Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 743 dní
- VIDEO: Peklo na mori. Rus natočil devastačný útok ukrajinských dronov priamo z lode
- Ruský dôstojník: Nemožno vylúčiť totálnu vojnu, šanca na zapojenie Moskvy do ďalšieho boja výrazne stúpa
- Rusko vrazilo klin medzi Slovensko a Česko, konštatujú maďarské médiá
- Ukrajina plánuje stabilizovať situáciu na fronte a ešte v tomto roku pripravovať útok, uviedol generál Pavľuk
- Zdrvujúce svedectvá Ukrajincov z blízkosti frontu. Obyvatelia sa pripravujú na postup Rusov
- 15 statočných: Česi zohnali 1,5 miliardy eur na nákup munície pre Ukrajinu
- Británia dodá Ukrajine 10-tisíc dronov
Čítajte viac 742. deň: Grossi rokoval s Putinom, Briti prišli s radikálnym nápadom
23:08 Britský minister zahraničných vecí David Cameron podporuje dodávky zbraní dlhého doletu na Ukrajinu. Takéto zbrane na základe skúseností Británie efektívne pomohli Ukrajine v boji proti nelegálnej agresii, povedal vo štvrtok v Berlíne po stretnutí so svojou nemeckou rezortnou partnerkou Annalenou Baerbockovou.
Veľká Británia dodáva Ukrajine okrem iného rakety Storm Shadow. Nemecký kancelár Olaf Scholz pre obavy zo zatiahnutia Berlína odmieta do vojny na Ukrajine doteraz odmietal poskytnúť Kyjevu rakety s dlhým doletom Taurus.
Cameron v tejto súvislosti odmietol tézu, ktorá sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred vyše dvoma rokmi opakuje, že dodávka nových zbraňových systémov by mohla viesť k eskalácii vojny. Ak je cieľom pomôcť nejakej krajine brániť sa proti úplne neoprávnenej agresii, potom by vás nemalo nič zastaviť. „Pokiaľ nie sme v situácii, keď vojak z krajiny NATO zabije ruského vojaka, nespôsobíme eskaláciu, ale umožníme Ukrajine, aby sa bránila,“ konštatoval Cameron.
Spolu s Baerbockovou zopakoval svoju výzvu izraelskej vláde, aby otvorila ďalšie hraničné priechody z Izraela do Pásma Gazy pre dodávky humanitárnej pomoci. Cameron povedal, že „ak sa chceme vyhnúť hladomoru… potrebujeme 500 kamiónov denne“.
David Cameron sa v Berlíne zúčastnil na nemecko-britskom strategickom dialógu. Ide o diskusný formát, ktorý obe krajiny zaviedli v roku 2021. Okrem vojen na Blízkom východe a na Ukrajine Cameron rokoval aj o bilaterálnych otázkach. (tasr)
22:45 Švajčiarsky parlament vo štvrtok tesnou väčšinou podporil kroky smerujúce k použitiu ruských štátnych aktív zmrazených vo Švajčiarsku na financovanie vojnových reparácií na Ukrajine.
Za sériu návrhov zahlasovala po dolnej komore parlamentu aj horná. Švajčiarskej vláde sa tak otvorila cesta k tomu, aby začala prijímať opatrenia na vytvorenie medzinárodného právneho základu na použitie zmrazených aktív agresorských štátov na zaplatenie reparácií v napadnutých krajinách.
Vo Švajčiarsku sú uložené rezervy a aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote viac ako sedem miliárd eur. „Fakty sú veľmi jasné. Rusko vážne porušilo medzinárodné právo. Musí preto nahradiť spôsobené škody,“ povedal minister zahraničných vecí Ignazio Cassis v hornej komore parlamentu.
Bern sa teraz bude snažiť vytvoriť medzinárodný právny základ potrebný na vytvorenie mechanizmu odškodnenia na celosvetovej úrovni. Jeho cieľom by bolo umožniť legálne prevody zmrazených finančných prostriedkov z centrálnej banky agresora alebo aktív jeho štátnych spoločností do napadnutého štátu. (afp, tasr)
21:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v piatok Istanbul. Rokovať bude s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o vojne s Ruskom a lodnej doprave v Čiernom mori, oznámila vo štvrtok kancelária tureckého prezidenta.
„Situácia medzi Ukrajinou a Ruskom a najnovšie rozhovory o obnovení bezpečného koridoru v Čiernom mori“ budú hlavnými témami rokovaní, napísala kancelária tureckého prezidenta na sociálnej sieti X. (tasr)
20:53 Británia dodá ukrajinským ozbrojeným silám, ktoré sa už vyše dva roky bránia ruskej agresii, viac než 10-tisíc dronov. Počas návštevy Kyjeva to vo štvrtok oznámil britský minister obrany Grant Shapps.
Vláda Spojeného kráľovstva už predtým prisľúbila, že na dodávky dronov pre Ukrajinu vyčlení 200 miliónov libier (v prepočte 234 miliónov eur). Shapps teraz počas svojej tretej návštevy Ukrajiny avizoval, že sa táto suma zvýši o ďalších 125 miliónov libier (146 miliónov eur).
Celková suma 325 miliónov libier by mala postačovať na nákup viac než 10-tisíc bezpilotných strojov. Väčšinu z nich budú tvoriť tzv. FVP drony, ktoré sa zvyčajne používajú na prieskum a monitorovanie. Približne tisíc budú predstavovať „jednosmerné útočné drony“ a bližšie nešpecifikované množstvo aj námorné drony.
