Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 539. deň
- Ukrajinská armáda dobyla dedinu Urožajne
- Útoky ruskej armády v Chersonskej a Dnepropetrovskej oblasti zabili dvoch civilistov
- Kyjev ku Kupiansku presunul zálohy, na mesto útočia Rusi
- Ukrajina nasadila do bojov svoju najsilnejšiu jednotku – 82. brigádu
- Šojgu: Západ si vo vojne na Ukrajine skúša rôzne vojenské operácie
- CNN priniesla exkluzívne zábery ukrajinského útoku na Krymský most
- Ukrajinský prístav Odesa opustilo prvé komerčné plavidlo
- Litva dočasne uzavrie hraničné priechody s Bieloruskom
- V Rusku slávnostne odhalili ďalšiu sochu diktátora Stalina
- Čínsky minister obrany dorazil do Bieloruska, bude rokovať o vojenskej spolupráci
- USA tvoria zbrane v tajných laboratóriách na Ukrajine, straší Moskva
Čítajte viac 538. deň: Ruský dôstojník na súde: Armádu diskreditujú tí, ktorí nedokážu viesť vojnu: Putin, Šojgu, Gerasimov
23:38 Do bojových operácií na Ukrajine sa zapájajú desaťtisíce Moskovčanov, vyhlásil v stredu starosta ruského hlavného mesta Sergej Sobianin. Poskytol tak pomerne zriedkavý odhad, koľko ľudí z Moskvy je nasadených do vojny. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.
Rusko a Ukrajina iba zriedkavo zverejňujú počet bojujúcich vojakov a svoje straty.
„V oblasti špeciálnej vojenskej operácie bojuje 45 000 Moskovčanov,“ povedal Sobianin podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax. Dodal, že tam predstavujú „značnú časť“ bojovníkov a medzi nimi „najmenej 5 000 ľudí je profesionálnych vojakov“, spresnil starosta.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev začiatkom augusta uviedol, že Rusko od začiatku roka odviedlo do armády vyše 230 000 ďalších osôb. Putin vlani v septembri oznámil „čiastočnú“ vojenskú mobilizáciu 300 000 mužov, ktorí mali doplniť stavy vojakov.
23:10 Osemnásťročného chlapca zabil v stredu ruský raketový útok na ukrajinské mesto Mežova v Dnepropetrovskej oblasti. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Vojenská správa oblasti dodala, že útok zranil ďalších štyroch ľudí vrátane dvojročného dievčatka, ktoré je však v stabilnom stave. Raketový útok Rusi podnikli popoludní. Jeho dôsledkom je aj požiar poľnohospodárskeho zariadenia.
Jeden ukrajinský civilista zomrel pri ruských útokoch aj v Chersonskej oblasti, piati ďalší utrpeli zranenia. Podľa tlačovej služby úradu regionálnej prokuratúry približne o jednej popoludní ruská delostrelecká paľba na dedinu v okrese Beryslav zabila civilistu, ktorý bol na ulici. V stredu ráno útoky ruskej armády zranili troch ľudí v meste Cherson a ďalších dvoch na iných miestach Chersonskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
22:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu označil ruské útoky na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru za hrozbu pre svetovú potravinovú bezpečnosť. Rusko svoje útoky zameralo na „infraštruktúru zaručujúcu nielen našu vlastnú, ale aj spoločnú svetovú potravinovú bezpečnosť,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videoodkaze.
Dodal, že každý ruský útok na ukrajinské prístavy „je ranou pre svetové ceny potravín, ranou pre sociálnu a politickú stabilitu v Afrike a Ázii“.
Ruská armáda v noci na stredu znovu útočila na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že útoky v jednom z prístavov na Dunaji poškodili sklady a sýpky.
Zelenskyj ocenil, že do dočasného koridoru v Čiernom mori, ktorý bol vytvorený po odstúpení Ruska od dohody o preprave obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, vplávalo prvé civilné plavidlo. „Ukrajina práve urobila dôležitý krok k obnoveniu slobody plavby v Čiernom mori. Prvé civilné plavidlo prešlo cez nový ukrajinský humanitárny koridor z prístavu v Odese,“ napísal na sociálnej sieti.
21:20 Nový nemecký veľvyslanec v Rusku, Alexander Graf Lambsdorff, bol v stredu pri odovzdávaní svojich poverovacích listín na ministerstve zahraničných vecí v Moskve privítaný obvineniami z „nerozumnej rusofóbie“ Nemecka. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.
