Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 709 dní
- ‚Ruský šrot‘ pošleme Ukrajincom a vymeníme za americké zbrane, znie z Ekvádora. Moskva zúri
- Ukrajina žiada Rusko o vydanie tiel zajatcov, ktorí údajne boli na palube Il-76
- Zalužnyj vidí cestu, ako vyhrať. Máme to v rukách, aj keby sa pomoc spojencov znížila
- Devastačný úder na ruskú leteckú základňu zabil ďalšieho generála a desiatich vojakov
- Útok na letisko na Kryme pravdepodobne zasiahol najmenej aj tri ruské lietadlá
- Ruské útoky zabili francúzskych a švajčiarskych humanitárnych pracovníkov
Čítajte viac 708. deň: USA sa snažia hodiť bremeno Ukrajiny na Európanov. Západ pocíti problémy, hrozí Kremeľ
23:51 Ukrajinská vláda informovala Spojené štáty o tom, že prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol odvolať hlavného veliteľa armády Valerija Zalužného. S odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou to v piatok uviedol denník The Washington Post. Išlo by podľa neho o najzávažnejšiu personálnu zmenu počas vojny na Ukrajine.
Dva zdroje pre americký denník povedali, že Biely dom takéto rozhodnutie nepodporil ani proti nemu nenamietal, pretože ide o výlučnú právomoc ukrajinského prezidenta.
Výnos o odvolaní hlavného veliteľa ozbrojených síl Zelenskyj zatiaľ nevydal a nie je jasné, kedy by tak mohol urobiť, napísal The Washington Post, ktorý správu o oznámení rozhodnutia americkej vláde priniesol ako prvý.
Nedôvera medzi Zelenským a Zalužným v posledných rokoch vzrástla, sčasti preto, že prezident Zalužnému pripisuje politické ambície, ktoré generál dosiaľ popieral. Nezhodli sa tiež v kľúčových otázkach týkajúcich sa armády a vojny proti Rusku. Generál podľa ukrajinských médií aktuálne žiadal o mobilizáciu 500-tisíc nových vojakov, s čím Zelenskyj nesúhlasí.
Čítajte viac Ukrajinská armáda navrhuje mobilizovať ďalších pol milióna ľudí
Zalužnyj patrí popri Zelenskom k najobľúbenejším osobnostiam na Ukrajine a jeho odchod by mohol ovplyvniť morálku vojakov i narušiť dôveru západných darcov. Zelenskyj na druhej strane údajne v súkromní uvažoval nad tým, že nový veliteľ by mohol oživiť šance Kyjeva na bojisku.
Nájsť náhradu za Zalužného je veľkou výzvou, konštatoval americký denník a pripomenul, že medzi možnými kandidátmi sa spomínajú riaditeľ vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov či veliteľ pozemných síl Olexandr Syrskyj. (tasr)
23:36 Litva poskytla Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc pre boj proti Rusku, oznámilo v piatok ministerstvo obrany vo Vilniuse. Armáda členskej krajiny Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) odovzdala Kyjevu muníciu pre granátomety Carl Gustaf a systémy diaľkového odpaľovania, spresnilo litovské ministerstvo obrany.
„Aktívne a dôsledne podporujeme Ukrajinu, pretože pomoc Ukrajine je tiež investíciou do našej vlastnej bezpečnosti,“ uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. Ukrajina sa bráni proti ruskej invázii už takmer dva roky a vo vojenskom vybavení je do veľkej miery závislá od podpory Západu. Litva spolu s ďalšími pobaltskými krajinami a Poľskom patrí k najodhodlanejším podporovateľom Kyjeva. (tasr, dpa)
21:15 Poľský súd za špionáž pre ruskú vojenskú rozviedku odsúdil dvoch mužov – Rusa a Bielorusa – na štyri roky väzenia. Súdny proces za zatvorenými dverami v meste Bialystok na severovýchode Poľska trval takmer rok a vynesený rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. V prípade väzenia sa obom mužom do trestu započítava čas, ktorý strávili vo vyšetrovacej väzbe a obaja tiež musia uhradiť súdne trovy.
