzduch. Vo štvrtok to oznámil Pentagón, informuje agentúra AFP.

Pretrvávajúce brutálne letecké útoky ruských síl na ukrajinskú civilnú a kritickú infraštruktúru si vyžadujú dodanie dodatočných systémov protivzdušnej obrany, povedala novinárom Sabrina Singhová z tlačového oddelenia amerického ministerstva obrany.

Ohlásený balík pomoci zahŕňa štyri systémy protivzdušnej obrany Avenger spolu s príslušnými raketami Stinger. Balík ďalej obsahuje rakety pre systémy protivzdušnej obrany HAWK, ktorých poskytnutie prisľúbilo Španielsko, delostrelecké a mínometné náboje, muníciu pre salvové raketomety HIMARS a viac ako 20 miliónov nábojov do ručných zbraní.

Spojené štáty vyčlenili na zbrane a ďalšie vybavenie pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie dosiaľ už vyše 18,6 miliardy dolárov (18,2 miliardy e­ur).

21:35 Ruskej armáde potrvá najmenej týždeň, kým sa stiahne z juhoukrajinského mesta Cherson. Myslí si to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Agentúre Reuters vo štvrtok taktiež povedal, že nadchádzajúce zimné obdobie zrejme spomalí bojové operácie, čo umožní obom stranám preskupiť sily, informuje TASR.

Rusi majú podľa neho v Chersonskej oblasti 40 000 vojakov, pričom ruské jednotky sú aj v samotnom hlavnom meste oblasti a jeho okolí. „Nie je ľahké stiahnuť tieto jednotky z Chersonu za deň alebo dva. Treba na to najmenej týždeň,“ povedal s tým, že je však ťažké predvídať úmysly Ruska.

Moskva v stredu oznámila, že stiahne svoje jednotky spoza rieky Dneper. Týka sa to aj Chersonu, ktorý je jedinou oblastnou metropolou na Ukrajine obsadenou Rusmi od začiatku invázie vo februári. Ruské jednotky sa začali z Chersonu sťahovať vo štvrtok.

Odchod Rusov z Chersonu by umožnil obom stranám presunúť svoje sily inam, uviedol Reznikov a vysvetlil, že Ukrajina má milión vojakov, ktorí musia chrániť celkovo 2500 kilometrov dlhé hranice s Bieloruskom, Ruskom a okupovanými oblasťami.

Reznikov podľa vlastných slov nepovažuje za reálny ruský jadrový útok na Ukrajine. Špekulácie, že ruské jednotky by mohli počas sťahovania sa vyhodiť do povetria hrádzu na vodnej elektrárni Kachovka, označil za šialené. Ako pripomenul, Rusi by tak zaplavili oblasti, ktoré sami okupujú, a tiež by prerušili dodávky vody na anektovaný Krym. „Ak sa pozriete na miestny terén, tak zistíte, že západný breh je položený vyššie a východný nižšie,“ vysvetlil.

20:20 Rusko sa v posledných týždňoch pripravovalo na test torpéda s jadrovým pohonom, zatiaľ ho ale neuskutočnilo, uviedla americká stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje. Do príprav podľa informácií stanice bola zapojená tiež ponorka Belgorod, ktorá dokáže odpaľovať podvodné drony vrátane obávaného torpéda Poseidon.

Čítajte viac Rusko pripravovalo test torpéda s jadrovým pohonom, tvrdí CNN

19:10 Rozhovory s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny o vytvorení demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) sú „veľmi komplikované“. Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v rámci klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Grossi uviedol, že vytvorenie demilitarizovanej zóny trvá veľmi dlho, no nemôže si dovoliť stratiť trpezlivosť. „Je to veľmi komplikované vyjednávanie… pretože je medzi dvoma krajinami vo vojne, kde vlastne žiadne rokovania neprebiehajú,“ do­dal.

Šéf MAAE povedal, že sa snaží Moskvu a Kyjev priviesť k tomu, aby „prijali koncepciu ochrany tejto jadrovej elektrárne“. Nekomunikuje pritom iba s diplomatmi, ale aj s vojenskými predstaviteľmi z oboch krajín. „Práve preto ide o veľmi citlivé vyjednávanie, keď sa dostaneme k okruhom, ktoré budeme uplatňovať… keď sa dostaneme k definícii toho, aké vojenské vybavenie by tam mohlo byť povolené, a aké nie,“ vysvetlil.