„Navyšujem náš záväzok týkajúci sa vyzbrojenia Ukrajiny špičkovými novými dronmi priamo od popredných britských zbrojárskych firiem — rovno z tovární na front,“ povedal Shapps po schôdzke s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Zároveň apeloval na medzinárodných partnerov, aby sa pridali k tejto britskej iniciatíve.
Zdôraznil, že ukrajinská armáda využíva Britániou dodané zbrane veľmi efektívne a aj vďaka nim sa jej podarilo zneškodniť už takmer 30 percent ruskej Čiernomorskej flotily. V konflikte na Ukrajine zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu práve drony využívané na útoky aj prieskum. Ukrajina aj Rusko sa preto usilujú o získanie prevahy pri využívaní tejto technológie.
Prísľub britského ministra podľa agentúry Reuters prichádza v kľúčovej fáze viac než dva roky trvajúcej vojny na Ukrajine. Dodávky americkej vojenskej pomoci viaznu pre vnútropolitické spory v USA a ukrajinské sily zápasia s nedostatkom munície. Ruským silám sa vo februári podarilo ovládnuť východoukrajinské mesto Avdijivka, čo bol ich najväčší územný zisk od mája 2023. (dpa, tasr, politico.eu)
20:27 Francúzsko plne podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Moldavska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc, uviedol vo štvrtok francúzsky prezident Emmanuel Macron v spoločnom vyhlásení s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, ktorá pricestovala na návštevu Paríža.
„Francúzsko znovu vyjadruje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Moldavskej republiky v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uviedol Macron vo vyhlásení so Sanduovou, ktorá vo štvrtok navštívila Paríž.
Moldavsko v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu čelí „mnohým výzvam spôsobeným konfliktom pri jeho hraniciach,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.
Minulý týždeň predstavitelia moldavského separatistického regiónu Podnestersko požiadali Rusko „o ochranu“. Narástli tak obavy, že región by sa mohol stať novým ohniskom už dva roky trvajúceho konfliktu. Prezidenti uviedli, že Moldavsko „čelí zintenzívneným hybridným útokom“. Súčasťou stretnutia Macrona a Sanduovej je aj podpísanie dohody o obrannej spolupráci.
„Moldavský štát musí byť spôsobilý chrániť svoju neutralitu, brániť svoje územie a obyvateľstvo, a tiež prispievať k regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti,“ uviedli prezidenti vo vyhlásení. Paríž „plne podporuje“ moldavské reformy, cieľom ktorých je vstup do Európskej únie, o ktorý sa Moldavsko usiluje. Pre úspešnú kandidatúru pre členstvo v EÚ bude podľa vyhlásenia prezidentov obzvlášť dôležitá „reforma súdnictva a boj proti korupcii“. (tasr, afp)
19:58 Nedá sa vylúčiť, že stredajší raketový útok ruských síl na ukrajinské mesto Odesa v čase, keď sa v ňom na neohlásenej návšteve nachádzali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, cielil na oboch politikov. V rozhovore pre televíziu CNN to povedal zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Ihor Žovkva.
Raketa dopadla v oblasti prístavu neďaleko konvoja vozidiel, v ktorom boli Zelenskyj a Mitsotakis. „Naozaj to bolo necelých 500 metrov od nás… Nedá sa vylúčiť, že cielili na delegáciu môjho prezidenta alebo na delegáciu zahraničného hosťa,“ uviedol Žovkva.
Raketa bola podľa neho odpálená z ukrajinského polostrova Krym anektovaného Ruskom v roku 2014 a trvalo jej necelé tri minúty, kým dosiahla svoj cieľ. Žovkva konštatoval, že ak by mala Ukrajina dostatočnú protivzdušnú obranu, „táto balistická strela mohla byť zachytená“.
Čítajte viac Rusko spustilo raketový útok na Zelenského kolónu v Odese. Bol pri ňom aj grécky premiér
Moskva Žovkove tvrdenia odmietla. Podpredseda ruskej Rady národnej bezpečnosti Dmitrij Medvedev v reakcii na platforme Telegram napísal, že ak by ozbrojené sily dostali za úlohu zasiahnuť Zelenského kolónu v Odese, urobili by to.
„Každému je všetko jasné. Aj to, že v Odese k žiadnemu útoku na kolónu nedošlo. Aj to, že ak by bol stanovený cieľ, zasiahli by ho,“ tvrdil Medvedev.
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že ruské sily uskutočnili 6. marca raketový útok na Odesu. Jeho cieľom bol hangár v priemyselnej oblasti prístavu, v ktorom ukrajinské ozbrojené sily mali pripravovať námorné drony do bojovej akcie Vo vyhlásení konštatovalo, že objekt bol zasiahnutý. (cnn.com, tasr, reuters)
19:20 Poľsko začne v nadchádzajúcich dňoch posilňovať zábrany na svojich hraniciach s Bieloruskom, oznámil vo štvrtok poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski s tým, že o posilnení hraničného plota rozhodol jeho rezort aj premiér Donald Tusk.
Kierwiňski už vo februári spoločne s Tuskom oznámili, že hraničný plot plánujú zmodernizovať. Minister vnútra teraz uviedol, že podrobný harmonogram jeho posilnenia bude ohlásený v nadchádzajúcich dňoch. „Navrhované riešenia budú konzultované s jednou z univerzít, ktorá sa zaoberá týmto typom záležitostí,“ priblížil.