Varšavská prokuratúra dvojicu mužov obvinila zo špionáže v rokoch 2017–2022. Podľa nej v mene ruskej vojenskej rozviedky zhromažďovali informácie o poľských a spojeneckých vojenských jednotkách, ich rozmiestnení či vybavení. Oboch zadržali v apríli 2022. (tasr, pap)
17:52 Pri stredajšom útoku na Rusmi okupovaný polostrov Krym mohli byť zasiahnuté minimálne tri ruské lietadlá. Ako referuje web Ukrajinská pravda, naznačil to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.
„Najlepším potvrdením sú, samozrejme, satelitné snímky, ktoré sú už dostupné na internete, kde je skutočne možné niečo vidieť,“ poznamenal Ihnat a dodal: „Ale ešte lepším potvrdením sú nekrológy v ruských spravodajských médiách a to, že sami priznávajú škodu a zverejňujú o nej informácie. Boli tam prinajmenšom tri lietadlá, pričom zahynulo niekoľko osôb.“
Čítajte viac Devastačný úder na ruskú leteckú základňu zabil ďalšieho generála a desiatich vojakov
Ukrajinská armáda v stredu zaútočila na letisko Belbek. Podľa zdrojov z prostredia ukrajinských ozbrojených síl útok na letisko uskutočnený riadenými strelami dodanými západnými spojencami – buď britskými raketami Storm Shadow alebo francúzskymi raketami Scalp.
Ruské ministerstvo popieralo ukrajinský útok na letisko a tvrdilo, že zmarilo mohutný raketový útok na Krym. Zároveň tvrdilo, že úlomky ukrajinských rakiet údajne dopadli neďaleko spomenutého letiska Belbek.
16:35 Maďarský premiér Viktor Orbán nečakane vyjadril nespokojnosť s vyhlásením ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ktorý ho označil za promaďarského politika. Orbán pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió nahnevane povedal, že ho „nezaujíma“ názor ukrajinských predstaviteľov. „Nech mi slovanskí susedia o tisícročnom uhorskom štáte nehovoria, kto sme. Rozhodneme sa sami,“ dodal. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ukrajinský minister zahraničných veci Dmytro Kuleba tento týždeň vyjadril presvedčenie, že jeho maďarský kolega Péter Szijjártó a maďarský premiér Viktor Orbán nie sú proruskí ale promaďarskí politici. Šéf ukrajinskej diplomacie to povedal v rozhovore pre maďarský spravodajský portál Telex, kedy ho požiadali, aby sa vyjadril k tvrdeniam, že Szijjártó a Orbán zastávajú proruské postoje. „Ak by to bola pravda, znamenalo by to vážne problémy pre EÚ aj Maďarsko. Myslím si, že sú promaďarskí. Ak by boli proruskí, tak by Péter (Szijjártó) na dnešnom stretnutí nepovedal, že rešpektuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny,“ konštatoval Kuleba.
Čítajte aj Miliardy pre Ukrajinu. Orbán (vojenskú) pomoc EÚ pre Kyjev nezastaví. Čo však bude ďalej?
16:25 Medzinárodný súdny dvor OSN (ICJ) v Haagu dnes rozhodol, že má právomoc prejednávať spor medzi Ukrajinou a Ruskom týkajúci sa obviňovania z genocídy. Moskva tvrdí, že jej dva roky trvajúca vojenská invázia na Ukrajinu mala zabrániť genocíde tamojšieho ruskojazyčného obyvateľstva. Kyjev kvôli tomu na najvyšší súd OSN pre spory medzi štátmi podal žalobu, pretože podľa názoru Ukrajiny Rusko svojou argumentáciou zneužíva medzinárodné právo.
Moskva spochybnila jurisdikciu haagskeho súdu v tejto kauze.
Čítajte aj Medvedev hrozí genocídou. "Existencia Ukrajiny je pre Ukrajincov smrteľne nebezpečná," odkazuje
Medzinárodný súdny dvor tiež uviedol, že nemá právomoc v dvoch ďalších aspektoch ukrajinského prípadu. Neprerokuje tvrdenie, že ruská invázia porušila dohovor o genocíde z roku 1948 a že uznanie dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny Moskvou tiež znamenalo porušenie dohovoru, uviedla agentúra AP.
