Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 751 dní
- Ukrajinci zničili všetkých 27 dronov, ktorými Rusi útočili
- Po sérii ruských nočných útokov Ukrajina hlási dvoch mŕtvych
- Dva ruské regióny sú zónami aktívnych bojov, tvrdí ukrajinská rozviedka
- ISW: Rusi na východe Ukrjainy nasadili aj armádne zálohy
- Voľby bez voľby. Kto sú Putinovi sparingpartneri?
- Rusi zabili v Odese najmenej 20 ľudí, vrátane záchranárov
- Výbuch v hlasovacej miestnosti, horiaca rafinéria, partizánsky odboj. Narušujú voľby, zúri Kremeľ
- Francúzsko, Nemecko a Poľsko potvrdili podporu Ukrajiny, rozšíria nákup zbraní
Čítajte viac 750. deň: Stoltenberg vyzval krajiny NATO, aby poskytli viac munície. Víťazstvo Putina by podľa neho bolo historickou chybou
23:30 Poľský premiér Donald Tusk odmietol vyjadrenia o nezhodách medzi Poľskom, Francúzskom a Nemeckom ako „škaredé fámy“. Lídri týchto troch krajín podľa neho v piatok hovorili jednotne o bezpečnosti Európy. Informovala o tom agentúra PAP, píše TASR.
Tusk sa v piatok v Berlíne stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Hlavnou témou rokovaní lídrov tzv. Weimarského trojuholníka bola podpora Ukrajiny. Podľa Tuska sa zhodli, že Ukrajina potrebuje pomoc okamžite a v čo najväčšom množstve.
„Všetko, o čom sme dnes rozhodli,… jasne ukazuje, že škaredé fámy o nezhodách medzi nami, medzi hlavnými mestami Európy, sú nepravdivé,“ vyhlásil Tusk. „Dnes sme hovorili jedným hlasom o bezpečnosti nášho kontinentu a našich krajín, samozrejme v kontexte vojny na Ukrajine,“ uviedol.
„My Európania sme zodpovední za našu bezpečnosť a za našu budúcnosť,“ zdôraznil Tusk. Doplnil, že silná a jednotná Európa znamená vyššie šance na víťazstvo Ukrajiny a je tiež žiaducim spojencom pre všetkých vrátane USA.
Scholz na tlačovej konferencii po rozhovoroch oznámil, že sa s lídrami Francúzska a Poľska dohodol na snahe nakúpiť viac zbraní pre Ukrajinu i posilniť vlastnú výrobu zbraní. Tusk tiež informoval, že Macron aj Scholz prijali jeho pozvanie na rozhovory vo Varšave začiatkom leta tohto roka.
22:39 Krajiny skupiny G7 varovali v piatok Irán, že naňho uvalia nové sankcie, ak poskytne Rusku balistické strely na použitie na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
„Opakujeme našu výzvu tretím stranám, aby okamžite prestali poskytovať materiálnu podporu nezákonnej a neospravedlniteľnej útočnej vojne Ruska proti Ukrajine, inak budú zaplatia vysokú cenu,“ uviedla skupina najvyspelejších krajín, ktorú tvoria USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko a Kanada.
„Ak by Irán poskytol Rusku balistické strely alebo súvisiacu technológiu, sme pripravení reagovať rýchlo a koordinovane, a to aj novými a významnými opatreniami proti Iránu,“ dodáva vyhlásenie G7.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa k záležitosti vyjadril počas piatkovej návštevy Viedne. „Iránu sme vyslali veľmi jasné signály, aby to nerobil… A myslím si, že obavy z tejto možnosti… a odhodlanie reagovať na ňu sú veľmi reálne a veľmi silné,“ vyhlásil.
Nemenovaný predstaviteľ americkej vlády novinárom povedal, že k transferu balistických rakiet dosiaľ nedošlo. Ekonomické následky pre Teherán by však podľa neho boli značne vyššie než prínosy. Dodal, že medzi preberanými krokmi je ukončenie letov iránskej spoločnosti Iran Air do Európy.
20:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil ruský útok na prístav Odesa na juhu Ukrajiny, pri ktorom zahynulo najmenej 20 ľudí.