Zároveň oznámil, že jeho námestník Maciej Duszczyk „začal pracovať na komplexnej migračnej stratégii, ktorá má zabezpečiť, aby to, čo sa stane na poľských hraniciach, bolo v čo najväčšom súlade s ľudskými právami“. Poľsko pritom bude podľa slov ministra presadzovať na hraniciach politiku „nulového počtu úmrtí“.
Súčasná vládna koalícia vedená Tuskom kritizovala zaobchádzanie s migrantmi na bieloruskej hranici v čase, keď bola v krajine pri moci strana Právo a spravodlivosť (PiS). Mimovládne organizácie vtedy informovali o viacerých prípadoch porušovania ľudských práv zo strany poľskej pohraničnej stráže.
Poľsko postavilo predvlani 5,5 metra vysoký plot na niektorých úsekoch svojej hranice s Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. Súviselo to s migračnou krízou v roku 2021, keď sa do Poľska snažili cez Bielorusko dostať tisíce ľudí. Varšava obvinila Minsk a ruské úrady z organizovania prechodov migrantov s cieľom destabilizovať Poľsko aj zvyšok Európskej únie. Napriek oploteniu však pokusy o nelegálne prekročenie hranice neustali. (tasr, pap)
18:58 Ukrajinského generála Valerija Zalužného, ktorého vo februári odvolali z postu hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, vymenovali do funkcie ukrajinského veľvyslanca v Spojenom kráľovstve.
Čítajte viac "Železného generála" Zalužného vymenovali za veľvyslanca v Británii
16:00 Poľsko plánuje v roku 2024 podpísať viac než 150 zmlúv na dodávky vojenského materiálu, vyhlásil vo štvrtok námestník poľského ministra obrany Pawel Bejda.
Čítajte viac Injekcia pre zbrojárov. Poľsko tento rok podpíše vyše 150 zmlúv na vojenský materiál
15:31 Ruskí vojaci zintenzívnili svoje útoky v smere na mesto Orichiv v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny a snažia sa odrezať ukrajinský výbežok pri obci Robotyne. Povedal to hovorca ukrajinskej tavrijskej operačnej a strategickej skupiny Dmytro Lychovij. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Oblasť mesta Orichiv sa mení na intenzívne bojisko. Nepriateľ sa snaží odrezať výbežok Robotyne. Za uplynulý deň západne od obcí Verbove a Robotyne sa celkovo 16-krát pokúsili o útok," konštatoval Lychovij.
Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Robotyne v závere augusta minulého roka.
15:25 Hutnícky závod v meste Čerepovec na severe Ruska zasiahol dron neznámeho pôvodu, oznámil dnes gubernátor Vologodskej oblasti Georgij Filimonov podľa tlačových agentúr. Činiteľ ďalej uviedol, že prevádzka podniku nebola narušená a nie sú hlásení ani zranení. Čerepovec sa nachádza asi 400 kilometrov severne od Moskvy.
Spoločnosť Severstal, ktorej spomínaný závod patrí, predtým podľa serveru Meduza informovala o „technologickom incidente“ v podniku s poznámkou, že príčiny sa objasňujú. Obyvatelia mesta ráno hlásili výbuch v oblasti hutníckeho závodu.
„V podniku Severstal dnes ráno došlo k incidentu v oblasti vysokej pece v dôsledku zásahu bezpilotným lietadlom neznámeho pôvodu,“ uviedol Filimonov podľa ruskej štátnej agentúry TASS. „Vysoká pec číslo 4 po kontrole pokračuje v prevádzke,“ povedal následne Severstal.
Čerepovecký hutnícky závod je druhým najväčším podnikom na výrobu ocele v Rusku, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Podnik podľa nej patrí spoločnosti Severstaľ vlastnenej oligarchom Alexejom Mordašovom, ktorý sa po ruskej invázii na Ukrajinu dostal na sankčné zoznamy Európskej únie a Spojených štátov.
15:10 Rusko vo februári dobylo ukrajinské mesto Avdijivka a odvtedy invázne vojská postupujú ďalej na západ, zmocnila sa niekoľkých dedín. Ukrajina ubezpečuje, že sa jej ozbrojené sily „držia“, ale ruskí vojaci teraz útočia na piatich miestach viac ako tisíc kilometrov dlhej frontovej línie, napísala stanica BBC na svojom webe.
Čítajte viac Zdrvujúce svedectvá Ukrajincov z blízkosti frontu. Obyvatelia sa pripravujú na postup Rusov
14:50 Spojenci Kyjeva zaistili takmer všetky finančné prostriedky potrebné pre českú iniciatívu, ktorej cieľom je nákup stoviek tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo Európskej únie. Napísala to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje. O pozitívnom vývoji hovoril v stredu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Čítajte viac 15 statočných: Česi zohnali 1,5 miliardy eur na nákup munície pre Ukrajinu
14:38 Jednou z hlavných úloh Ukrajiny v terajšej fáze vojny je vybudovať pevné obranné konštrukcie v očakávaní rozsiahlejšej ruskej ofenzívy, ktorá by podľa ukrajinských predstaviteľov mohla začať už na jar, uviedol americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Obranné pozície sú pre Ukrajinu zásadné aj pre jej problémy s mobilizáciou vojakov. Snaha o ich vybudovanie ale podľa amerického listu zatiaľ zásadné výsledky nepriniesla a obranné línie sú nesúrodé.