Po príchode bol Lambsdorff konfrontovaný s kritikou „útočného a nepriateľského charakteru“ nemeckej politiky v bilaterálnych vzťahoch, uviedol Berlín.
Protiruská politika Nemecka ničí desaťročia vzájomne prospešnej spolupráce a panuje v nej „nerozumná rusofóbia“, tvrdí ruská diplomacia. Nemecko výrazne obmedzilo svoje vzťahy s Ruskom po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka. Ruské ministerstvo zahraničných vecí novému veľvyslancovi oznámilo, že Moskva považuje nemeckú podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní za nebezpečnú.
Lambsdorff preberá funkciu po Gézovi Andreasovi von Geyrovi, ktorý ju vykonával od roku 2019. Nemecká ambasáda má v Moskve aktuálne málo zamestnancov, keďže obe krajiny si v uplynulom čase recipročne vyhostili veľký počet diplomatov.
Politická situácia je mimoriadne zložitá a názory na Ukrajinu „nemôžu byť už odlišnejšie“, povedal Lambsdorff pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ZDF. Vyjadril však nádej, že profesionálny kontakt s ruskou vládou bude napriek tomu možný. Jeho hlavnou úlohou bude „poskytovať nemeckej vláde dôkladnú analýzu ruskej politiky“, dodal.
20:26 Ruský generálplukovník Gennadij Židko, ktorý v máji až júli 2022 velil okupačným jednotkám na Ukrajine, zomrel v Moskve vo veku 57 rokov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá, podľa ktorých generálplukovník zomrel po dlhej chorobe.
V máji 2022 Židko nahradil šéfa ruského Južného vojenského okruhu Aleksandra Dvornikova na poste veliteľa okupačnej armády na Ukrajine. Z tejto pozície ho odvolali v júli.
19:42 Česká vláda pridala na vnútroštátny sankčný zoznam ruského podnikateľa Borisa Obnosova a jeho príbuzných, manželov Rostislava a Olgu Zorikovových. Aktuálne je tak na tomto zozname šesť osôb. V stredu na to upozornil český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Obnosov je generálny riaditeľ štátneho holdingu KTRV, ktorý vyrába zbraňové systémy a dodáva ich ruským ozbrojeným silám. Manželia Zorikovoví majú z rodinnej väzby na Obnosova osobný prospech. Podľa českej diplomacie vlastnia v ČR luxusné nehnuteľnosti a autá. Zorikov má v Česku podľa serveru iRozhlas trvalý pobyt.
„Ruský oligarcha, ktorý stojí za výrobou rakiet, ktoré zabíjajú nevinných Ukrajincov, musí niesť následky. Rovnako ako tí, ktorí si v Česku užívajú luxus za peniaze z obchodu so smrťou,“ uviedol minister zahraničných vecí Jan Lipavský.
Zaradenie na český sankčný zoznam znamená, že pre takúto osobu platí zákaz vstupu či pobytu na území ČR, používanie jej finančných prostriedkov v ČR či zmrazenie jej majetku v ČR.
Aby vláda mohla niekoho na sankčný zoznam zaradiť, musel sa dopustiť alebo sa dopúšťa konania, ktoré je postihnuteľné podľa sankčných režimov EU. „V tomto konkrétnom prípade máme k dispozícii dôkladné zdokumentovanie činnosti narušujúcej alebo ohrozujúcej územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny,“ dodala česká diplomacia.
Okrem najnovších mien sú na českom sankčnom zozname aj moskovský patriarcha Kirill a ruský podnikateľ Vladimir Jevtušenko so synom Felixom.
19:10 Bol to skúšobný balónik, signalizujúci únavu západných spojencov z vojny na Ukrajine? Alebo len nešikovne formulovaná myšlienka vysokého predstaviteľa Severoatlantickej aliancie, o akej sa na verejnosti nepatrí hovoriť? Škandál okolo kontroverznej úvahy, že Ukrajina by mohla získať členstvo NATO, ak Rusku odovzdá časť svojho územia, spľasol po tom, čo si Kyjev s Bruselom vyjasnili postoje. Ukrajina potvrdila, že s vlastným územím nekšeftuje a aliancia potvrdila, že to od nej ani nežiada.
Čítajte viac Dáždnik NATO za územné ústupky Rusku? Nikdy, znie z Kyjeva
18:31 Ruskí okupanti vzali z prístavu v okupovanom meste Mariupoľ ďalších 1 500 ton ukrajinského obilia. Námorná doprava v oblasti je čoraz aktívnejšia. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na poradcu legitímneho mariupoľského starostu Petra Andriuščenka.