„V Odese prebiehajú záchranné a vyslobodzovacie práce po ruskom raketovom útoku. Zberba tam zaútočila skutočne ohavným spôsobom,“ vyhlásil Zelenskyj online. „Dve strely, druhá dopadla, keď na miesto zásahu dorazili záchranári a lekári,“ dodal.
„Ruský teror v Odese je znakom slabosti nepriateľa, ktorý útočí na ukrajinských civilistov v čase, keď nedokáže zaručiť bezpečnosť obyvateľov vlastnej krajiny,“ vyhlásil vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
18:44 Devätnásť ľudí prišlo o život v dôsledku piatkového ruského raketového útoku na Odesu, uviedol ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Najmenej 73 ľudí utrpelo zranenia rôzneho stupňa závažnosti, konštatovalo ministerstvo vnútra Ukrajiny. Počet zranených zahŕňa najmenej sedem záchranárov a nešpecifikovaný počet policajtov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Medzi obeťami sú záchranári, ktorí prví prišli na miesto úderu po prvom výbuchu, uviedol gubernátor oblasti Oleh Kiper. Medzi zabitými je údajne aj bývalý zástupca starostu Odesy Serhij Teťuchin a veliteľ policajného práporu špeciálnych síl Cunami Oleksandr Hostiščev, uviedol člen mestskej rady Andrij Vagapov.
Záchranári okamžite dorazili na miesto dopadu rakety a začali hasiť požiar, odstraňovať trosky a hľadať zranených. Počas záchrannej operácie ruské sily opätovne zaútočili.
Útok poškodil civilnú infraštruktúru vrátane desiatich domov a rozvodov plynu, informovali záchranné zložky.
17:26 Francúzsko, Nemecko a Poľsko jednotne spolupracujú na tom, aby zabránili Rusku zvíťaziť vo vojne na Ukrajine, nikdy sa však nebudú usilovať o priamy konflikt s Moskvou. Po stretnutí lídrov tejto trojice krajín to v piatok povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a DPA.
„Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny a jej obyvateľov tak dlho, ako to bude potrebné, a budeme pokračovať – tak ako od prvého dňa – v tom, aby sme nikdy nevyvolali eskaláciu,“ uviedol Macron.
Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že západní spojenci Ukrajiny budú spolupracovať na dodávkach zbraní s dlhým dosahom. Okrem toho chcú rozšíriť obstarávanie zbraní pre Kyjev a nakupovať ich po celom svete. Finančne to podľa kancelára podporia aj príjmy zo zmrazeného ruského majetku.
„Zakladáme novú koalíciu pre raketové delostrelectvo dlhého doletu,“ povedal Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom.
Lídri tzv. Weimarského trojuholníka sa stretli v Berlíne, aby rokovali o spôsoboch podpory Ukrajiny. Vo francúzsko-nemeckých vzťahoch v tejto oblasti vzniklo napätie a Macron i Scholz pred rozhovormi zopakovali svoje odlišné postoje. Po schôdzke však zdôraznili, že napriek rozporom ich spája odhodlanie Ukrajinu podporovať.
16:35 Počet obetí v dôsledku ruského raketového útoku sa zvýšil na 16 ľudí. Ďalších 55 zranených je v nemocnici, napísal šéf Šéf Odeskej oblasti Oleh Kiper. Viac ako 200 obyvateľov a návštevníkov Odesy darovalo krv pre obete nepriateľského útoku. Ďalších sto je v rade v centrách pre darcov krvi,“ dodal na Telegrame.
14:55 Západné spravodajské služby odhadujú, že počet ruských vojakov zabitých alebo zranených na Ukrajine už presiahol 350 000, uviedol vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Čítajte viac Takmer všetci mobilizovaní Rusi sú mŕtvi. Počet obetí prekročil ďalší míľnik
14:40 Experti na ľudské práva podporovaní OSN v piatok oznámili, že získali nové dôkazy o mučení ukrajinských vojnových zajatcov ich ruskými väzniteľmi. Experti tvrdia, že takéto praktiky by mohli byť vojnovými zločinmi.
Vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu uviedla, že k takémuto porušovaniu ľudských práv dochádza, odkedy ruský prezident Vladimir Putin pred viac ako dvoma rokmi nariadil svojim jednotkám inváziu na Ukrajinu. V dôsledku vojny narastá aj utrpenie civilistov.
Nové dôkazy posilňujú predchádzajúce zistenia komisie, že mučenie používané ruskými orgánmi na Ukrajine a v Ruskej federácii je rozšírené a systematické, uviedla komisia vo svojej najnovšej správe.
Experti zaznamenali aj prípady mučenia, znásilňovania a vraždenia ukrajinských civilistov, ku ktorým dochádza v mestách okupovaných Ruskom, a nezákonný vývoz ukrajinských detí do Ruska.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Okrem toho ruské jednotky pri svojich vojenských operáciách naďalej neberú ohľad na to, že pri nich môžu zasiahnuť aj bytové a rodinné domy, nemocnice či kultúrne pamiatky.
Správa expertov obsahuje aj dôkazy o iných vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopúšťa Rusko.
Čo sa týka ukrajinskej strany, expertná správa konštatuje „niekoľko porušení“ ľudských práv ukrajinskými orgánmi voči ľuďom podozrivým zo spolupráce s Ruskom.
14:33 Najmenej 14 ľudí zahynulo pri dnešnom útoku Ruska na juhoukrajinské mesto Odesa. Na telegrame to uviedol šéf oblastnej správy Oleh Kiper, podľa ktorého je ďalších 46 ľudí zranených, vrátane niekoľkých príslušníkov záchranných služieb.
„Pri ruskom raketovom útoku zahynulo 14 ľudí, medzi ktorými je jeden zdravotník a záchranár. Ďalších 46 osôb bolo zranených vrátane siedmich zamestnancov záchrannej služby,“ uviedol Kiper na Telegrame. „Zraneným je poskytovaná všetka potrebná pomoc. Všetky príslušné služby odstraňujú následky útoku,“ dodal.
Kiper okolo desiatej ráno (9:00 SEČ) prvýkrát informoval o tom, že bol v oblasti spustený raketový poplach. Vyzval obyvateľov, aby sa ukryli na bezpečných miestach. O hodinu neskôr uviedol, že Rusi na Odesu zaútočili raketami a sú hlásené obete.
Po prvom útoku na miesto dorazili záchranné zložky, na ktoré zhruba po polhodine po prvom útoku na civilné obyvateľstvo zahájili Rusi druhý útok. Tento spôsob vykonania útoku je skôr typický pre teroristické atentáty islamistov, najmä ním sa neblaho preslávil Islamský štát počas svojho vyčíňania v Iraku a Sýrii, píše portál Novinky.cz.
14:05 Ukrajinské drony zaútočili na ropnú rafinériu v Kalužskej oblasti. Uviedol zdroj z obranného spravodajstva Ukrajiny, podľa ktorého bezpilotné lietadlá sa dostali k cieľu a zasiahli ho. Zdroj pritom zdôraznil, že režim ruského prezidenta Vladimira Putina rafinériu využíval na vojenské účely.
Čítajte viac Výbuch v hlasovacej miestnosti, horiaca rafinéria, partizánsky odboj. Narušujú voľby, zúri Kremeľ
13:44 Za dôkaz dôvery v česko-nemeckých vzťahoch označil saský premiér Michael Kretschmer dnešnú návštevu českého prezidenta Petra Pavla v Drážďanoch. Tá sa uskutočnila v deň 85. výročia okupácie zvyšku Československa nacistickým Nemeckom. Pavel a Kretschmer sa zhodli, že Západ musí Ukrajinu naďalej podporovať v jej obrane pred ruskou inváziou a že agresorovi nemožno ustupovať. Kretschmer v podpore Ukrajiny ocenil českú úlohu, predovšetkým potom českú snahu na získanie munície.
„Je to ukážka veľkej dôvery,“ povedal Kretschmer o tom, že Pavel prišiel do saskej metropoly v deň výročia okupácie. To, že návšteva sa v tento deň mohla uskutočniť, nie je podľa Kretschmera samozrejmosťou. „Všetko sme dosiahli spoločnou prácou,“ poznamenal o terajších česko-saských vzťahoch.