Ukrajina Rusko zažalovala niekoľko dní po tom, ako Rusko 24. februára 2022 začalo svoju doteraz trvajúcu ozbrojenú agresiu.
16:00 Návšteva korešpondenta nemeckej televízie ZDF v Rusmi okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ bez súhlasu Kyjeva porušila ukrajinské právo. Ako referuje web Kyiv Independent, v piatok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.
Televízia ZDF zverejnila 29. januára príspevok o živote mariupoľských obyvateľov pod ruskou okupáciou. „Vyzývame ZDF, aby poskytla oficiálne vysvetlenie. Porušenie ukrajinských zákonov môže ovplyvniť ďalšiu prácu tohto média na Ukrajine,“ uviedol Nikolenko na sociálnej sieti X. Televízia ZDF tvrdí, že „vo svojich správach z Ukrajiny nikdy nevzniesla pochybnosti, že Mariupoľ je územie nelegálne okupované Ruskom a kto je agresorom a obeťou tejto vojny“. Do Mariupoľa však prišiel šéf moskovskej kancelárie ZDF a na cestu do mesta musel prijať doklady od Ruska.
Mariupoľ, mesto na juhovýchode Ukrajiny na brehu Azovského mora, dobylo Rusko na jar predminulého roka po dlhom a krvavom obliehaní, ktoré vyvrcholilo bojmi o oceliareň Azovstaľ. Ruské sily vykonali počas obliehania početné zverstvá, ktoré do značnej miery zničili mesto a zabili tisíce ľudí.
15:44 Západ podľa britského ministra obrany Granta Shappsa musí zabezpečiť, aby Rusko svoju vojnu na Ukrajine prehralo. V opačnom prípade riskuje, že ho napadnú diktátorské režimy. „Režimy, ktoré neveria v demokraciu", pozorujú vojnu na Ukrajine a mohli by začať útočiť na Západ, ak by dospeli k záveru, že „stráca energiu“, povedal Shapps pre denník The Telegraph.
„Všetci to pozorujú – Iránčania sa pozerajú. Stratili sme energiu, stratili sme vytrvalosť a odchádzame? Čína sa bude pozerať do Indo-Pacifiku, Severná Kórea sa bude pozerať. Je životne dôležité pre naše vlastné národné záujmy a rozhodne pre západný civilizovaný svet, aby bola Ukrajina úspešná pri obrane svojej krajiny," povedal šéf britského rezortu diplomacie.
Čítajte aj Kim Čong-un nariadil armáde a zbrojárskemu priemyslu urýchliť vojnové prípravy
14:50 Rusko odmietlo ukrajinské žiadosti o vydanie tiel vojnových zajatcov, ktorí podľa ruského tvrdenia zahynuli na palube transportného lietadla Il-76 ruského vojenského letectva, zostreleného podľa Moskvy ukrajinskými silami, uviedla dnes agentúra AP s odvolaním sa na hovorcu ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR. hovorca Kremľa dnes ale naopak uviedol, že Rusko žiadnu ukrajinskú žiadosť o vydanie tiel zajatcov zabitých v troskách Il-76, vôbec nedostalo.
„Ukrajina žiadala a naďalej žiada o odovzdanie tiel. Až doteraz ruská strana na to nepristúpila. Preto zostáva aktuálna požiadavka nášho štátu na nestranné medzinárodné vyšetrovanie nielen okolností pádu lietadla Il-76, ale aj toho, čo vlastne bolo vo vnútri – či ľudia, alebo munícia a kto tam okrem posádky bol,“ vyhlásil hovorca rozviedky Andrij Jusov v ukrajinskej televízii.
Čítajte aj Rusi ukázali video pred odletom lietadla Il-76. Tvrdia, že ukazuje nástup zajatcov
14:35 Korupčné schémy v rámci ruskej armády oslabujú efektivitu ruských ozbrojených síl, ale pravdepodobnosť zníženia tejto úrovne korupcie je nízka. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.
„Je pravdepodobné, že korupcia výrazne podkopáva efektivitu ruskej armády. Je len malá šanca, že sa dosiahne významný pokrok v znižovaní miery korupcie,“ tvrdí britské obranné spravodajstvo.
