Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 755 dní
- Útok na Volkova bol mrazivo účinný. Dokazuje návrat ruskej špionáže do studenej vojny
- Ruské ostreľovanie si vyžiadalo na Ukrajine ďalšie štyri obete
- Úrady Belgorodskej oblasti oznámili evakuáciu 9000 detí kvôli pokračujúcim útokom na ruskom území
- V zásobovaní Ukrajiny nastal výrazný pokrok, vďaka Česku, vyzdvihlo Nemecko
- Nemecko poskytne Ukrajine novú zbrojnú pomoc v cene 500 miliónov eur
Čítajte viac 754. deň: Poľsko a Nemecko koncom marca aktivujú tankovú koalíciu
23:15 Rusko by mohlo byť vojensky schopné napadnúť členské štáty NATO už v roku 2026 alebo 2027, varoval v utorok poľský prezident Andrzej Duda, pričom sa odvolával na správu nemeckých expertov.
„Prichádzajú nové správy a nedávno som videl jednu od nemeckých expertov, v ktorej sa hovorí, že možno už v roku 2026 alebo 2027 bude (ruský prezident Vladimir) Putin, keď postaví svoju ekonomiku na vojnový základ, disponovať takou vojenskou silou, že bude schopný zaútočiť na NATO,“ uviedol Duda pre americkú televíziu CNBC.
V rozhovore tiež obhajoval svoj nedávny návrh zvýšiť požadovanú hranicu výdavkov členov NATO na obranu z dvoch na tri percentá hrubého národného produktu. „Z môjho pohľadu je to otázka zdravého rozumu,“ poznamenal.
Ako pokračoval, európske krajiny majú dva-tri roky, počas ktorých môžu robiť potrebné prípravy vrátane hromadenia zásob munície a výroby zbraní, „aby sa čo najviac zvýšila bezpečnosť Európy…, aby k (ruskej) invázii nedošlo“.
Zbrojiť je podľa neho potrebné preto, aby NATO napokon nemuselo bojovať. „Ide o to, aby sme vytvorili taký odstrašujúci prostriedok, ktorý zabezpečí, že nebudeme napadnutí. O to ide, pretože nikto z nás nechce vojnu,“ dodal poľský prezident.
Spojené štáty vyzval, aby naďalej pokračovali v podpore Ukrajiny. Duda varoval, že v prípade, že sa ruské sily nepodarí zastaviť na Ukrajine, do vojny by sa museli zapojiť aj vojaci USA.
„Túto ruskú agresiu treba zastaviť za každú cenu. Ak sa nezastaví, tak sa to prevalí a potom sa obávam, že americké peniaze nebudú stačiť na zastavenie Ruska, budú musieť zasiahnuť americkí vojaci a to nikto nechce,“ povedal poľský prezident s tým, že všetky poskytnuté finančné aj vojenské prostriedky pre Kyjev zabraňujú ruskému víťazstvu.
22:25 Ukrajinské sily dostanú viac delostreleckých nábojov aj rakiet, očakáva ukrajinský minister obrany Rustom Umerov podľa servera RBK-Ukrajina. Rokovania na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku podľa ministra predviedli jednotu i akcieschopnosť partnerov. „Munícia je tým, čo kriticky potrebujú naši vojaci. Náboje budú! Bola to hlavná téma rokovaní a partneri ohlásili balíky pomoci, v ktorých budú aj delostrelecké náboje kalibru 155, 152 a 105 milimetrov a ďalšie. Sme vďační partnerom, že po celom svete hľadajú a nachádzajú muníciu nevyhnutnú pre odrazenie agresora,“ napísal Umerov na facebooku. Viac rakiet má dostať aj protivzdušná obrana, chrániaca ukrajinské mestá a jednotky pred bombardovaním. Ochrániť ukrajinské nebo majú tiež stíhačky F-16, pričom Kyjev sa podľa ministra s partnermi snaží, aby tieto stroje na Ukrajinu prileteli čo najskôr. Už tento mesiac by Ukrajina podľa Umerova mala dostať prvé dodávky dronov od nových partnerov.