„Dnes bolo z prístavu Mariupoľ vyvezených ďalších 1 500 ton ukrajinského obilia. V súčasnosti plavidlo smeruje ku kanálu. Samozrejme, opäť na ňom nie sú žiadne znaky,“ napísal v stredu Andriuščenko.
Poradca poznamenal, že doprava z prístavu sa zrýchlila. V súčasnosti jedno plavidlo odchádza približne za tri dni. Všetky plavidlá majú malú nosnosť. Podľa Andriuščenka všetky lode de facto patria podniku Roskapstroi, ktorý vedie ruský rezort obrany.
Ruské okupačné úrady presúvajú obilie ulúpené v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti cez Mariupoľ a krymské prístavy, upozorňuje Ukrajinská pravda.
17:57 Švajčiarska vláda sa pripojila k 11. kolu sankcií Európskej únie proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. Opatrenia začínajú platiť už od stredy.
Švajčiarsko, ktoré nie je členom európskej dvadsaťsedmičky, je kľúčovým obchodným partnerom EÚ a prijalo sankcie voči ruským spoločnostiam a jednotlivcom, ktoré Únia uvalila, odkedy ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka spustil inváziu na Ukrajinu.
Dané sankcie majú zaplniť medzery, aby sa tovar životne dôležitý pre Putinovo vojnové úsilie nedostal do Ruska cez krajiny, ktoré obchodujú s EÚ a udržiavajú s Moskvou obchodný vzťah ako obvykle. EÚ prijala 11. balík opatrení 23. júna a Švajčiarsko o päť dní neskôr zaviedlo sankcie na viac 100 spoločností a jednotlivcov. V stredu jeho vláda prijala zvyšok balíka, ktorý je relevantný pre krajinu.
Švajčiarske sankcie zakazujú vývoz niektorých „tovarov s dvojakým použitím“ ďalším 87 spoločnostiam a ovplyvnené budú aj niektoré typy elektronických komponentov a prekurzorov chemických zbraní. „Vo finančnom sektore sa rozšíril existujúci zákaz predaja cenných papierov denominovaných vo švajčiarskych frankoch alebo v oficiálnej mene členského štátu EÚ ruským štátnym príslušníkom a subjektom. Predaj cenných papierov ruským občanom a subjektom je teraz zakázaný bez ohľadu na menu,“ uviedla vláda.
17:14 Nemecká vláda ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude v súlade s cieľom NATO vynakladať ročne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Uviedol to v stredu vládny zdroj pre agentúru Reuters.
Z návrhu rozpočtového zákona, ktorý schváli kabinet kancelára Olafa Scholza, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu, priblížil zdroj.
V dôsledku zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie.
Scholz vyhlásil v prejave 27. februára 2022, niekoľko dní po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, že Nemecko bude „odteraz investovať viac ako dve percentá HDP do našej obrany každý rok“. Hovorca nemeckej vlády sa k detailom návrhu zákona odmietol vyjadriť.
Spojenci v NATO v minulosti ostro kritizovali Berlín za neplnenie cieľa Severoatlantickej aliancie v oblasti vojenských výdavkov.
16:35 Vojaci ukrajinskej 35. samostatnej brigády námornej pechoty na Facebooku zverejnili video, ktoré podľa nich zachytáva vyhnanie okupačných síl. Na záberoch je podľa agentúry Unian vidieť, ako ukrajinskí vojaci útočia na invázne jednotky pomocou rôznych zbraní a tí Urožajne „v panike“ opúšťajú. Video tiež z výšky zachytáva skazu v obci spôsobenú bojmi a iné zábery ukazujú ukrajinských bojovníkov, ako vztyčujú štátnu vlajku nad zničeným pamätníkom.
Informáciu o dobytí obce ukrajinskou armádou zatiaľ nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Moskva stratu obce nepotvrdila, ale ruské ministerstvo obrany podľa Reuters oznámilo, že jeho delostrelectvo a lietadlá útočia na ukrajinské sily v oblasti Urožajne.
16:10 Bývalý vysokopostavený agent amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) sa v utorok priznal k snahe napomáhať obchádzaniu protiruských sankcií USA. Charles McGonigal na súde v New Yorku vypovedal kvôli práci, ktorú po odchode z FBI vykonával pre ruského oligarchu Olega Deripasku. O jeho priznaní informovala agentúra AP.
McGonigal čelil jedinému obvineniu zo spiknutia s cieľom prať špinavé peniaze a porušiť zákon zastrešujúci americké sankcie. Za tento čin mu hrozí až päť rokov za mrežami, výšku trestu chce sudkyňa Jennifer Reardenová oznámiť 14. decembra.