Rozviedka sa odvoláva na vyšetrovanie nezávislej ruskej publikácie Verstka, ktorá odhalila korupčné schémy a systém úplatkárstva medzi ruskou armádou a jej veliteľmi. Konkrétne išlo o poskytovanie alebo žiadanie úplatkov za rôzne „služby“, ako je dovolenka, osvedčenie o fyzickej príprave, vojenská hodnosť, vodičské preukazy a vyhýbanie sa disciplinárnemu konaniu voči vojakom za používanie smartfónov alebo pitie alkoholu.
Čítajte aj Ruských dezertérov výrazne pribúda. Sťažnosti príbuzných vojakov sú stále hlasnejšie
Verstka zverejnila odhady za tieto „služby“ od 40-tisíc rubľov za odklad odchodu na front až po milión rubľov za vystavenie potvrdenia o zranení. Rozviedka opakuje, že korupcia je v ruských ozbrojených silách už dlho problémom a pripomína novinára Dmitrija Cholodova, ktorý v 90. rokoch vyšetroval vojenskú korupciu a v roku 1994 bol zabitý v Moskve.
13:40 Švajčiarska mimovládna organizácia Swiss Church Aid v piatok uviedla, že pri útoku na juhovýchode Ukrajiny zahynuli dvaja jej pracovníci a ďalší zamestnanci utrpeli zranenia.
„Vo štvrtok počas humanitárnej intervencie napadli skupinu pracovníkov,“ uviedla humanitárna organizácia protestantských cirkví vo Švajčiarsku.
„Dvaja vážení kolegovia z tímu tragicky zahynuli a ďalší zamestnanci utrpeli zranenia,“ spresnila organizácia. Nezverejnila však ich identitu ani štátnu príslušnosť.
13:15 Ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) tvrdí, že objavila nezrovnalosti v hárkoch odovzdaných opozičným politikom Borisom Nadeždinom na podporu jeho kandidatúry v marcových prezidentských voľbách. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v piatok informovala agentúra Reuters.
Ruská tlačová agentúra TASS citovala podpredsedu ÚVK Nikolaja Bulajeva, ktorý v piatok po zasadnutí komisie a preskúmaní žiadosti uviedol, že na hárkoch podporovateľov Nadeždina sa objavili aj mená desiatok ľudí, ktorí sú už po smrti.
Podľa Bulajeva to vyvoláva pochybnosti o čestnosti zberateľov podpisov aj samotných kandidátov. Oficiálne výsledky preskúmania hárkov Nadeždina aj ďalšieho uchádzača o post hlavy štátu, komunistu Sergeja Malinkoviča, zverejnia v pondelok.
Nadeždin sa otvorene zasadzuje za ukončenie vojny proti Ukrajine. V prípade, že bude zvolený, tvrdí, že jeho cieľom bude podpísať s Ukrajinou mierovú zmluvu na rokovaniach „s podporou európskych krajín“. Vo svojich vyjadrenia zároveň prisľúbil návrat ruských vojakov domov, prepustenie politických väzňov a normalizáciu vzťahov so Západom.
Čítajte aj Pripravujem sa na riadenie Ruska. Nechápem, prečo ma režim ešte nezatkol, povedal odporca vojny a Putinov vyzývateľ
12:33 Francúzsko v piatok potvrdilo smrť dvoch humanitárnych pracovníkov, ktorí zahynuli pri ruskom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny.
„Ruské barbarstvo sa zameralo na civilistov na Ukrajine. Dvaja francúzski humanitárni pracovníci zaplatili za svoju oddanosť Ukrajincom životom,“ napísal francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné na sociálnej sieti X. „Rusko sa bude musieť zodpovedať za svoje zločiny,“ dodal.
K udalosti sa na sociálnej sieti X vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Dvaja francúzski humanitárni pracovníci zahynuli na Ukrajine pri ruskom útoku. Zbabelý a poburujúci čin,“ napísal.
O smrti dobrovoľníkov informoval vo štvrtok na Telegrame gubernátor Olexandr Prokudin. Prokuratúra v Chersonskej oblasti oznámila, že ruské sily podnikli rozsiahly dronový útok v oblasti okolo 16.00 h miestneho času. Polícia uviedla, že ďalší traja cudzinci utrpeli zranenia.