17:49 Ukrajinský štátny koncern Ukroboronprom a Agentúra pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS), ktorá spadá pod české ministerstvo obrany, podpísali dohodu o vytvorení spoločného obranného klastru. Jej výsledkom bude vznik česko-ukrajinských podnikov, ktoré budú vyrábať vojenský materiál pre ukrajinskú armádu. Vo štvrtok to uviedlo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Firmy patriace pod koncern Ukroboronprom a spoločnosti českého obranného priemyslu by mali zakladať spoločné podniky a navýšiť tak kapacity výroby vojenského materiálu. Ten bude v prvej fáze slúžiť potrebám ukrajinských ozbrojených síl. „Z dôvodu súčasnej situácie na Ukrajine sa tiež časť výrobných kapacít ich obranného priemyslu presunie do ČR,“ uviedlo ministerstvo.

Krajiny budú spolupracovať aj v oblasti údržby a opravy zbraní a vojenského vybavenia. Cieľom je tiež vytvorenie spoločných výskumných centier. Dohoda sa nebude týkať len urgentnej vojenskej pomoci v období, keď Ukrajina čelí ruskej agresii, ale zameria sa aj na vzdialenejší časový horizont.

17:01 Európska únia nebude uznávať ruské pasy vydané na okupovaných územiach Ukrajiny alebo ľuďom, ktorí v týchto regiónoch žijú. Zhodli sa na tom vo štvrtok zástupcovia členských štátov vedených českým predsedníctvom a Európskeho parlamentu.

Obmedzenie reagujúce na ruskú inváziu na Ukrajinu a expanzívnu politiku Moskvy sa bude vzťahovať aj na separatistické regióny Gruzínska. Dohodu musí formálne odsúhlasiť Rada EÚ a europoslanci, aby mohla nadobudnúť platnosť.

Ministri zahraničia únijných krajín sa na spoločnom postupe dohodli na konci augusta počas neformálneho rokovania v Prahe a teraz české predsedníctvo dohodlo konkrétne podmienky opatrenia so zástupcami EP. Jednotlivé členské štáty už neuznávajú ruské pasy z ukrajinských území, teraz dohodnuté pravidlá majú ich postup zladiť a lepšie koordinovať obmedzenia vstupu ruských občanov do schengenského bezhraničného priestoru.

Majitelia ruských pasov zo štyroch okupovaných oblastí na východe Ukrajiny a z Krymu nebudú na tieto doklady môcť dostať vízum do únie. Rovnaké reštrikcie sa budú týkať aj pasov z Abcházska a Južného Osetska, ktorých nezávislosť na Gruzínsku Rusko podporuje.

Európsky blok sa už skôr zhodol na sprísnení podmienok pre vydávanie víz ruským turistom. Poľsko či pobaltské krajiny chcú kvôli invázii prístup Rusov na územie únie obmedziť ešte výraznejšie, na tom sa však dvadsaťsedmička nedohodla. (čtk)

16:38 Ruský prezident Vladimir Putin sa na summite G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní pre „obavy z pokusu o atentát“ zo strany Západu a Ukrajiny. Uviedol to bývalý poradca ruského prezidenta Sergej Markov na sociálnej sieti Telegram.

Čítajte viac Putin na summit G20 nepríde pre obavy z atentátu, tvrdí jeho exporadca

16:25 Predstavitelia Organizácie Spojených národov a Ruska budú v piatok v Ženeve rokovať o dohodách o vývoze obilia a hnojív z Ukrajiny a Ruska cez Čierne more. Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths a šéfka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebeca Grynspanová povedú delegáciu OSN, predstaviteľom delegácie z Moskvy bude námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin.

„(Zmienení predstavitelia) budú pokračovať v prebiehajúcich konzultáciách na podporu úsilia generálneho tajomníka (OSN) Antónia Guterresa o úplnom plnení oboch dohôd podpísaných 22. júla v Istanbule,“ povedala vo štvrtok pre AFP hovorkyňa UNCTAD.