McGonigal spolupracoval s Deripaskou po tom, čo v roku 2018 po 22 rokoch opustil FBI. Na konci svojho pôsobenia zastával post šéfa kontrarozviednej jednotky FBI v New Yorku, pričom dohliadal aj na vyšetrovanie ruských elít vrátane Deripasky. Na toho Washington uvalil sankcie v roku 2018 v súvislosti s ruskou anexiou Krymu.
Päťdesiatpäťročný McGonigal pred sudkyňou povedal, že hlboko ľutuje spoluprácu s ruským magnátom. Uviedol okrem iného, že od neho dostal vyše 17.000 dolárov za to, aby mu pomohol zhromaždiť kompromitujúce informácie o jeho podnikateľskom konkurentovi v Rusku. Podľa obžaloby sa tiež snažil Děripaskovi dopomôcť k vyškrtnutiu zo sankčného zoznamu a rokoval s ďalšími aktérmi o službách pre Děripasku výmenou za státisíce dolárov.
15:25 Litva dočasne uzavrie dva hraničné priechody s Bieloruskom. Oznámil to dnes kabinet vo Vilniuse, ktorý podľa agentúry Reuters krok zdôvodnil „geopolitickými okolnosťami“. Do Bieloruska sa v posledných týždňoch presunuli ruskí žoldnieri z Vagnerovej skupiny, čo vyvolalo u okolitých štátov obavy o bezpečnosť.
Dva hraničné priechody Litva uzavrie od piatka. Priechod Tverečius pri rovnomennej dedine leží zhruba 106 kilometrov severovýchodne od Vilniusu, druhý Šumskas sa nachádza asi 30 kilometrov východne od litovskej metropoly. Doprava z nich bude odklonená k hraničnému priechodu Medininkai, najväčšiemu v krajine. Ten leží len asi šesť kilometrov od Šumskasu.
Poľsko minulý týždeň uviedlo, že kvôli prítomnosti vagnerovcov a nárastu migrácie rozmiestni blízko hraníc s Bieloruskom okolo 10.000 vojakov. Varšava tak chce odradiť „agresora“ od prípadného útoku, uviedol minister obrany Mariusz Blaszczak. Stráženie hraníc navýšila aj ďalšie krajiny NATO, Lotyšsko.
15:05 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zmarila pokus ukrajinských sabotérov preniknúť do ruskej Brjanskej oblasti, uviedla dnes ruská štátna agentúra TASS. Pri incidente boli zabití štyria ľudia. Ako poznamenala agentúra Reuters, správu nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinské úrady sa zatiaľ nevyjadrili, Kyjev podobné správy väčšinou nekomentuje. O podobnom incidente informovali ruské médiá aj v utorok.
„Príslušníci FSB a ruského ministerstva obrany zabránili pokusu ukrajinskej spravodajskej a sabotážnej skupiny vstúpiť na ruské územie,“ uviedla tajná služba vo svojom vyhlásení. „Boli zlikvidovaní (…) štyria sabotéri,“ dodala.
Čítajte aj CNN: Ukrajina vytvorila v Rusku sieť sabotážnych agentov a dáva im drony na útočenie
14:40 Európska komisia (EK) v stredu rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom „Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v krajinách EÚ“. Informuje o tom spravodajca TASR.
Organizátori občianskej iniciatívy vyzývajú eurokomisiu, aby zintenzívnila svoje opatrenia na podporu integrácie ukrajinských utečencov v EÚ. Takisto ju vyzývajú, aby navrhla nové právne predpisy na zachovanie ukrajinskej kultúry, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva, ako aj na vytvorenie celoeurópskej štruktúry integračných centier.
Rozhodnutie o registrácii má právnu povahu a nemá vplyv na konečné právne a politické závery exekutívy EÚ týkajúce sa tejto iniciatívy ani na opatrenia, ktoré chce eurokomisia prijať, ak iniciatíva získa potrebnú podporu.
Čítajte aj Celá Odesa vami pohŕda. Nezlomíte nás, len viac nahneváte, odkazuje starosta po zničení katedrály
Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, EK ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa eurokomisia ešte nevenovala obsahu samotného návrhu.