„Tomuto dátumu neupieram symboliku, ktorú má, je však dôležité zúročiť historické skúsenosti. Vzhľadom na čas už tento dátum nemá taký emotívny náboj a sme radi, že sme sa cez to dokázali preniesť a spoločne pracovať pre lepšiu budúcnosť,“ povedal Pavel. O minulosti povedal, že medzi Nemcami a Čechmi boli obdobia svetlejšie a obdobie temnejšie. „Dnes môžeme s pokojom povedať, že sme priatelia a že si rozumieme,“ dodal Pavel.
Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie
Kretschmer tiež ocenil českú podporu Ukrajine, v tejto súvislosti spomenul vedúcu českú úlohu v obstarávaní delostreleckej munície. Uviedol, že Praha si za to vyslúžila v Nemecku a v ďalších západných krajinách uznanie.
Kretschmer k pomoci Ukrajine povedal, že ako sa nacistický režim neuspokojil s pohltením Československa, tak sa ani ostatní zločinci neuspokoja s jedným zločinom. Dodal, že dnešný historický dátum napovedá, že je potrebné konať silou proti tým, ktorí sa snažia na úkor ostatných rozšíriť svoje hranice.
13:18 Najmenej 14 ľudí zahynulo pri dnešnom útoku Ruska na juhoukrajinské mesto Odesa. Na telegrame to uviedol šéf oblastnej správy Oleh Kiper, podľa ktorého je ďalších 46 ľudí zranených, vrátane niekoľkých príslušníkov záchranných služieb. Prístavná metropola aj celá Odeská oblasť bude v sobotu držať deň smútku.
Kiper predtým hovoril o dvoch mŕtvych – záchranároch, ktorí zasahovali na mieste, kam dopadla jedna z rakiet. Pri ďalšom údere zahynuli. Na fotografiách z miesta sú vidieť zranení hasiči a zdravotníci, s tvárami zahalenými popolom a zasahujúci pri požiaroch útokom zničených stavieb.
Ruská armáda strely na Ukrajinu vyslala predpoludním. Podľa prokuratúry zničili obytné budovy či hasičské vozidlá.
12:48 Európska komisia dnes oznámila vyčlenenie 500 miliónov eur na podporu výroby munície pre spoločnosti v Európskej únii. Komisia o tom informovala vo svojom vyhlásení. Cieľom je umožniť európskemu obrannému priemyslu navýšiť kapacitu výroby, doplniť tak zásoby krajín EÚ a zároveň dostať viac munície na Ukrajinu.
12:30 Portugalsko prispeje 100 miliónmi eur na českú iniciatívu na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej agresii. S odvolaním sa na portugalské ministerstvo obrany o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Cieľom iniciatívy je rýchlo dodať čo najväčšie množstvo munície rôznych kalibrov, najmä 155 milimetrov, uviedlo ministerstvo.
„Použitie tejto munície na bojisku dosiahlo mimoriadne vysokú úroveň, a preto je pre Ukrajinu životne dôležité a naliehavé získať ďalšiu muníciu, aby mohla reagovať na pokračujúce a intenzívnejšie útoky Ruska,“ dodal úrad vo vyhlásení.
Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie
12:25 Desiatky Rusov dnes dopoludnia prišli na ruské veľvyslanectvo v Prahe, aby sa zúčastnili prezidentských volieb. Od brány veľvyslanectva sa tvoril na Skakunovom moste niekoľkometrový front a postupne prichádzali ďalší ľudia. Rusi, ktorých na mieste oslovila ČTK, uviedli, že prišli dať svoj hlas protikandidátom Vladimira Putina či naopak odmietli svoju voľbu komentovať. Ruské prezidentské voľby sa konajú od dnes do 17. marca, v Česku môžu ruskí občania voliť iba dnes. Volebná miestnosť je otvorená od 8:00 do 20:00. Výsledky sa očakávajú v pondelok.
„Nie som si istá, či sa s hlasmi s partnerom zhodujeme, ale v zmysle plánujeme hlasovať s rovnakým cieľom. Stále si nie sme istí, ale obaja chceme náš hlas dať protikandidátom Putina,“ povedala ČTK žena, ktorá prišla voliť s manželom a malou dcérou.