„Dúfame, že diskusie prispejú k dosiahnutému pokroku zameranému na uľahčenie neobmedzeného vývozu potravín a hnojív pochádzajúcich z Ruskej federácie na svetové trhy,“ dodala. Pod záštitou OSN boli 22. júla podpísané dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožnila vývoz ukrajinského obilia, ktoré v prístavoch zablokovala ruská invázia, a druhá má uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív v čase platnosti sankcií na Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu.

OSN navrhuje, aby sa platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny (končí 19. novembra), predĺžila o rok. Ako píše AFP, Moskva sa sťažuje, že pre západné sankcie nemôže v dostatočnej miere vyvážať svoje potraviny a hnojivá. To vyvoláva pochybnosti, či Kremeľ bude chcieť v tejto dohode pokračovať. (tasr, afp)

16:02 Ukrajinským úradom sa doposiaľ nepodarilo identifikovať pozostatky 2-tisíc civilistov, ktorí zomreli od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vo štvrtok to uviedla námestníčka ukrajinského ministra vnútra Meri Akopjanová.

Ukrajinským úradom s identifikáciou mŕtvych pomáhajú partneri zo zahraničia, najmä zo Spojených štátov a Nemecka. Dodávajú im napríklad potrebný materiál a techniku.

Akopjanová tiež povedala, že pokračuje odmínovanie oblastí, kde sa odohrávali boje medzi ruskými inváznymi jednotkami a ukrajinskou armádou. Ide o 175-tisíc kilometrov štvorcových, čo zodpovedá približne tretine ukrajinského územia.

„Podľa optimistických odhadov potrvá odmínovanie sedem rokov,“ povedala Akopjanová. Ukrajinské úrady chcú z prostriedkov, ktoré im poskytli Spojené štáty, najať sto ďalších tímov na odstraňovanie mín.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uvádza, že Ukrajina je v súčasnosti najviac zaminovanou krajinou na svete. Podľa Akopjanovej od 24. februára, keď Rusko Ukrajinu vojensky napadlo, bolo zneškodnených už 275-tisíc výbušných predmetov. (bbc.com, čtk)

15:48 Ukrajina za posledných 24 hodín postúpila v Chersonskej oblasti v dvoch smeroch o sedem kilometrov a oslobodila 12 sídiel. Oznámil to na telegrame vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj, podľa ktorého ukrajinské sily od 1. októbra oslobodili od ruskej okupácie územie s rozlohou 1 381 kilometrov štvorcových. Tvrdenie jednotlivých bojujúcich strán nie je možné nezávisle overiť.

Od začiatku minulého mesiaca podľa náčelníka generálneho štábu celkom ukrajinské jednotky postúpili o 36,5 kilometra za pôvodné nepriateľské línie a znovu získali kontrolu nad 41 sídlami.

„Iba za posledný deň, v smere Petropavlivka-Novorajsk, postúpili obranné sily o sedem kilometrov, prevzali kontrolu nad šiestimi sídlami a vrátili až 107 kilometrov štvorcových území Ukrajine. V smere Pervomajske-Cherson sme postúpili o sedem kilometrov, prevzali kontrolu nad šiestimi sídlami a rozloha oslobodeného územia je 157 kilometrov štvorcových," napísal Zalužnyj.

15:30 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj vo štvrtok vyhlásil, že nateraz nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť informáciu o oznámenom začiatku sťahovania ruských jednotiek z Chersonu. Dodal, že ukrajinské jednotky pokračujú v ofenzíve v súlade so svojím vlastným plánom.

Čítajte viac Zalužnyj: Nateraz nemôžem potvrdiť odsun ruskej armády z Chersonu

15:20 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg čaká na to, ako sa prejaví stiahnutie ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Ak sa tento odsun potvrdí, bude to podľa Stoltenberga „ďalšie víťazstvo pre Ukrajinu“.