14:35 V Rusku v utorok slávnostne odhalili ďalšiu sochu sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Nachádza sa pred hlavným vchodom do areálu továrne na výrobu policových regálov v meste Velikije Luki v Pskovskej oblasti ležiacej na severozápade európskej časti Ruskej federácie, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Čítajte aj V Rusku odhalili ďalšiu Stalinovu sochu. Ľudia ju vraj túžili vidieť každý deň
14:00 Európska komisia (EK) sa rozhodla presmerovať 135 miliónov eur z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré boli určené pre programy Interreg NEXT na 2021 – 2027 pre Rusko a Bielorusko, do programov s Ukrajinou a Moldavskom. Informuje o tom na svojej webstránke.
„Rozhodnutie zrušiť pôvodne plánovanú spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom prostredníctvom našich programov Interreg je výsledkom brutálnej vojny Ruska proti Ukrajine,“ vysvetlila eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira. „Som rada, že finančné prostriedky, ktoré sme pôvodne plánovali na túto spoluprácu, budú teraz prínosom pre programy EÚ s Ukrajinou a Moldavskom. Pomôže to posilniť spoluprácu medzi regiónmi EÚ a miestnymi zainteresovanými stranami s ukrajinskými a moldavskými partnermi,“ dodala.
Dané zdroje pomôžu podporiť viacero aktivít, ktoré zahŕňajú línie solidarity, rozvoj cezhraničných dopravných spojení, zdravotné služby, vzdelávacie a výskumné problémy, plány sociálnej inklúzie a posilnenie úradnej kapacity ukrajinských a moldavských orgánov. Zapojenie do programov Interreg prináša obom krajinám výhody v oblasti administratívnej kapacity a skúsenosti s riadením a implementáciou fondov EÚ.
Komisia programom s Ukrajinou a Moldavskom už vlani rozdelila 26 miliónov eur z pozastavených programov spolupráce s Ruskom a Bieloruskom.
Eurokomisia tiež rozhodla, že Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Poľsko, ktoré sa mali zúčastniť na programoch s Ruskom a Bieloruskom sa môžu zapojiť do ďalších existujúcich programov Interreg.
13:45 Čínsky minister obrany Li Šang-fu dorazil do Bieloruska, kde má v pláne rokovať o vojenskej spolupráci medzi oboma krajinami. Navštívi tiež niekoľko vojenských zariadení, napísal dnes denník Ukrajinska pravda.
„Počas trojdňovej návštevy má čínsky vládny predstaviteľ v pláne stretnúť sa s vedením bieloruského ministerstva obrany a prerokovať s ním aktuálne otázky bilaterálnej vojenskej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu,“ uviedla bieloruská agentúra Belta.
Li Šang-fu bol v minulých dňoch v Moskve, kde sa zúčastnil okrem iného konferencie o medzinárodnej bezpečnosti. Ako informovalo tlačové oddelenie čínskeho ministerstva obrany, následne mal v pláne presunúť sa do Bieloruska, kde by sa mal stretnúť aj s bieloruským autoritatívnym vodcom Alexandrom Lukašenkom.
Čítajte aj Šojgu: Rusko a Bielorusko posilňujú zväzový štát. Západné zbrane sú nanič, ničíme ich sovietskou technikou
Peking je teraz najvýznamnejším spojencom Ruska, ktoré kvôli svojmu vojnovému ťaženiu na Ukrajine čelí západným sankciám. Čína tieto opatrenia kritizuje a odmieta ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdiť.
13:25 Do pestrej palety ruských dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine pribudol k nacistom, ruskej sebaobrane či genocíde v Donbase ďalší cenný „úlovok“. Ruské ministerstvo najnovšie straší obyvateľov článkonožcami a hantavírusmi z Ukrajiny. Píše o tom ruská agentúra Interfax s odvolaním sa na veliteľa síl radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Ozbrojených síl Ruskej federácie Igora Kirilova.
Čítajte viac Moskva straší obyvateľov biologickými zbraňami Ukrajincov. 'Tvoria ich USA v laboratóriách a cielia len na Rusov'
12:50 Z Ruska bola vyhostená spravodajkyňa serveru Politico v Moskve Eva Hartogová. Ruské ministerstvo zahraničia novinárke minulý pondelok oznámilo, že jej nepredĺži vízum, a dalo jej šesť dní na opustenie krajiny, informoval server. Hartogovej bolo povedané, že rozhodnutie urobili „príslušné orgány“, žiadne ďalšie informácie ale nedostala.
Vyhostenie Hartogovej je prvým známym prípadom od začiatku ruskej vojny na Ukrajine, keď bol zahraničný novinár sídliaci v Rusku vyhodený z krajiny. V oveľa vážnejších problémoch sa však v krajine ocitol americký novinár Evan Gershkovich, ktorý pracoval pre americký denník The Wall Street Journal. Od marca je v ruskom väzení, kde čelí obvineniu zo špionáže.