22:18 Približne tretina Rusov má pochybnosti o poctivosti prezidentských volieb, v ktorých Vladimir Putin podľa tvrdení úradov získal 87 percent hlasov, napísal portál The Moscow Times s odvolaním sa na prieskum štátnej sociologickej agentúry VCIOM. Samotný server označil oficiálny výsledok volieb za „fantasmagorický“.
Za „dôveryhodné“ a „zodpovedajúce vôli voličov“ považuje výsledky volieb 65 percent Rusov, vyplýva z prieskumu, ktorý VCIOM podnikol v pondelok, teda deň po trojdňovom hlasovaní. Takmer pätina opýtaných, 18 percent, sa domnieva, že miestami došlo k podvodom, ktoré však nemali zásadný vplyv na celkový výsledok, a 12 percent oficiálnym výsledkom zásadne neverí.
To podľa The Moscow Times predstavuje druhý najvyšší údaj za posledných 20 rokov: viac ľudí nedôverujúcich údajom ústrednej volebnej komisie sa vyskytlo len v roku 2012, keď sa Putin po štvorročnej prestávke na čele vlády nechal znovu zvoliť do Kremľa na tretie volebné obdobie. Najmenší počet pochybujúcich sa naopak vyskytol v roku 2018, keď sa Putin uchádzal o zvolenie na štvrté obdobie a sľuboval, že počas najbližších šiestich rokov – volebné obdobie hlavy štátu sa medzičasom predĺžilo – dokáže dokončiť technologický prielom, vytiahnuť Rusov z biedy a skoncovať s vymieraním národa. Vtedy nedôverovalo výsledkom volieb len sedem percent opýtaných.
21:45 Rusko má údajne informácie, že Francúzsko sa pripravuje na vyslanie 2000-čleého vojenského kontingentu na Ukrajinu. Francúzska diplomacia však toto tvrdenie odmietla ako dezinformáciu. O údajnom zámere francúzskej vlády informoval v utorok popoludní riaditeľ ruskej zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin, ktorého ako prvá citovala agentúra TASS. Správu o tom prebrali aj rôzne francúzske médiá vrátane denníka Le Parisien.
Ruská SVR podľa Naryškina dostala informáciu, že francúzsky „kontingent sa už pripravuje na vyslanie na Ukrajinu“, pričom „v počiatočnej fáze to bude asi 2000 ľudí“.
Podľa Naryškina sa francúzska armáda obáva, že takáto veľká vojenská jednotka nebude môcť byť presunutá a rozmiestnená na Ukrajine bez toho, aby upútala pozornosť. „Takto sa stane prioritným legitímnym cieľom útokov ruských ozbrojených síl,“ upozornil Naryškin.
Francúzske ministerstvo obrany v reakcii na vyhlásenie Moskvy uviedlo, že „technika, ku ktorej sa uchýlil šéf SVR Sergej Naryškin, opäť raz ukazuje, ako systematicky Rusko využíva dezinformácie“. „Provokácie tohto druhu považujeme za nezodpovedné,“ zdôraznil Paríž.
Čítajte aj Macron pripustil nasadenie francúzskych vojakov na Ukrajine: Máme na to silu, nečelíme veľmoci
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pritom koncom februára nevylúčil, že na ochranu Ukrajiny pred ruskou agresiou by mohli byť v budúcnosti vyslané aj vojaci z niektorých západných krajín.
Tieto Macronove slová vyvolali okamžité reakcie a rozkol v koalícii podporovateľov Ukrajiny, keďže s nimi neboli koordinované. Vplyvné členské štáty aliancie NATO vrátane Nemecka a Spojených štátov, ako aj vedenie samotného bloku, však už medzičasom jasne deklarovali, že v súčasnosti plány na vyslanie vojakov zo západných štátov neexistujú. Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku spravodajskú televíziu BFM z 10. marca vyhlásil, že „kým sa bude držať Ukrajina, francúzska armáda môže zostať“ vo Francúzsku.