„Uvidíme, ako sa situácia na mieste vyvinie v najbližších dňoch. Je však jasné, že Rusko je pod silným tlakom a ak by sa stiahlo z Chersonu, bolo by to ďalšie víťazstvo Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg vo štvrtok v Ríme po rokovaní s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej jednotky dobyli ďalších 12 miest a obcí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tento postup ukrajinská armáda zaznamenala deň po tom, čo Rusko nariadilo svojim jednotkám stiahnuť sa z mesta Cherson.

Stoltenberg komentoval, že zásluha za tieto územné zisky prináleží ukrajinským vojakom. Pripomenul však aj „bezprecedentnú podporu“, ktorú Ukrajine poskytli spojenci NATO vrátane Talianska. Táto podpora je pre Ukrajinu životne dôležitá a prispieva k tomu, že situácia na bojiskách sa mení každý deň.

Meloniová, ktorá sa ujala úradu predsedníčky talianskej vlády koncom októbra, po stretnutí so Stoltenbergom uviedla, že jednou z jej priorít je pracovať na posilnení aliancie, aby bola „ešte viac schopná reagovať na hrozby prichádzajúce zo všetkých strán.“ „Aliancia je nevyhnutná pre bezpečnosť a prosperitu našich krajín,“ povedala Meloniová pred novinármi.

Meloniovej vláde sú aj ľudia sympatizujúci s Moskvou, premiérka však opakovane zdôrazňuje svoju podporu Ukrajine a sankciám uvaleným Západom proti Rusku. (afp, tasr)

13:30 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že sa jeho vojaci pripravujú na stiahnutie z časti okupovanej ukrajinskej Chersonskej oblasti. Tento krok je pre Moskvu potupný, ale zároveň, vzhľadom na situáciu v posledných týždňoch – neprekvapivý, píše vo svojej analýze server CNN. Nekompromisný ruský komentátor Sergej Markov označil chystané stiahnutie za „najväčšiu geopolitickú porážku Ruska od pádu Sovietskeho zväzu“.

Čítajte viac Stiahnutie Rusov z Chersonskej oblasti je potupné, ale nie prekvapivé

12:55 Premiér Eduard Heger sa v Helsinkách stretol s fínskou premiérkou Sannou Marinovou. Počas stretnutia diskutovali o viacerých témach vrátane ruskej invázii na Ukrajinu. Marinová sa na úvod tlačovej konferencie poďakovala Slovensku za to, že promptne ratifikovalo prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Premiéri oboch krajín hovorili o dôsledkoch ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko podľa Marinovej eskaluje situáciu a vyzvala tiež na zavedenie ďalších sankcií.

Slovenský premiér poukázal na to, že na Ukrajine sú milióny ľudí bez prístupu k elektrickej energii. Obaja sa zhodli, že je potrebné pomôcť Ukrajine prekonať zimu v týchto ťažkých časoch a aj neskôr jej pomôcť v rámci rekonštrukcie krajiny. (tasr)

12:49 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok deklarovalo, že ruské jednotky začali ustupovať z ukrajinského mesta Cherson. Podľa ruského ministerstva ide o „manéver“. Odsun ruských vojakov začal deň po oznámení, že ruské jednotky sa stiahnu z pravého brehu rieky Dneper.

„Jednotky ruskej skupiny vojsk sa presúvajú do pripravených pozícií na ľavom brehu rieky Dneper v súlade so schváleným plánom,“ uviedol na brífingu hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov.

Ukrajinské úrady zatiaľ na vyhlásenia ruského velenia o odsune z Chersonu reagujú zdržanlivo – poukazovali, že ho dosiaľ nebadať a že ruská skupina na pravom brehu Dnepra vybudovala obranné línie a je pripravená brániť sa. (tasr, afp, bbc.com)

12:46 Premiér Eduard Heger na stretnutí s fínskym prezidentom Sauli Niinistöom vyjadril jednoznačnú podporu Slovenska pre vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie. Slovensko ratifikovalo prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie v septembri.

Čítajte viac Parlament schválil vstup Fínska a Švédska do NATO

Šéf slovenského vládneho kabinetu vo štvrtok diskutoval s fínskym prezidentom aj o pomoci Ukrajine v krátkodobom i dlhodobom horizonte. (tasr)

12:30 Vojnou zničeným východoukrajinským mestom Charkov už jazdí prvá električka, ktorú mestu nedávno daroval pražský dopravný podnik. „Je to veľká podpora nášho mesta, pretože ruskí agresori nám zničili veľa techniky – električky, trolejbusy, autobusy. A električky sú dopravné prostriedky, ktoré majú Charkovčania veľmi radi,“ povedal starosta mesta Ihor Terechov.