Od vlaňajšieho februára, keď začala ruská invázia na Ukrajinu, musia zahraniční novinári žiadať o obnovenie víz a novinárskej akreditácie každé tri mesiace. Predtým to robili raz do roka.
„Eva Hartogová bezpečne opustila Moskvu po tom, čo úrady zamietli obnovenie jej víza a novinárskej akreditácie. Sme týmto rozhodnutím veľmi sklamaní, neochvejný záväzok Politica pokrývať aj naďalej dianie v ruskej vláde a jej vojnu na Ukrajine to ale nezníži,“ uviedol Jamil Anderlini, šéfredaktor európskej sekcie serveru. „Dúfame, že sa Eva a Politico v blízkej budúcnosti do Moskvy vrátia, aby pokračovali v našom vecnom a nestrannom spravodajstve o ruskej politike,“ dodal.
11:43 Inflácia od 20 do 100 percent. To zrejme čaká bežných Rusov, myslí si ekonomický profesor Igor Lipsic. Hovorí, že oficiálni predstavitelia si nemôžu dovoliť vysvetliť súčasný prudký pád rubľa ruskou inváziou na Ukrajinu a s ňou spojenými obmedzeniami zahraničného obchodu. Preto z prepadu vinia centrálnu banku.
Čítajte aj Ruský profesor ekonómie dal výpoveď na univerzite. Potom poskytol rozhovor o tom, čo čaká Rusov
11:40 Jedna osoba prišla o život pri utorkovom ostreľovaní ruskej Belgorodskej oblasti ukrajinskými silami. Vyhlásil to tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Dedina Novaja Tavolžanka v Šebekinskom okrese sa dostala pod mínometnú paľbu, ktorú neprežil jeden človek,“ napísal Gladkov v stredu v príspevku na sociálnej sieti.
Ukrajina podľa ruských úradov ostreľovala Belgorodskú oblasť aj v minulosti. Približne pred týždňom ukrajinské jednotky zaútočili na Obec Gorkovskij v Grajvoronskom okrese a v júli bolo podľa Gladkova vypálených na dedinu Žuravľovka 21 delostreleckých granátov a tri kazetové bomby.
11:00 Ukrajinský prístav Odesa opustilo prvé komerčné plavidlo, kontajnerová loď Joseph Schulte, ktoré vyrazilo po dočasnom koridore vytvorenom Ukrajinou v Čiernom mori. Loď smeruje do Istanbulu, uviedla podľa agentúry Reuters spoločnosť Bernhard Schulte Shipmanagement (BSM).
Čítajte aj Ukrajina skúša svoj obilný koridor cez rumunské vody. Rusi poslali na Dunaj desiatky útočných dronov
10:35 Rusko už na svojom území začalo vyrábať bezpilotné lietadlá Šáhid, ale komponenty na ne sa stále musí dovážať z Iránu.
Podľa britskej stanice BBC sa o tom píše v stredajšej zvodke britskej vojenskej rozviedky, ktorá sa zameriava na výrobu bezpilotných lietadiel spustenú na základe iránskych šáhidov.
BBC doplnila, že Rusko dováža iránske bezpilotné lietadlá od septembra 2022. Ich výrobou v Rusku sa pravdepodobne dosiahne ich spoľahlivejšia dodávka na frontovú líniu.
Pri nasadení dronov na útoky na Ukrajine dosahovala ruská armáda striedavé úspechy. Ukrajina však v poslednom čase preukázala, že dokáže neutralizovať väčšinu približujúcich sa dronov.
Britská vojenská rozviedka uviedla, že Rusko pravdepodobne očakáva, že v najbližších mesiacoch plne pokryje svoj dopyt po bezpilotných lietadlách vlastnou výrobou. Zatiaľ však zostáva závislé od dodávok komponentov a zbraní z Iránu, ktoré sa väčšinou prepravujú cez Kaspické more, uviedla BBC.
10:25 Na budove školiaceho centra v ruskom meste Tambov vyvesili transparent s nápisom „Naučíme vás milovať svoju vlasť“. Na banneri je zároveň vyobrazená mapa Ruska zahŕňajúca celú strednú a východnú Európu, rozdelené Nemecko, Fínsko, Grécko, bývalú Juhosláviu, stredoázijské štáty, Mongolsko a Aljašku. Poukázalo na to napríklad konto Visegrád 24 na platforme X, predtým známej ako Twitter.