„Statoční francúzski humanitárni pracovníci pomáhali ľuďom a my im budeme navždy vďační za ich ľudskosť,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
12:15 Ukrajinský letecký útok zo stredy na ruskú leteckú základňu na okupovanom Kryme zabil najvyššieho generála a desať ďalších vojakov, informovali ruské médiá.
Čítajte viac Devastačný úder na ruskú leteckú základňu zabil ďalšieho generála a desiatich vojakov
11:58 Kyjev odhaduje, že ruská armáda na východnom brehu rieky Dnepra v Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny sústredila viac ako 70-tisíc vojakov. Povedala to v piatok hovorkyňa južného operačného veliteľstva ukrajinskej armády Natalia Humeňuková. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Podľa Humeňukovej však majú Rusi pri svojich útočných operáciách v Chersonskej a Záporožskej oblasti až 70-percentné straty, a to pri akýchkoľvek útočných formáciách. „Nepriateľ pri týchto útokoch stále málo používa obrnené vozidlá, šetrí si ich na náš väčší protiútok," dodala Humeňuková.
10:38 Maďarský premiér Viktor Orbán zdôraznil, že finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur, schválená na štvrtkovom mimoriadnom summite, nie je určená na nákup zbraní. Orbánovo vyjadrenie zaznelo v pravidelnom piatkovom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió.
„Mier je kľúčová téma, ale v tomto sa nám nedarí, pretože Brusel zachvátila vojnová horúčka,“ tvrdil Orbán, podľa ktorého treba pracovať na čo najskoršom ukončení vojny.
„Nedodávame zbrane a nedávame peniaze na zbrane,“ podčiarkol Orbán a poznamenal, že súčasná podpora 50 miliárd eur má zabrániť bankrotu ukrajinského štátu. Tvrdil, že ak EÚ a USA nepošlú Kyjevu peniaze, Ukrajina sa zrúti.
Čítajte aj Orbán ustúpil. EÚ dá 50 miliárd Ukrajine
Čas podľa jeho názoru pracuje pre Rusov a čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac ľudí zomrie. V západnej Európe podľa Orbána vládne úplné nepochopenie, keď sa tvrdí, že Ukrajinci bojujú aj za ňu a nezmyselné je podľa neho aj tvrdenie, že ak Ukrajinci nezastavia Rusov, tak vpochodujú do Berlína.
„Rusi nedokážu poraziť ani Ukrajinu, preto by neboli schopní efektívne sa postaviť voči NATO,“ myslí si Orbán.
10:30 Arménsko sa už nemôže spoliehať na Rusko ako na svojho hlavného obranného a vojenského partnera, uviedol dnes podľa agentúry Reuters arménsky premiér Nikol Pašinjan. Dôvodom je podľa neho opakované sklamanie zo strany Moskvy. Jerevan by mal naopak nadviazať užšie vzťahy s Francúzskom a Spojenými štátmi, domnieva sa premiér. Vzťahy Západu a Ruska sú na bode mrazu okrem iného v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu z predvlaňajšieho februára.
Čítajte viac Ďalšia krajina sa obrátila Rusku chrbtom. Z Moskvy sme sklamaní, tvrdí Arménsko
9:45 Návrh ruského vodcu Vladimira Putina na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou sa podľa ministerstva zahraničných vecí USA musí začať realizovať tým, že Rusko demilitarizuje okupované časti Ukrajiny. Povedal to hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller, informuje web Ukrajinská pravda.
„Je pre mňa ťažké pochopiť, ako by sa mohla demilitarizovaná zóna medzi Ruskom a Ukrajinou vytvoriť, keď ruské sily sú v súčasnosti na Ukrajine," konštatoval Miller. „Ak by Rusko naozaj malo záujem o demilitarizovanú zónu, mohli by začať demilitarizáciou tých častí Ukrajiny, v ktorých je momentálne ruská armáda," dodal.
Čítajte aj Putin dal USA nepriamo najavo, že je ochotný rokovať o ukončení vojny na Ukrajine
9:25 Ukrajina opakovane vyzvala Rusko, aby vydalo telá ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí podľa tvrdení ruských úradov zahynuli 24. januára pri havárii ruského vojenského lietadla. Podľa Rádia Sloboda (RFE/RL) to vyhlásil predstaviteľ hlavnej správy ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov. Dodal, že ruská strana s tým nesúhlasí.