Viacerí študenti, ktorých oslovila ČTK, uviedli, že nemajú žiadneho favorita, ale prišli hlasovať, aby ich hlas neprepadol. Iní verili, že ak by neprišli, automaticky by ich hlas započítali Putinovi, čo nechceli. „Som tu z občianskej povinnosti, ale vôbec netuším, za koho budem hlasovať. Nikto z kandidátov pre mňa nie je vhodnou voľbou,“ povedala Ruska, ktorá v Prahe študuje vysokú školu. „Ja som dnes tu, pretože chcem urobiť aspoň niečo, aby Putin nevyhral,“ uviedla jej kamarátka.
Viacerí Rusi odmietli akokoľvek komentovať, koho budú voliť alebo s akou motiváciou na veľvyslanectvo dorazili.
Čítajte aj Putin: Zúčastniť sa volieb je vlastenecké. Najlepšie to podľa neho chápu na územiach, ktoré Rusko vzalo Ukrajine
12:18 Známy ruský disident Oleg Orlov, ktorý bol nedávno odsúdený za údajnú diskreditáciu ruskej armády, odmietol ponuku podpísať zmluvu s ruskou armádou a ísť bojovať proti Ukrajine. S odvolaním sa na ľudskoprávne centrum Memorial o tom v piatok informovala agentúra AFP.
Orlov pritom poukázal aj na svoj vek – má 70 rokov. Náborár do armády mu však odpovedal, že vysoký vek nie je prekážkou pre účasť v tzv. špeciálnej vojenskej operácii.
Čítajte aj Putinov režim prirovnal k fašizmu. Orlov dostal za kritiku vojny 2,5 roka väzenia
Centrum Memorial, ktorého bol Orlov spolupredsedom, spresnilo, že väznený disident dostal ponuku podpísať súhlas s účasťou na tzv. špeciálnej vojenskej operácii (ako sa v Rusku povinne označuje agresia proti Ukrajine) tento pondelok a okamžite ju odmietol.
Memorial poznamenal, že takúto ponuku dostávajú po nástupe do výkonu trestu všetci novoprijatí väzni.
12:12 Ukrajina po ruských útokoch hlási ďalších dvoch mŕtvych v prístave Odesa na juhu Ukrajiny, na ktorú podľa šéfa miestnej správy Oleha Kipera ruská armáda dopoludnia zaútočila strelami. Obete sú záchranári, ktorí zasahovali na mieste jedného z útokov. „Medzi lekármi a záchranármi sú tiež vážne zranení,“ uviedol Kiper, podľa ktorého sa ešte finálny počet mŕtvych a zranených zisťuje.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
12:10 Útoky na Belgorodskú oblasť majú narušiť ruské prezidentské voľby, uviedol dnes podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Trojdňovému hlasovaniu, ktoré sa začalo dnes, predchádzala séria rozsiahlych útokov na ruské územie vrátane dronových náletov, ostreľovania či vpádov ozbrojených skupín do pohraničných oblastí.
„Je jasné, že (útoky) sú spojené s pokusom vrhnúť tieň na voľby, destabilizovať situáciu,“ uviedol Peskov.
11:35 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 428 420 vojakov. Na Facebooku o to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 580 vojakov, 11 bojových obrnených vozidiel či 15 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 758 tankov, 12 949 bojových obrnených vozidiel, 13 993 vozidiel a palivových nádrží, 10 580 delostreleckých systémov, 1 017 odpaľovacích raketových systémov, 717 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 254 dronov, 1 920 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 711 kusov špeciálnej techniky.
11:20 V ruskom meste Kaluga zaútočili ukrajinské drony na rafinériu, uviedli aj miestne úrady. Štyri ukrajinské bezpilotné lietadlá údajne podľa Moskvy zneškodnila protiletecká obrana, a nespôsobili tak žiadne škody ani si nevyžiadali obete. Telegramový kanál Baza však uviedol, že na mieste horelo.