Čítajte viac V Charkove už vozí cestujúcich prvá električka z Prahy aj autobusy z Plzne

12:30 Rusko chcelo ukrajinský Cherson zmeniť na „mesto smrti“, uviedol poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychaljo Podoljak. Ruská armáda podľa neho v meste zamínovala všetko, čo mohla, od bytov po kanalizácie. Teraz má v pláne ostreľovať juhukrajinské mesto z druhého brehu rieky Dneper.

Čítajte viac Zelenského poradca: Rusko chcelo Cherson zmeniť na mesto smrti

11:48 Ukrajinské jednotky vo štvrtok vytlačili ruskú armádu z mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny a opäť nad ním získali kontrolu. Generálny štáb ukrajinskej armády o tom informoval na svojom kanáli na platforme Telegram. Toto oznámenie sprevádzalo zverejnenie záberov, na ktorých vidno, že v meste je vztýčená ukrajinská vlajka.

Správu o návrate Snihurivky pod kontrolu Ukrajiny potvrdil aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Ovládnutie Snihurivky ukrajinskou armádou je zo strategického hľadiska veľmi dôležité, pretože sa jej otvára možnosť postupovať smerom k mestu Cherson.

Snihurivka sa nachádza asi 50 kilometrov od Chersonu. V auguste, po tom, čo sa Snihurivka a niekoľko ďalších lokalít v Mykolajivskej oblasti dostali pod kontrolu ruskej armády, bolo toto územie administratívne „pripojené“ k Chersonskej oblasti. Tá bola neskôr – po kontroverzných referendách – anektovaná Ruskom. (tasr, bbc.com)

9:20 Spojené štáty Ukrajine nedodajú vyspelé útočné bezpilotné lietadlá Gray Eagle, o ktoré Kyjev žiadal už niekoľko mesiacov.

Čítajte viac Nebeskí bojovníci pre Ukrajinu sa nekonajú. USA od dodávky cúvli

8:43 Podľa správy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa bitka o ukrajinské mesto Cherson neskončila, ruské sily totiž vstúpili do novej fázy. Dávajú prednosť stiahnutiu svojich síl cez rieku Dneper v dobrom stave, a chcú tak ukrajinské sily pozdržať, namiesto toho, aby sa snažili ukrajinskú protiofenzívu úplne zastaviť.

Stiahnutie ruských vojsk z pravého brehu Dnepra v Chersonskej oblasti nariadil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Na pravom brehu rieky leží stredisko oblasti Cherson, jedno z najväčších miest, ktoré sa ruským vojskám podarilo počas invázie na Ukrajinu dobyť.

Ako k tomu poznamenal americký inštitút, „ukrajinská protiofenzíva v smere na Cherson, ktorá prebiehala od augusta – koordinovaná kampaň s cieľom donútiť ruské sily stiahnuť sa cez Dneper bez nutnosti veľkých ukrajinských pozemných ofenzív – pravdepodobne uspela". Ako ISW dodal, ruské stiahnutie zo západného brehu Dnepra pravdepodobne nebude len „pasca, ktorá má nalákať ukrajinské jednotky do nákladných bojov blízko Chersonu, ako naznačili niektoré ukrajinské a západné médiá“.

Čítajte viac Najpotupnejšia ruská prehra od začiatku vojny? Šojgu nariadil stiahnutie vojsk z Chersonu

8:15 Ruská armáda podnikla na Ukrajinu za posledných 24 hodín 11 raketových a 22 ďalších leteckých útokov, uviedol vo svojom vyhlásení ukrajinský generálny štáb. Na ukrajinské územie útočil okupant aj zo salvových raketometov.

Okupačné jednotky sa podľa Kyjeva snažia udržať dočasne dobyté územia a v určitých oblastiach sa sústredia na obmedzenie operácií ukrajinskej armády. Inde, napríklad v okolí Bachmutu a Avdijivky na východe Doneckej oblasti, pokračujú aj naďalej v útočných akciách.