Aj preto sa Ukrajina – podľa Jusova – naďalej domáha nezávislého medzinárodného vyšetrenia okolností pádu lietadla Il-76, ako aj toho, čo prevážalo: či tam boli – okrem posádky – aj iné osoby alebo i munícia.
Jusov dodal, že 65 zajatých ukrajinských vojakov, ktorých Rusko po nehode I-76 vyhlásilo za mŕtvych, Ukrajina stále považuje za osoby v ruskom zajatí.
Potvrdil tiež, že v rámci výmeny zajatcov, ku ktorej došlo 31. januára, sa domov vrátili Ukrajinci, ktorí mali byť vymenení 24. januára – s výnimkou 65 osôb zo zoznamu tých, čo podľa ruskej strany údajne boli na palube havarovaného lietadla.
Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) vo štvrtok 1. februára oznámil, že ruským expertom sa podarilo identifikovať pozostatky všetkých ľudí z lietadla Il-76. Na mieste leteckého nešťastia vyšetrovatelia údajne objavili celkovo viac ako 670 častí tiel obetí, ako aj čiastočne zachované osobné doklady.
„Vyšetrovatelia majú majú k dispozícii genetické profily všetkých členov ukrajinského vojenského personálu, ktorý bol na palube spomínaného lietadla,“ uviedol vo svojej správe Sledkom.
Ruské vojenské dopravné lietadlo Il-76 sa zrútilo 24. januára ráno v Belgorodskej oblasti. Rusko uviedlo, že lietadlo zostrelila Ukrajina pomocou amerického protilietadlového raketového systému Patriot.
Čítajte aj Pri Belgorode sa zrútil ruský Iľjušin. Moskva hlási 65 mŕtvych ukrajinských zajatcov
Podľa ruského ministerstva obrany bolo na palube lietadla 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých prevážali do Belgorodu na výmenu, ako aj šesť členov posádky a tri sprevádzajúce osoby. Všetci pri incidente zahynuli. Prípad havárie Il-76 sa v Rusku vyšetruje pre podozrenie z „teroristického“ činu.
Ukrajinská rozviedka potvrdila, že k výmene zajatcov 24. januára skutočne malo dôjsť. Dodala však súčasne, že ukrajinská strana nebola informovaná o potrebe zaistiť v ten deň počas určitého časového obdobia bezpečnosť vzdušného priestoru v oblasti mesta Belgorod. V minulosti pritom k takejto komunikácii opakovane dochádzalo.
Po havárii Il-76 začala ukrajinská tajná služba SBU viesť svoje vlastné vyšetrovanie pre podozrenie, že v prípade pádu lietadla došlo k porušeniu zákonov a zvykov vedenia vojny.
9:15 Ruská diplomacia kritizovala rozhodnutie Ekvádoru odovzdať zbrane ruskej výroby Spojeným štátom výmenou za zbrane americké, pričom ruské zbrane z Ekvádoru budú určené pre Ukrajinu, ktorá už takmer dva roky čelí ruskej agresii. Hovorkyňa ministerstva zahraničia v Moskve označila ekvádorský postup za „unáhlený“ a urobený „pod nátlakom“.
Čítajte viac 'Ruský šrot' pošleme Ukrajincom a vymeníme za americké zbrane, znie z Ekvádora. Moskva zúri
8:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 830 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 387 060, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty, 46 delostreleckých systémov, dva raketomety a jednu loď. Ide o korvetu Ivanovec, na ktorú vojaci jednotky špeciálnych síl obranného spravodajstva Ukrajiny zaútočili na Kryme.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 331 tankov, 11 792 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 274 delostreleckých systémov, 978 raketometov a 24 lodí a člnov.
8:25 Ukrajinská armáda začala ženám slúžiacim v ozbrojených silách vydávať uniformy, ktoré sú vyrobené s ohľadom na parametre ženského tela. S odvolaním sa na ministerstvo obrany o tom informoval server Ukrajinska pravda, podľa ktorého ukrajinské vojačky dostali prvýkrát súpravy letných poľných uniforiem prispôsobené ženám.