Priestranstvo západne od Avdijivky na východe Ukrajiny je posiate bagre, ktoré vytvárajú protitankové priekopy, aj keď tieto vozidlá by sa hodili skôr na stavenisko ako na bojisko, poznamenal list. Ukrajinci sa podľa neho pokúšajú vytvoriť fyzické prekážky po vzore tých, ktoré vybudovali pred vyše rokom ruské sily a zbrzdili pomocou nich ukrajinskú protiofenzívu. Ruské obranné konštrukcie zahŕňali viacvrstvové zákopové línie, protitankové priekopy, betónové bloky a rozsiahle mínové polia, ktoré, ako sa ukázalo, bolo takmer nemožné prekonať.
Už v novembri Ukrajina oznámila kampaň na vybudovanie rozsiahlej siete opevnení pozdĺž frontovej línie, predovšetkým v oblastiach pri Avdijivke. Prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval, aby sa do prác zapojili aj súkromné firmy a sponzori. V pondelok ukrajinský premiér Denys Šmyhal povedal, že na vybudovanie opevnenia už bolo vyčlenených v prepočte 800 miliónov dolárov.
Západní predstavitelia a vojaci ale upozorňujú, že táto snaha zatiaľ neviedla ku želaným výsledkom. Rusom sa podarilo vytlačiť ukrajinské sily z dedín západne od Avdijivky, aj keď podľa WSJ mohli vyvýšeniny a vodné plochy v teréne o niečo viac na Západ poslúžiť Kyjevu ako prírodná priehrada, ktorú je ľahšie ubrániť.
„Ukrajinu by mal znepokojovať nedostatok rozvrstvenej obrany pozdĺž frontovej línie,“ oznámil americkému listu analytik Franz-Stefan Gady, ktorý si nedávno pozrel frontovú líniu v oblasti Donbasu na východe krajiny.
Obranné konštrukcie často budujú samotní vojaci, a to aj pod paľbou, povedal denníku zástupca veliteľa 3. útočnej brigády Maksym Žorin. Vyjadril pritom nádej, že obranná línia pri Pokrovsku západne od Avdijivky bude dostatočná na to, aby v najbližších týždňoch vydržala očakávaný ruský útok.
Čítajte aj Na východe Ukrajiny vládne pesimizmus, Rusko odkrýva zraniteľnú obranu
14:20 Stredajší útok, v blízkosti Volodymyra Zelenského a gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa v Odese, patril k tým, pri ktorých hrozilo prezidentovi Zelenskému veľké nebezpečenstvo. Bol navyše v spoločnosti gréckeho premiéra, lídra členského štátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), čo podčiarkuje nebezpečenstvo takýchto návštev a „potenciálne globálne dôsledky konfliktu“.
Mitsotakis povedal, že k výbuchu došlo blízko nich. „Prezident Zelenskyj a jeho tím nám ukázali a vysvetlili dôležitosť prístavu a čo sa robí na obnovenie a posilnenie ukrajinskej námornej cesty a ako bola poškodená počas útokov. Na samom konci sme počuli varovanie pred náletom a výbuchy, ktoré sa vyskytli veľmi blízko nás. Nemali sme čas dostať sa na chránené miesto a bol to veľmi silný zážitok,“ poznamenal grécky premiér. „Myslím si, že toto je ďalší dôvod, prečo by všetci európski lídri mali prísť na Ukrajinu, aby zažili vojnu na vlastnej koži,“ dodal Mitsotakis.
Čítajte aj Rusko spustilo raketový útok na Zelenského kolónu v Odese. Bol pri ňom aj grécky premiér
Obaja lídri pocítil vplyv výbuchu, pričom delegácia mohla vidieť „hríbový oblak“ dymu. CNN poznamenala, že Zelenskyj často podniká riskantné cesty na frontovú líniu a počas viac ako dvoch rokov totálnej vojny s Ruskom privítal na Ukrajine desiatky svetových lídrov.
„Vidíte, s kým máme do činenia. Je im (Rusom) jedno, kam udrú. Viem, že dnes boli obete na životoch, ešte nepoznám všetky podrobnosti, ale viem, že tam sú ľudia, ktorí boli zabití a zranení,“ povedal Zelenskyj a zopakoval, že Ukrajina potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany.
Hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk neskôr pre ukrajinské médiá povedal, že pri útoku zahynulo päť ľudí.
13:45 Boj proti autoritárskym tendenciám, korupcii a klamstvám sa dnes odohráva na viacerých frontoch v Európe a jeho najdramatickejšou ilustráciou je vojna na Ukrajine. Uviedol to poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok počas svojho vystúpenia na kongrese Európskej ľudovej strany (EPP).
Tusk pred približne 2000 delegátmi kongresu zdôraznil, že zodpovednosť za osud západnej civilizácie nesie každý občan. Podľa jeho slov „sa časy šťastného pokoja skončili“, čo však neznamená, že treba „kapitulovať pred zlom“.
„Boj proti autoritárskym tendenciám, korupcii a klamstvám sa odohráva na viacerých frontoch. A jeho najdramatickejšou ilustráciou je, samozrejme, rusko-ukrajinský front. Ale zodpovednosť za osud západnej civilizácie, založená na slobode a rešpektovaní každého jednotlivca, patrí každému z nás, kdekoľvek sa nachádzame,“ povedal Tusk.