Čítajte aj 'Naučíme vás milovať svoju vlasť'. Rusi na budove školiaceho centra vyvesili transparent s mapou 'veľkého Ruska'
9:33 Rusko v noci na dnešok zaútočilo na Ukrajinu dronmi, poplach vyhlásili oblasti na juhu a v strede Ukrajiny. Veľká skupina bezpilotných lietadiel vletela aj do ústia Dunaja a zamierila k riečnemu prístavu Izmajil na hraniciach s Rumunskom, uviedlo podľa agentúry Reuters ukrajinské letectvo.
Rusko na juh Ukrajiny vyslalo drony v niekoľkých vlnách, 13 ich zostrelila ukrajinská obrana nad Odeskou a Mykolajivskou oblasťou, uvádza ukrajinská armáda. Cieľom podľa nej bola prístavná infraštruktúra.
Pri útoku na jeden z prístavov na Dunaji boli poškodené skladiská a sýpky, uviedol šéf Odesskej oblasti Oleh Kiper. Vzniknuté požiare sa podľa neho podarilo uhasiť, obete si útok nevyžiadal. Ukrajinské médiá predtým hovorili o explóziách v Izmajile a Reni.
Rusko útočí na ukrajinské prístavy na Dunaji od polovice júla, kedy odstúpilo od takzvaných čiernomorských obilných dohôd. Tie umožňovali Ukrajine bojujúcej proti Rusku vyvážať obilie a ďalšie poľnohospodárske produkty aj napriek ruskej blokáde v Čiernom mori.
9:10 Ruské rakety, ktoré v noci na utorok vypálili na Ukrajinu, mali v sebe zahraničné čipy. Povedal to šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje spravodajský portál CNN.
„Tieto rakety boli tento rok vyrobené Rusmi. V Ch-101, ktoré boli vyrobené v apríli, je asi 30 zahraničných čipov,“ napísal Jermak v utorok na komunikačnej platforme Telegram. „Zbierame informácie, pracujeme s našimi partnermi a pravidelne s nimi komunikujeme. Naše partnerské vlády tiež pracujú s výrobcami a dodávateľmi čipov,“ pokračoval a dodal, že „obmedzenia už boli zavedené, ale sankcie je potrebné posilniť, aby sa Rusku zabránilo v získavaní kritických komponentov a výrobe rakiet“.
Čítajte viac Moskva vzdoruje západným sankciám. Kolaps neprišiel, ruská ekonomika rastie viac ako pred vojnou
Rusko v noci na utorok vypálilo sériu rakiet na oblasti na západe Ukrajiny, ďaleko od frontu, pričom tento útok si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal najmenej troch mŕtvych.
8:41 Ukrajinská armáda dobyla dedinu Urožajne na západe Doneckej oblasti, uviedla na telegrame námestníčka ukrajinského ministerstva obrany Hanna Maľarová. Už v predchádzajúcich dňoch hovorila o tom, že o dedine na rieke Mokri Jaly zvádzajú ukrajinské sily boje s ruskými jednotkami.
„Urožajne oslobodené. Naši upevňujú svoje pozície. Ofenzíva pokračuje,“ napísala Maľarová.
Obce Urožajne a Staromajorske, ktorého oslobodenie Kyjev oznámil na konci júla, boli cez víkend na proruských kanáloch na telegrame spomínané ako miesta prudkých bojov. O bojoch v oblasti hovorili aj ukrajinskí predstavitelia ruských okupačných úradov. Denník The New York Times cez víkend napísal, že Kyjev pri Urožajne do boja nasadil tisíce vojakov a ťažkú techniku.
„Ak sa im podarí preraziť alebo obísť Urožajne, budú zhruba 80 kilometrov od významných prístavných miest Berďansk a Mariupol pri Azovskom mori. S každou milou postupu ukrajinské sily vystavujú ruské zásobovacie línie väčšiemu a väčšiemu tlaku,“ napísal denník.
8:12 Vzhľadom na postup ruských jednotiek vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti presunula ukrajinská armáda svoje záložné sily do sektoru okolo mesta Kupiansk. Oznámil to v utorok podľa agentúry DPA hovorca východného velenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj.
„Posilnili sa pozície, boli poskytnuté určité metodické odporúčania a presunuli sa zálohy,“ povedal Čerevatyj pre televíznu stanicu My-Ukraina.
Podľa ukrajinských i ruských vojenských pozorovateľov sa ruská armáda posunula približne do vzdialenosti sedem kilometrov od mesta Kupiansk. Miestne úrady nariadili evakuáciu civilistov z okolia tohto mesta.