„V ukrajinskej armáde v súčasnosti slúžia desiatky tisíc žien. Asi 5 000 z nich je v prvej línii. Ich počet bude narastať. Už teraz pozorujeme rastúci záujem žien o dobrovoľný vstup do ozbrojených síl,“ uviedla námestníčka ministra obrany Natalija Kalmykovová s poznámkou, že úrady chcú vytvoriť dôstojné podmienky pre službu žien v ozbrojených silách.
Armáda podľa ministerstva teraz distribuovala prvých 50 000 ženských typov letných poľných uniforiem a obstaranie ďalších sa plánuje v tomto roku. Chce tiež 100 000 sád ženskej spodnej bielizne. Na konci minulého roka ukrajinský rezort obrany podľa Ukrajinskej pravdy schválil nepriestrelné vesty prispôsobené ženám, ktoré majú okrem iného inak zakrivený balistický plát.
Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL) vlani v septembri upozornilo, že v ukrajinskej armáde slúži odhadom 42 000 žien, ktoré môžu bojovať ako ostreľovačky, prieskumníčky alebo pôsobiť ako zdravotníčka, ale nemali doteraz im uspôsobené uniformy a museli sa uspokojiť s mužským vojenským oblečením. Vtedajšia námestníčka ministra Hanna Maljarová upozorňovala, že nie všetky krajiny, vrátane členských štátov NATO, majú ženské uniformy.
8:15 Ruská armáda v noci na piatok vypustila do útokov na Ukrajine 25 samovražedných dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 11 z nich. Podľa stanice BBC o tom vo svojej pravidelnej zvodke informoval generálny štáb ukrajinskej armády.
Ukrajinská armáda na svojich weboch písala o najmenej šiestich skupinách dronov, pričom všetky leteli smerom z juhu. Drony typu Šáhid zaútočili na ciele na najmenej troch rôznych miestach na Ukrajine. O dôsledkoch týchto útokov je nateraz málo informácií.
Z mesta Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti však už hlásili výpadky v dodávkach elektriny a vody.
Spoločnosť Ukrenerho neskôr potvrdila, že dron ruskej armády pri nočnom nálete zasiahol v Kryvom Rihu elektrickú rozvodňu.
Nálety dronov zaznamenali aj v mestách Kropyvnyckyj a v okolí mesta Balaklija v Charkovskej oblasti.
Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej zvodke konštatuje, že ruský „protivník naďalej ignoruje zákony a zvyky vedenia vojny, používa teroristickú taktiku, podniká raketové a letecké útoky a odpaľuje strely z raketových systémov nielen na armádu, ale aj na početné civilné ciele po celej Ukrajine“.
Štáb vo zvodke zverejnenej aj na sieti Facebook špecifikuje, že 1. februára došlo medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami k 63 bojovým stretom. Ruská armáda podnikla aj dva raketové útoky, pričom do jedného z nich nasadila protilietadlovú riadenú strelu Ch-59, ktorou bola poškodená civilná infraštruktúra mesta Myrnohrad v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
Ruská armáda podnikla aj 85 leteckých útokov a 79-krát z raketometov ostreľovala pozície ukrajinských jednotiek a obývané lokality, pričom došlo k zraneniam civilistov, poškodeniu alebo zničeniu rodinných i bytových domov, škôl a ďalších zariadení civilnej infraštruktúry.
6:40 Otáľanie s ratifikáciou vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie môže nenávratne poškodiť vzťahy medzi Maďarskom a Spojenými štátmi. Vo štvrtok to uviedli senátori Jeanne Shaheenová a Thom Tillis, napísala agentúra Reuters. Podľa senátora Bena Cardina, ktorý zasadá v zahraničnom výbore, je potom na mieste otázka, či má Maďarsko zotrvať v programe, ktorý mu umožňuje bezvízový styk pre krátkodobé pobyty.
Maďarsko je poslednou krajinou Severoatlantickej aliancie, ktorá ešte neschválila rozšírenie NATO o Švédsko. Nie je ani jasné, kedy sa tak stane. Na pondelok je na podnet opozície zvolané rokovanie maďarského parlamentu, ktoré by sa záležitosťou mohlo zaoberať. Turecko, na ktorého súhlas sa rovnako mnoho mesiacov čakalo, dokončilo ratifikáciu v januári.