Skonštatoval, že po dlhej povojnovej dobe Európa žije v nových časoch, „v predvojnovej dobe“, hoci pre ľudí na Ukrajine je to už vojna v plnom rozsahu a vo svojej najbrutálnejšej podobe.
„Nie je našou vinou, že náš každodenný slovník opäť obsahuje slová ako boj, bombardovanie, raketové útoky, genocída,“ upozornil Tusk a poukázal na to, že Európa stojí pred „jednoduchou voľbou“. Tou je obranu hraníc, územia, ale aj princípov a občanov a budúcich generácií.
13:26 Ruská tajná služba FSB oznámila, že predišla teroristickému útoku na synagógu v Moskve, keď v Kalužskej oblasti južne od Moskvy usmrtila radikálov napojených na organizáciu Islamský štát. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
FSB podľa svojho oznámenia odhalila v Kalužskej oblasti bunku skupiny Islamský štát-Chorásán, čo je afganská vetva Islamského štátu. Radikáli z tejto bunky podľa FSB plánovali s použitím strelných zbraní zaútočiť na návštevníkov jednej z moskovských synagóg.
„Teroristi sa pri zadržaní bránili proti pracovníkom FSB so zbraňou v ruke, v dôsledku čoho boli zneškodnení odvetnou paľbou,“ oznámila FSB. Zverejnila tiež videozáznam zo zásahu, na ktorom sú vidieť telá mužov na podlahe rodinného domu.
13:10 Poslanec nemeckej pravicovo populistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Peter Bystroň odmieta úvahy prezidentov Francúzska a Českej republiky Emannuela Macrona a Petra Pavla o možnom vyslaní vojakov na Ukrajinu. Zahraničnopolitický hovorca poslaneckej frakcie AfD Bystroň, ktorý je českého pôvodu, namiesto toho navrhol poslať späť ukrajinských mužov. Českú iniciatívu na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu spolkový poslanec na otázku ČTK komentovať nechcel.
„Kým bude na Ukrajinu vyslaný jediný vojak NATO, musia byť najprv vrátení späť na obranu vlasti všetci ukrajinskí muži v brannom veku. Len v Nemecku je podľa údajov spolkovej vlády vyše 200 000 ukrajinských mužov, vo Francúzsku podľa údajov francúzskeho ministerstva vnútra celých 100 000 a v Česku podľa Českého štatistického úradu ďalších 62 000,“ povedal Bystroň. „To je dosť na 36 divízií, čo je viac, ako koľko ich teraz Ukrajina vo vojne proti Rusku nasadila,“ uviedol.
Čítajte aj Už sa vie, čo by robili na Ukrajine cudzí vojaci a súperka Macrona si vypočula, že by vyzbrojila Putina
13:05 Nórsko poskytne až 1,6 miliardy nórskych korún na českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej agresii. Podľa nórskeho listu Verdens Gang to dnes uviedol nórsky premiér Jonas Gahr Störe.
Čítajte viac 15 statočných: Česi zohnali 1,5 miliardy eur na nákup munície pre Ukrajinu
Störe je presvedčený, že najnovší príspevok Nórska bude mať veľký význam pre situáciu na bojisku. „Nedostatok munície v súčasnosti obmedzuje schopnosti Ukrajiny brániť sa. (Tento príspevok) by mal dať Ukrajine možnosť odolávať ruskej agresii,“ uviedol Störe.
Agentúra Bloomberg dnes napísala, že spojenci Kyjeva už zabezpečili takmer všetky finančné prostriedky potrebné pre českú iniciatívu, ktorej cieľom je nákup stoviek tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo Európskej únie. Spomínané záväzky znamenajú, že delostrelecké granáty by mohli byť dodané na Ukrajinu v priebehu niekoľkých týždňov, povedali podľa Bloombergu viacerí činitelia.
Čítajte aj Macron vyzval spojencov, aby neboli zbabelí. Rusko nesmie vyhrať, kroky Česka sú významné, povedal v Prahe
12:21 Vo vojenskej škole v ruskom meste Kazaň, kde sa vyučujú budúci velitelia tankov a členovia ich posádok, vypukol požiar. Nikto nebol zranený. S odvolaním sa na úrady o tom dnes informovali ruské tlačové agentúry. Podľa predbežných informácií začalo horieť pre chybnú elektroinštaláciu, uviedol Interfax.
„Asi o 12.00 h moskovského času (10.00 h SEČ) dozorná služba objavila požiar v nebytovej technickej miestnosti na druhom poschodí jednej z budov Kazaňskej vyššej tankovej školy,“ uviedla tlačová služba centrálneho vojenského okruhu.
Podľa portálu Tatar-inform vzbĺkla v areáli školy budova kasární, napísal server Meduza a dodal, že podľa záberov natočených svedkov sa oheň rozšíril z druhého poschodia budovy na strechu.
12:10 Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes predvolalo americkú veľvyslankyňu v Moskve Lynne Tracyovú a uvedomilo ju, že ruské úrady označili za nežiaduce tri americké vzdelávacie neziskové organizácie pôsobiace v Rusku. Veľvyslankyni tiež varovalo pred údajnými pokusmi o zasahovanie do ruských záležitostí alebo šírením dezinformácií v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami alebo ruským pôsobením na Ukrajine a pohrozilo možným vyhostením amerických diplomatov, vyplýva z oznámenia zverejneného na webe ruské ministerstvo zahraničia.