Rusko aj Ukrajina v posledných dňoch hlásia rozsiahle dronové nálety a útoky na svoje územie. Údery, najmä tie zo strany Kyjeva, sa vystupňovali pred prezidentskými voľbami, ktoré dnes začali v Rusku a potrvajú do nedele. Moskva najmä hlási útoky na ropné zariadenia, okrem iného v Rjazani, kde horela najväčšia rafinéria firmy Rosnefť.
10:54 Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin: „Tieto fotky“ sú chvosty ruských rakiet, ktoré trčali z asfaltu pred mojím domovým vchodom v Charkove. V prvý jarný deň dvetisíc dvadsiateho druhého roku.
Čítajte viac List z Charkova: Môj posledný list do Ruska
10:46 Šéf Európskej rady Charles Michel dnes ironicky zablahoželal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi k znovuzvoleniu, hoci hlasovanie sotva začalo. V Rusku sa dnes začali prezidentské voľby, ktoré potrvajú tri dni, a to aj na Moskvou okupovaných územiach Ukrajiny. Podľa západných médií je ale víťaz vopred jasný.
„Chcem zablahoželať Vladimirovi Putinovi k jeho drvivému víťazstvu vo voľbách, ktoré dnes začínajú,“ napísal Michel na sociálnej sieti X. „Žiadna opozícia. Žiadna sloboda. Žiadna voľba,“ dodal.
Niet pochýb o tom, že Putin, ktorý je pri moci už 24 rokov, zvíťazí, podotkla agentúra AFP. To by mu malo umožniť zostať hlavou štátu až do roku 2030. Potláčanie hlasov kritických voči Kremľa sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 zintenzívnilo. Úrady poslali väčšinu oponentov a tisíce ďalších Rusov za mreže a mnohých ďalších vyhnali do exilu.
Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy
10:35 Ruská tajná služba FSB zadržala obyvateľa Moskvy, ktorý údajne na pokyn ukrajinských tajných služieb zostavil bezpilotné lietadlá a vypustil ich v blízkosti objektov ruského ministerstva obrany s cieľom ovplyvniť systémy protivzdušnej obrany. S odvolaním sa na ruské agentúry TASS a RIA-Novosti o tom v piatok informovala britská stanica BBC.
Podľa tvrdenia FSB zadržaný pracoval pre légiu Sloboda Ruska, ktorá je v Rusku vyhlásená za teroristickú organizáciu a je zakázaná.
BBC dodala, že FSB zverejnila video, ako muža zatýkajú a predvádzajú pred súd v moskovskom okrese Lefortovo. Meno zadržaného nezverejnili. Začalo sa voči nemu viesť konanie vo veci vlastizrady.
Príslušníci légie Sloboda Ruska vo vojne na Ukrajine bojujú po boku ukrajinskej armády proti Rusku. Okrem nej na Ukrajine pôsobia aj ďalšie podobné ozbrojené útvary tvorené ruskými dobrovoľníkmi alebo niekedy aj zbehmi z ruskej armády.
Čítajte aj Ruskí partizáni: Oslobodíme celé Rusko. Putinova armáda je zbabelá
9:53 V Rusku, ktoré sa nachádza v 11 časových pásmach, je už otvorených všetkých 94 000 volebných miestností na hlasovanie v prezidentských voľbách. V 29 subjektoch Ruskej federácie sa dá voliť elektronicky. Podľa medializovaných správ však príslušný server údajne pre veľký záujem voličov „padá“. Informovala o tom britská stanica BBC.
Čítajte viac BBC: Elektronické hlasovanie v ruských voľbách sprevádzajú problémy
9:45 Neviedol kampaň. Viedol vojnu. Pred dvoma rokmi spustil krvavú inváziu na Ukrajinu a takmer pätinu jej územia nezákonne anektoval. V Haagu na neho vydali zatykač za deportácie ukrajinských detí. Doma prepísal ústavu, aby mohol kandidovať piaty a hoci aj šiesty raz. Sedemdesiatjedenročný Vladimir Putin tak môže zostať v Kremli do jari 2030, a trebárs až do roku 2036.
Čítajte viac Voľby bez voľby. Kto sú Putinovi sparingpartneri?