Kupiansk bol spod ruskej okupácie oslobodený vlani v rámci úspešnej ukrajinskej protiofenzívy v Charkovskej oblasti.
7:33 Rusko oznámilo, že zostrelilo tri ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré sa údajne chystali zaútočiť na objekty v Kalužskej oblasti ležiacej v centre európskej časti Ruska, informuje agentúra AFP.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina útok začala o 05.00 h ráno (04.00 h SELČ). Všetky tri drony však boli zachytené a zneškodnené systémami protivzdušnej obrany.
Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša povedal, že drony boli zneškodnené na juhu oblasti a útok nemal žiadne následky, pokiaľ ide o obete na životoch či poškodenia infraštruktúry.
Ide už o najmenej piaty takýto útok nad Kalužskou oblasťou za obdobie jedného mesiaca, píše AFP. Rusko predtým hlásilo zachytenie útokov dronmi 3., 7., 10. a 12. augusta.
7:14 Dvetisícčlenná 82. brigáda používa „západné“ vozidlá Marder a Stryker aj tanky Challenger 2.
Čítajte viac Forbes: Dobrá aj zlá správa. Ukrajinci nasadili najmocnejšiu brigádu. Je však posledná
6:15 V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok na konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Moskve uviedol, že vojenské zdroje Ukrajiny sú „takmer vyčerpané“.
Špeciálna vojenská operácia, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, podľa neho ukázala, že neexistuje nič, čo by „nedokázali zničiť ruské zbrane“. Minister dodal, že história Rusku opäť prisúdila úlohu „rušňa pri presadzovaní záujmov väčšiny nezávislých štátov“ a porážka Kyjeva sa stane „faktorom v boji proti modernému neokolonializmu“. Tvrdil tiež, že Západ využíva konflikt na Ukrajine na to, aby si vyskúšal rôzne vojenské operácie za použitia svojich zbraní.
Čítajte viac Šojgu: Rusko a Bielorusko posilňujú zväzový štát. Západné zbrane sú nanič, ničíme ich sovietskou technikou
„Rusko nestojí v opozícii proti ukrajinským ozbrojeným silám, ale proti celému kolektívnemu Západu, ku ktorému sa nedávno pripojili jednotlivé štáty ázijsko-pacifického regiónu,“ tvrdil ruský minister obrany.
Na konferencii vystúpil aj čínsky minister obrany Li Šang-fu, ktorý oznámil, že dialóg medzi ruským a čínskym rezortom obrany je intenzívny. „Je to tento rok už tretie naše stretnutie (so Šojguom). Takto intenzívnu komunikáciu som ešte so šéfmi iných obranných rezortov nemal, "citovala ho agentúra TASS. Li Šang-fu okrem toho uviedol, že by chcel so svojím ruským náprotivkom otvoriť tému "perspektív spolupráce ozbrojených síl Ruska a Číny“.
Účastníkom konferencie poslali nahratú zdravicu ruský prezident Vladimir Putin aj bieloruský autoritatívny vodca Alexander Lukašenko. Bieloruský líder v nej podľa TASS uviedol, že rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na bieloruskom území je adekvátnou reakciou na militarizáciu východnej Európy a nárast vojenskej aktivity USA a NATO. „Riziko použitia zbraní hromadného ničenia sa navýšilo, rovnako aj provokácie s použitím jadrových či biologických zbraní,“ uviedol tiež Lukašenko.
Bielorusko sa síce samo invázie na Ukrajine nezúčastňuje, ruskej armáde ale umožnilo, aby z jeho územia podnikala útoky proti Ukrajine, povolilo Moskve, aby na jeho území rozmiestnila taktické jadrové zbrane, a nedávno prijalo tisíce žoldnierov z Wagnerovej skupiny.
Šéf ruskej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin na konferencii kritizoval aj Európsku úniu. Vyhlásil, že „pre fyzicky a duševne zdravého človeka je nepríjemné a niekedy dokonca desivé prísť do Európy kvôli zvrátenostiam, ktoré sa tam rozmnožili“.
Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Ruské sily napadli Ukrajinu z Ruska a z Bieloruska a tiež z polostrova Krym, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu. Do útoku na Ukrajinu sa postupne zapojili rôzne ruské súkromné vojenské skupiny, predovšetkým žoldnierska Vagnerova armáda, ale napríklad aj vojaci čečenského vodcu Ramzana Kadyrova.
Kyjev počas vojny mnohokrát obvinil ruské vojská z útokov na civilné ciele. Vojna rozpútaná na Putinov rozkaz si podľa overených údajov OSN vyžiadala tisícky obetí z radov civilistov.