Tri americké organizácie, ktoré boli označené za nežiaduce, podľa oznámenia ministerstva realizovali za podpory americkej ambasády „projekty antiruského smerovania“, ktorých cieľom bolo „verbovať agentov vplyvu“ pod „zásterkou“ študijných a kultúrnych výmen. Ministerstvo veľvyslankyni odovzdalo nótu, v ktorej ambasáde nariaďuje prerušenie všetkej spolupráce s týmito organizáciami.
Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy
11:58 Výbor pre medzinárodný obchod Európskeho parlamentu (EP) dnes podporil obnovenie výnimiek z kvót a ciel pre ukrajinské poľnohospodárske produkty o ďalší rok až do júna 2025. Opatrenie pôvodne navrhla Európska komisia s cieľom podporiť ekonomiku krajiny brániacej sa ruskej invázii. O predĺžení výnimiek bude na budúci týždeň hlasovať plénum EP, vo výbore ho podporilo 26 poslancov, proti bolo desať a jeden sa zdržal.
„Predĺženie obchodných opatrení Únie zabezpečí, že Ukrajina bude môcť svoje poľnohospodárske produkty vyvážať do EÚ, pre ukrajinskú ekonomiku ide o životne dôležitú obchodnú cestu,“ uviedla spravodajkyňa návrhu Sandra Kalnieteová z Lotyšska z frakcie európskych ľudovcov (EPP). „Návrh súčasne zahŕňa spoľahlivé poistky, ktoré našim poľnohospodárom zaručia, že (ich podnikanie) nenaruší náhly prílev tovaru zo zahraničia,“ dodala Kalnieteová.
Európska komisia (EK), ktorá predĺženie výnimiek navrhla, bude podľa opatrenia mať možnosť zakročiť v prípade „významného narušenia“ úniového trhu alebo trhu jednotlivé členské krajiny kvôli ukrajinskému dovozu. V prípade citlivých poľnohospodárskych produktov, ako sú vajcia, hydina alebo cukor, bude mať EK k dispozícii „záchrannú brzdu“, keď objem ich dovozu prekročí priemery z rokov 2022 a 2023, uvádza europarlament v tlačovej správe. V takom prípade clá opäť nadobudnú účinnosť.
Čítajte aj Macho o proteste farmárov: Nechceme byť obmedzovaní nariadeniami z Bruselu. EÚ je úžasný projekt, ale v zlých rukách (online)
11:53 Väčšina šéfov vlád a štátov a lídrov politických strán zastrešených Európskou ľudovou stranou (EPP) vo štvrtok na kongrese ľudovcov v Bukurešti vyjadrila podporu Ukrajine, ktorá už tretí rok čelí ruskej invázii. K týmto názorom sa vo svojom prejave pridala aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje z Bukurešti spravodajca TASR.
Von der Leyenová pripomenula, že Ukrajina vstúpila do tretieho roku vojny, ktorú rozpútalo Rusko. Konštatovala tiež, že dnes nie je pre EÚ naliehavejšia téma ako Ukrajina.
„Bola som v Buči po oslobodení mesta, nezabudnem na vrecia na telá. Na nevinných civilistov, mladých, starých, ktorých zabili Putinovi vojaci. Nezabudnem na zúfalých rodičov, ktorým uniesli deti do Ruska,“ povedala šéfka eurokomisie pred asi 2000 delegátmi kongresu.
Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.
Upozornila, že Putin je stíhaný za vojnové zločiny a v Haagu ho čaká Medzinárodný trestný súd (ICC).
„Putin je stíhaný za vojnové zločiny a bude súdený. Čaká ho vojnový súd,“ vyhlásila von der Leyenová po tom, ako uviedla, že Putin je zodpovedný aj za smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, hlavného odporcu Kremľa, ktorý vo februári zomrel vo väzení za podozrivých okolností.
11:48 Čínsky minister zahraničia Wang I na dnešnej výročnej tlačovej konferencii kritizoval Spojené štáty, ktoré podľa neho vyvíjajú na Peking tlak a uvaľujú naň stále nové sankcie. Ocenil naopak partnerstvo Číny a Ruska. Najvyšší čínsky diplomat tiež vyzval na prímerie medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas a uviedol, že humanitárna katastrofa spôsobená vojnou v Pásme Gazy je „hanbou civilizácie“.
Čítajte viac Čína varuje podporovateľov nezávislosti Taiwanu: Popálite sa pri hre s ohňom
11:11 Ruská tajná služba FSB usmrtila na severozápade Ruska bieloruského občana, ktorý podľa nej pracoval pre ukrajinské rozviedky a chystal sa vyhodiť do povetria administratívnu budovu v meste Oloněc v Karélii v rovnakej časti krajiny. Informovala o tom agentúra RIA Novosti, ktorá zverejnila aj videozáznam zo zásahu. O usmrtení Bielorusa už skôr napísal telegramový kanál Astra, podľa ktorého išlo o odporcov režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
„V Karélii bol odvrátený teroristický útok,“ napísala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na oznámenie FSB. Tajná služba podľa agentúry oznámila, že muž pri zadržaní začal strieľať na jej pracovníkov a bol „neutralizovaný“. Dodala, že u neho našla výbušné zariadenie.