9:19 Rusi nasadzujú taktické a operačné zálohy, aby podporili a zintenzívnili útočné operácie na východe Ukrajiny, kým Ukrajinci nedostanú pomoc zo Západu. V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Analytici naznačujú, že ruské sily pravdepodobne vyčlenia taktické a operačné zálohy do nepriateľských akcií na východnej Ukrajine, aby udržali a prípadne zvýšili tempo prebiehajúcich útočných operácií. Chcú tak zabrániť ukrajinským silám stabilizovať frontovú líniu, hlavne v smere na Lyman, pri Bachmute, ako aj na západe a juhozápade Doneckej oblasti.
Mnohé z týchto záloh sú podľa ISW určené skôr na použitie pri predpokladanom ruskom prelomení ukrajinskej obrany, než na podporu prebiehajúcich ruských útočných operácií zameraných na destabilizáciu obranných pozícií Ukrajiny.
Ruské sily majú podľa analytikov naďalej primerané rezervy na ďalšie zintenzívnenie útočných operácií, no tieto zálohy zrejme nebudú stačiť na to, aby okupantom umožnili ničiť ukrajinskú obranu.
Správa tiež poznamenáva, že schopnosť Ruska dosiahnuť významné zisky naďalej závisí od úrovne západnej podpory Ukrajine a ďalšie oneskorenia v poskytovaní bezpečnostnej pomoci zvýšia riziko operačne významných ruských ziskov z dlhodobého hľadiska.
8:45 Z ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou evakuovali v posledných dňoch asi 400 civilistov. Podľa britskej stanice BBC o tom v piatok informoval gubernátor oblasti Viačeslav Gladkov.
Evakuácia súvisí s tým, že v rusko-ukrajinskom pohraničí v posledných dňoch zaznamenali niekoľko prípadov narušenia hranice diverzantmi, ktorí sa na územie Ruska snažia preniknúť z Ukrajiny, kde bojujú na strane ukrajinskej armády. Tieto cezhraničné výpady sprevádzali prestrelky s ruskými bezpečnostnými zložkami.
Čítajte viac Vojna sa preniesla do Ruska: Partizánske boje sú v dvoch regiónoch
Kým ruská strana tvrdí, že diverzným a prieskumným skupinám sa nepodarilo dostať na ruské územie, predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov uviedol, že sabotážne skupiny zmenili dve pohraničné oblasti Ruska – Belgorodskú a Kurskú – na „zóny aktívnych bojových operácií“.
Ruské ministerstvo obrany – podľa BBC – trvá na tom, že pokusy o prelomenie hranice s Ukrajinou boli zmarené, pričom pri pokuse o prienik na územie Belgorodskej oblasti prišlo údajne o život „195 ukrajinských vojakov“.
Aj Gladkov vo štvrtok neskoro večer deklaroval, že v regióne nie sú žiadne ukrajinské jednotky a že boje prebiehajú za hranicami Belgorodskej oblasti. Priznal však, že obec Kozinki, odkiaľ tiež evakuovali civilistov, utrpela vážne škody.
8:12 Ukrajinská armáda v noci zneškodnila všetkých 27 dronov typu Šáhid, ktoré nad územie Ukrajiny vyslala ruská armáda. Rusko okrem toho útočilo na ciele v Charkovskej a Doneckej oblasti siedmimi raketami S-300/S-400. Raketa Ch-59 bola vypálená smerom na Poltavskú oblasť na severovýchode Ukrajiny.
Britská stanica BBC dodala, že dronovým útokom bola vystavená Kirovhradská, Mykolajivská, Charkovská, Chersonská, Chmeľnycká, Vinnycká a Kyjevská oblasť.
Najmenej dvaja ľudia v noci na dnes zahynuli pri rozsiahlom ruskom útoku na Ukrajinu, uviedli ukrajinské úrady.
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že ruská armáda počas noci neutralizovala päť ukrajinských bezpilotných lietadiel a dve rakety. K zásahom došlo v pohraničnej Belgorodskej oblasti, ako aj v Kalužskej oblasti ležiacej juhozápadne od Moskvy.
BBC s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany dodala, že systémy protivzdušnej obrany v piatok ráno na Belgorodskou oblasťou zostrelili sedem rakiet vypálených z odpaľovacieho zariadenia RM-70 Vampire.