„Partneri sa tak nesprávajú,“ uviedol ohľadne ratifikácie švédskeho vstupu do NATO senátor Cardin. Podľa neho je tak otázkou, či je Maďarsko dostatočne spoľahlivým spojencom USA a či by aj naďalej malo byť súčasťou programu, ktorý umožňuje maďarským občanom cestovať do Spojených štátov na 90 a menej dní bez víza.
„Kvôli nečinnosti Maďarska hrozí nezvratné poškodenie jeho vzťahov so Spojenými štátmi a NATO,“ uviedli senátori Shaheenová a Tillis, ktorí spoločne predsedajú výboru v Senáte pre aktivity Severoatlantickej aliancie.
5:55 Ukrajina sa musí prispôsobiť zníženiu vojenskej pomoci od svojich kľúčových spojencov a ešte viac sa sústrediť na technológie, ak má vyhrať vojnu s Ruskom. Uviedol to hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj v komentári pre americkú televíziu CNN zverejnenom vo štvrtok.
„Najväčšou výzvou pre armádneho veliteľa je podľa môjho názoru pochopiť,… ako sa každá vojna formuje inak. Po prvé technologickým pokrokom, ktorý určuje vývoj zbraní a vybavenia, a po druhé politickými okolnosťami doma a vo svete a ekonomickým prostredím,“ uviedol Zalužnyj.
Zároveň konštatoval, že dôležitou hnacou silou vojny na Ukrajine je vývoj bezpilotných zbraňových systémov, ako sú drony, ktoré predstavujú pre Ukrajinu najlepší spôsob, ako sa vyhnúť pozičnej vojne.
„Musíme sa vyrovnať so znížením vojenskej pomoci od kľúčových spojencov, ktorí zápasia s vlastným politickým napätím,“ uviedol Zalužnyj. Podľa CNN veliteľ v komentári tiež naznačuje čoraz silnejší pocit, že Ukrajina má svoj osud nakoniec vo vlastných rukách.
Zalužnyj poukázal aj na „slabosť medzinárodných sankcií“ uvalených na Moskvu, pre ktorú dokáže Rusko stále využívať svoj vojensko-industriálny komplex v snahe postupne unaviť Ukrajinu.
Zalužnyj sa v komentári nevyjadril k nedávnym správam CNN o tom, že ho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje odvolať z funkcie. Medzi Zelenským a veliteľom armády údajne v dôsledku neúspešnej vlaňajšej protiofenzívy dlhodobo panujú napäté vzťahy. V komentári dal však najavo isté znepokojenie v súvislosti s neochotou politikov v Kyjeve postaviť sa za jeho výzvy na rozsiahlejšiu mobilizáciu.
„Musíme brať na vedomie významnú výhodu, ktorú má nepriateľ pri mobilizácii ľudských zdrojov a porovnať to s neschopnosťou štátnych inštitúcií na Ukrajine zlepšiť úroveň ľudských síl v našej armáde bez použitia nepopulárnych opatrení,“ napísal veliteľ.
V spoločnosti, ktorá sa možno zdráha vystaviť veľké množstvo mladých mužov a žien priamemu nebezpečenstvu, môžu na diaľku ovládané drony predstavovať prijateľnejší spôsob vedenia bojových operácií, domnieva sa Zalužnyj.
„Technológie sa pýšia nepochybnou presilou nad tradíciou,“ píše. Bezpilotné lietadlá spolu s ďalšími pokročilými schopnosťami a technológiami významne menia nielen spôsob boja ale tiež celkový prístup ku stratégii. Uviedol veliteľ s tým, že je potrebné ukončiť „zastrelené a stereotypné myslenie“.
„Už máme k dispozícii schopnosti na elimináciu nepriateľa a zaistenie existencie štátnosti. Našim cieľom musí byť využiť túto chvíľu a maximalizovať našu akumuláciu bojových schopností, čo nám umožní vynaložiť menej prostriedok na spôsobenie maximálnych škôd nepriateľovi, aby sme skončili agresiu a ochránili pred ňou Ukrajinu v budúcnosti,“ uzatvára Zalužnyj.