Podľa telegramového kanála Astra išlo o 49-ročného bieloruského aktivistu Mikalaja Aljaksejeva, ktorý sa v roku 2020 zúčastnil na protivládnych protestoch v Bielorusku. Lukašenkov režim kritizoval aj na sociálnych sieťach. V roku 2021 napríklad podľa Astru v jednom zo svojich príspevkov označil situáciu v Bielorusku za „genocídu“ bieloruského národa.
10:53 Viaceré významné maďarské médiá si vo štvrtok všimli rozkol medzi Slovenskom a Českom, ktorého príčinou sú rozdielne postoje v zahraničnej politike. Server telex.hu konštatoval, že Rusko vrazilo klin medzi Slovensko a Česko, český premiér Petr Fiala sa so slovenským kabinetom stretnúť nechce, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Čítajte viac Maďarské médiá: Rusko vrazilo klin medzi Slovensko a Česko. Symbolické gesto, hodnotia politológovia
10:52 V stredu sa objavilo pozoruhodné video na poprednom ruskom telegramovom kanáli, ktoré zachycuje taktiku námorných dronov Ukrajiny, Magura V5. Snímky vytvorili priamo ruskí námorníci napadnutej výsadkovej lode Cezar Kunikov, ktorá bola potopená v polovici februára pri pobreží Krymu.
Čítajte viac VIDEO: Peklo na mori. Rus natočil devastačný útok ukrajinských dronov priamo z lode
9:42 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 421 430 vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 160 vojakov, 17 tankov, 51 bojových obrnených vozidiel či 42 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 695 tankov, 12 779 bojových obrnených vozidiel, 13 532 vozidiel a palivových nádrží, 10 350 delostreleckých systémov, 1 009 odpaľovacích raketových systémov, 701 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 7 963 dronov, 1 919 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 647 kusov špeciálnej techniky.
9:07 Vysoké ceny ropy, obchádzanie sankcií a štátne investície poskytujú Rusku dostatok prostriedkov na to, aby boj na Ukrajine v súčasnej intenzite trval ešte najmenej dva ďalšie roky, uviedli vo štvrtok litovské spravodajské služby. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.
Rusko v roku 2023 zreformovalo a posilnilo svoju bojmi oslabenú armádu na Ukrajine a rozširuje vojenský potenciál popri svojej hranici so Severoatlantickou alianciou (NATO), teda aj popri hranici s Fínskom, ktoré sa stalo členom NATO vlani. Litovské tajné služby to uviedli vo svojom výročnom hodnotení hrozieb, ktorým čelí pobaltský štát.
„Moskva sa dokáže poučiť z chýb a zlepšuje svoju bojovú efektivitu,“ dodali litovské služby v správe.
Spoločná správa je dielom dvoch služieb: kontrarozviedky Štátny bezpečnostný úrad a vojenskej Obrannej spravodajskej a bezpečnostnej služby patriacej pod ministerstvo národnej obrany.
Ministerstvo obrany v Moskve v utorok oznámilo, že Rusko posilnilo svoje ozbrojené sily na severe a západe krajiny v reakcii na „zaznamenané“ zvyšovanie síl NATO na svojich hraniciach.
Litva, sused Ruska a jeho spojenca Bieloruska, bola kedysi ovládaná z Moskvy, ale teraz je členom NATO a Európskej únie.
Čítajte viac Maginotova línia v Pobaltí? Má zdržať útok Rusov, kým prídu na pomoc spojenci
Litovské tajné služby napísali, že ruské spravodajské služby sa intenzívne snažia obísť sankcie uvalené na ruský zbrojársky priemysel po napadnutí Ukrajiny.
Rusko otvorene zásobujú zbraňami a muníciou len Irán a Severná Kórea, pričom Čína sa stala jeho najväčším dodávateľom mikročipov a jüan je už hlavnou menou pre medzinárodné transakcie Ruska, napísali litovské služby.
8:59 Ak by vypukla vojna medzi Západom a Ruskom, nakoniec by skončila ako jadrová, uviedol český generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník generálneho štábu Armády ČR pre magazín Echo24.
V závere konfliktu Západu a Ruska by sa podľa neho použili jadrové zbrane, tvrdí. Použitie taktických jadrových zbraní by bola len prvá časť konfliktu. „Keď sa bojuje, tak ten, kto prehráva, používa silnejší a silnejší kaliber, aby sa vyhol porážke. Vo finále by sa použili aj strategické jadrové zbrane,“ povedal.
Čítajte viac Český generál: Každá vojna Západu s Ruskom by skončila ako jadrová
8:05 Konflikt na Ukrajine by mohol prerásť do totálnej vojny v Európe a pravdepodobnosť, že sa ruské sily zapoja do nového stretu „výrazne“ narastá, uviedol šéf ruskej dôstojníckej akadémie Vladimir Zarudnickij. Generálplukovník to napísal v článku pre časopis ministerstva obrany, teraz o tom informovala agentúra Reuters.
„Nemožno vylúčiť možnosť eskalácie konfliktu na Ukrajine – od rozšírenia účastníkov o ‚zástupné sily‘ používané pre vojenskú konfrontáciu s Ruskom až po rozsiahlu vojnu v Európe,“ cituje Zarudnického ruská agentúra RIA. „Hlavným zdrojom vojenských hrozieb pre náš štát je protiruská politika Spojených štátov a ich spojencov, ktorí vedú nový typ hybridnej vojny s cieľom všemožne oslabiť Rusko, obmedziť jeho suverenitu a zničiť jeho územnú celistvosť,“ tvrdí v texte rovnako generálplukovník.