7:32 Dva ruské regióny susediace s Ukrajinou, Belgorodská a Kurská oblasť, sa stali oblasťami, kde sa aktívne bojuje, uviedol hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Andrij Jusov.
Čítajte viac Vojna sa preniesla do Ruska: Partizánske boje sú v dvoch regiónoch
7:05 Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall sa chystá otvoriť na Ukrajine nové závody na výrobu munície či vojenských vozidiel. Vo štvrtok to podľa agentúry AFP oznámil šéf spoločnosti Armin Papperger. Podľa neho firma počíta s výrazným zvýšením produkcie delostreleckých granátov. Rheinmetall očakáva, že sa jej príjmy v tomto hospodárskom roku zvýšia zo 7,2 na desať miliárd eur.
Rheinmetall, ktorý je najväčším výrobcom zbraní v Nemecku, počíta s významným zvýšením výrobnej kapacity pokiaľ ide o muníciu pre delostrelectvo. Do konca roku 2025 by firma chcela zvýšiť výrobu na 700 000 granátov ročne a potom na 1,1 milióna granátov kalibru 155 milimetrov. Na tento účel plánuje otvoriť tri nové továrne v Nemecku, v Litve a na Ukrajine, píše agentúra DPA. Podľa Pappergera ročný dopyt pred vojnou na Ukrajine predstavoval zhruba 70-tisíc granátov ročne.
Čítajte viac Nemecko bude lídrom v boji proti dronom. Za 600 miliónov eur kupujú náhradu Gepardu
Pre nemeckú zbrojovku sa Ukrajina stala výrazným odbytiskom, kde by mohla dosiahnuť príjmy vo výške dvoch až troch miliárd eur, povedal Papperger. Rheinmetall má v úmysle na Ukrajine otvoriť celkom štyri závody, kde by firma popri munícii mohla vyrábať aj obrnené vozidlá, ktorých objednávky od Ukrajincov očakáva. Podľa agentúry AFP už Rheinmetall má jeden spoločný podnik na Ukrajine na opravu vojenskej techniky.
6:00 Víťazstvo Ruska na Ukrajine „by znížilo dôveryhodnosť Európy na nulu“, vyhlásil vo štvrtok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dodal, že v konflikte, ktorý je podľa neho „pre Európu a Francúzsko existenčný“, je „ohrozená bezpečnosť celého svetadielu“, informuje agentúra AFP. Macron ďalej vyhlásil, že jeho krajina je pripravená zabezpečiť, aby Rusko nezvíťazilo vo vojne na Ukrajine, a varoval spojencov pred obmedzovaním pomoci.
„Ak by sa situácia zhoršila, sme pripravení zabezpečiť, aby Rusko túto vojnu nikdy nevyhralo,“ povedal Macron pre francúzske verejnoprávne médiá a varoval, že každý, kto obhajuje „obmedzenia“ pomoci Ukrajine, si „vyberá porážku“.
Macron zopakoval svoj postoj, že vyslanie západných vojsk na Ukrajinu by sa nemalo vylúčiť, ale povedal, že momentálna situácia si to nevyžaduje, dopĺňa tlačová agentúra AP.
Šéf Elyzejského paláca túto hypotetickú možnosť verejne načrtol vo februári, u ostatných európskych lídrov však vyvolala odpor.
„Dnes nie sme v takej situácii, ale všetky tieto možnosti prichádzajú do úvahy,“ povedal vo štvrtok Macron.
Podľa jeho slov je od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v našom slovníku „príliš veľa obmedzení“.
„Pred dvoma rokmi sme povedali, že tanky nikdy nepošleme. Ale poslali sme ich. Pred dvoma rokmi sme povedali, že nikdy nepošleme rakety stredného doletu. Poslali sme ich,“ povedal.
Macron uviedol, že Francúzsko má na stole „všetky možnosti“, ako podporiť Ukrajinu.
„Ak sa situácia zhorší, budeme pripravení“ zabrániť ruskému víťazstvu, uviedol prezident, ale zároveň zdôraznil, že jeho krajina „nikdy neprejde do ofenzívy“ v tomto konflikte. „Nikdy neprevezmeme iniciatívu,“ povedal.