7:10 Na vzťahy amerického podnikateľa a miliardára Elona Muska s inými krajinami sa oplatí pozrieť bližšie, vyhlásil americký prezident Joe Biden, informujú agentúry AFP a Reuters.

„Myslím si, že spolupráca a technické vzťahy Elona Muska s inými krajinami stoja za preskúmanie," uviedol šéf Bieleho domu. Zároveň upozornil, že takto nechce naznačiť, že by Musk robil niečo nevhodné.

Čítajte viac Vojna proti Rusku: Starlink a veľké ego. Je Musk spasiteľom Ukrajiny?

Biden takto reagoval na otázku novinárov, či si myslí, že Musk predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a či americká vláda nemala vyšetriť jeho nedávne nadobudnutie sociálnej siete Twitter, ktorú získal aj za pomoci investora zo Saudskej Arábie.

Musk okrem toho upútal pozornosť výrokmi naznačujúcimi, že sa napriek vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu stavia pozitívne voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Americký miliardár tiež naznačil, že by sa Taiwan so svojou demokratickou vládou mal stať súčasťou Číny. Kritici pritom poukazujú na Muskove pracovné väzby s Čínou a navýšenie produkcie v čínskych továrňach Tesly v Šanghaji.

6:51 Ruský prezident Vladimir Putin sa nezúčastní samitu veľkých svetových ekonomík. Svoju účasť už skôr potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ale podmienil ju Putinovou neprítomnosťou.

Čítajte viac Ostalo pri chcení. Samit G20 bude bez Putina, Zelenskyj tak má dvere otvorené

6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že jeho krajina bude konať v súvislosti so stiahnutím ruských vojsk z mesta Cherson na juhu Ukrajiny „veľmi opatrne“. Podľa amerického prezidenta Joea Bidena naznačuje toto stiahnutie vojsk, že Rusko má „skutočný problém“.

„Nepriateľ nerozdáva dary, nepreukazuje gestá dobrej vôle… Preto sa pohybujeme veľmi opatrne, bez emócií, bez zbytočných rizík a v záujme oslobodenia celej našej zeme a čo možno najmenších strát,“ uviedol Zelenskyj.

Šéf Bieleho domu označil stiahnutie ruských vojsk z Chersonu za „dôkaz“ že Rusko a jeho armáda majú „skutočné problémy“. Povedal to počas svojho príhovoru k voľbám do amerického Kongresu.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu nariadil ruskej armáde, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily. Cherson Rusi obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu 24. februára. (afp, tasr)

6:00 Viac ako 100-tisíc príslušníkov ruskej armády zomrelo alebo bolo ranených vo vojne na Ukrajine, odhaduje najvyššie postavený americký generál Mark Milley. Straty na strane Ukrajiny, ktorá už od februára vzdoruje ruskému napadnutiu, sú pravdepodobne zhruba rovnako početné, uviedol Milley.

Moskva priznáva iba výrazne nižšie straty. Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko prišlo zhruba o 78-tisíc ľudí. Vyhlásenie strán konfliktu však nejde overiť. „Pozeráte sa na vyše 100-tisíc zabitých a zranených ruských vojakov. To isté pravdepodobne na ukrajinskej strane. Veľa ľudského utrpenia,“ uviedol Milley, ktorý vedie americký zbor náčelníkov štábov. Od začiatku konfliktu bolo podľa neho pravdepodobne zabitých aj 40-tisíc ukrajinských civilistov.

Moskva o svojich stratách oficiálne informovala len trikrát, najprv na začiatku a na konci marca, kedy priznala 498, respektíve 1 351 zabitých vojakov. Na konci septembra v súvislosti s vyhlásením čiastočnej mobilizácie v Rusku tamojší minister obrany Sergej Šojgu pripustil, že celkom na Ukrajine zahynulo 5937 ruských vojakov. Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko prišlo zhruba o 78-tisíc ľudí. (reuters, tasr)

Čítajte viac 259. deň: Ruskí vojaci podľa Amnesty International unášali ukrajinských civilistov vrátane detí