Spojené štáty sa podľa Zarudnického snažia Rusku uštedriť „strategickú porážku“ v snahe udržať si svetovú hegemóniu.
Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu vo februári 2022, Moskva konflikt prezentuje ako špeciálnu vojenskú operáciu a obranu pred „kolektívnym Západom“. Kyjev má podporu Európskej únie, USA aj ďalších spojencov. Vojna priniesla najhlbšiu krízu vzťahov medzi Ruskom a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, píše agentúra Reuters.
6:57 Poľsko sa usiluje rozšíriť na Bielorusko rovnaký režim sankcií, aký sa vzťahuje na Rusko. V stredu to uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Wladyslaw Teofil Bartoszewski na parlamentnom výbore pre zahraničné veci, informuje agentúra PAP.
Pripomenul, že od roku 2020, keď v Bielorusku prebehli sporné prezidentské voľby, na základe ktorých si súčasná hlava štátu Alexandr Lukašenko zaistila šieste funkčné obdobie, bolo v krajine zadržaných približne 1 500 ľudí.
„Počet politických väzňov sa zvyšuje a represie sa stupňujú,“ citovala PAP námestníka ministra, podľa ktorého sa Poľsku dosiaľ nepodarilo týchto ľudí oslobodiť.
Bielorusko je v súčasnosti podľa neho veľmi úzko prepojené s Ruskom prezidenta Vladimira Putina. Ako príklad uviedol protiukrajinskú činnosť. Poľsko sa preto „snaží zabezpečiť, aby sa všetky sankcie uplatňované voči Ruskej federácii rozšírili aj na Bielorusko,“ povedal Bartoszewski.
Vyjadril presvedčenie, že sankcie sú jedným z najúčinnejších spôsobov, ako vyvinúť tlak na Bielorusko. Rusko podľa neho niektoré sankcie uvalené naň obchádza prostredníctvom presunu obchodu cez susedné Bielorusko.
„Jednou z hlavných úloh poľského ministerstva zahraničných vecí je udržať bieloruskú otázku v agende EÚ,“ dodal Bartoszewski.
6:40 Horšie už nebude, môže byť len lepšie, ale zďaleka sa nedá hovoriť o uspokojivej predstave. Nemotorné Francúzsko sa rozhýbalo: robí opatrenia, aby Ukrajine poskytlo viac nevyhnutnej munície.
Čítajte viac Macron poslal Zelenskému za dva roky vojny toľko dôležitých granátov, že mu vystačili na desať dní bojov
6:10 Ukrajinská armáda čoskoro stabilizuje situáciu na bojisku a jej cieľom je sformovať jednotky na protiofenzívne akcie koncom tohto roka, uviedol v stredu veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Pavľuk, píše agentúra Reuters.
Ukrajinské sily zažili neúspech po deviatich mesiacoch prevažne stabilných frontových línií, keď mesto Avdijivka padlo začiatkom februára do ruských rúk po mesiacoch ničivých útokov.
Ukrajinskí vojaci boli nútení opustiť niekoľko osád susediacich s mestom v dôsledku pokračujúcej ruskej ofenzívy v čase znižujúcich sa zásob munície. Republikáni v Kongrese zastavili životne dôležitý balík pomoci od USA.
„Situáciu čoskoro stabilizujeme,“ uviedol v televízii Pavľuk, vymenovaný za veliteľa pozemných síl počas nedávnej zmeny najvyšších vojenských síl, „a urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme pripravili vojakov na aktívnejšie akcie a prevzali iniciatívu.“
Povedal, že teraz sa zameriavajú na stiahnutie vojenských jednotiek, ktoré stratili svoj potenciál, a ich obnovenie, aby neskôr vytvorili sily pre protiofenzívne akcie v tomto roku.
Prezident Volodymyr Zelenskij minulý mesiac povedal, že Rusko sa túto jar alebo leto pokúsi o novú ofenzívu, ale že Kyjev má svoj vlastné bojové plány.
Snaha Ukrajiny prevziať iniciatívu v roku 2024 má podľa analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) opodstatnenie. Pavľuk uviedol, že ruské sily majú značné straty a zhodnotil situáciu, že ukrajinské sily v blízkej budúcnosti stabilizujú frontovú líniu.
„Rusko bude schopné určiť miesto, čas, rozsah a požiadavky bojov na Ukrajine, pokiaľ si zachová celoplošnú iniciatívu, ktorá môže Rusku umožniť prinútiť Ukrajinu, aby vynaložila materiál a pracovnú silu v reaktívnych obranných operáciách, čím sa Ukrajine stráca schopnosť zhromaždiť materiál potrebný pre budúce protiofenzívne operácie,“ píše ISW.
ISW uvádza, že by nebolo múdre, keby Ukrajina ponechala výhodu celoplošnej iniciatívy Rusku na dlhší čas, ako je potrebné. Pokračujúce meškanie západnej vojenskej pomoci však pravdepodobne odloží ukrajinské snahy o opätovné získanie celoplošnej iniciatívy, dodáva.
„Západná bezpečnostná pomoc je kľúčová pre schopnosť Ukrajiny koncentrovať materiál a ľudské sily pre budúce protiofenzívne operácie, ako aj pre jej schopnosť dostatočne degradovať ruské útočné snahy, aby Ukrajina mohla prevziať iniciatívu v celej šírke,“ uvádza ISW.