21:20 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok žiadal vypátranie a potrestanie „zradcov“ aj zintenzívnenie boja proti terorizmu. Povedal to v príhovore pred príslušníkmi Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), po svojom znovuzvolení za prezidenta vo voľbách, v ktorých nemal skutočného súpera.
„Zradcov“ treba identifikovať a potrestať, vyhlásil Putin výrazne nahnevaným tónom. „Budeme ich trestať bez časového obmedzenia, nech sú kdekoľvek,“ dodal. Rusko podľa neho na týchto zradcov, ktorí páchajú zločiny proti krajine, nezabúda.
Čítajte viac Rusi postupujú - na ruskom území. Partizáni odhalili podstatnú slabosť Moskvy
V Rusku i v zahraničí sa opakovane objavujú prípady ruských občanov, ktorí sú zavraždení alebo zomrú na nevysvetlených okolností.
Putin v utorňajšom príhovore osobitne spomenul útoky podnikané z Ukrajiny na Belgorodskú oblasť popri hranici, kde nedávno zaznamenali aj civilné obete. Intenzívne útoky hlásili v tejto oblasti počas prezidentských volieb, ktoré prebiehali od piatka do nedele.
Čítajte viac Putin sa dal znovuzvoliť. Uzná Západ jeho mandát?
Putin to označil za terorizmus zameraný na narušenie volieb. Obvinil z toho „sabotážne a teroristické skupiny“, ktoré podľa neho konali spolu s ukrajinskými silami, žoldniermi a ďalšou „zberbou“. Týmto slovom označil ruských občanov, ktorí prešli na ukrajinskú stranu.
Prezident tiež požiadal FSB, aby spojila sily s inými spravodajskými službami a aby spoločne zintenzívnili boj proti terorizmu. „Máme do činenia so silným a nebezpečným protivníkom, ktorý má vo svojom arzenáli širokú škálu informácií, aj technických a finančných prostriedkov,“ vyhlásil.
Putin spomenul odpálenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 na dne Baltského mora v roku 2022.
Podľa Putina treba posilniť aj pohraničnú stráž, napríklad mobilnými jednotkami, ktoré sú efektívnejšie. Spomenul takisto pozemné a námorné hranice, okrem iných aj Čierne more, kde ukrajinské sily dosahujú úspechy proti ruským námorným silám.
FSB je okrem iného zodpovedná za ochranu hraníc Ruska.
20:50 Kanadský minister obrany Bill Blair podľa agentúry Reuters oznámil, že kanadský príspevok k českej iniciatívy nákupu munície pre Ukrajinu bude predstavovať viac ako 40 miliónov kanadských dolárov.
20:45 Spojené štáty a slobodný svet nenechajú Ukrajinu padnúť a naďalej ju budú v obrane pred ruskou inváziou podporovať. Na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku to vyhlásil americký minister obrany Lloyd Austin.
Na záverečnej tlačovej konferencii Austin hovoril o tom, aký význam má pre Ukrajinu americká podpora. „Dnes je prežitie Ukrajiny v ohrození a v nebezpečenstve je aj bezpečnosť Ameriky,“ povedal minister. Dodal tiež, že je odhodlaný udržať americkú bezpečnostnú a zbrojnú podporu. „Pre Ukrajinu je to otázka prežitia a suverenity a pre Ameriku otázka cti a bezpečnosti,“ uzavrel.
20:40 Šéf palestínskeho hnutia Hamas Ismaíl Haníja zablahoželal Vladimirovi Putinovi k víťazstvu v prezidentských voľbách v Rusku, uviedla ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na vyjadrenie Hamasu na sociálnych sieťach. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Hamas dúfa v posilnenie priateľstva a rozvoj spolupráce s Ruskom a vysoko si cení postoje Moskvy pri podpore palestínskej otázky, dodala RIA Novosti.
Haníja zaželal Putinovi úspechy v práci v záujme ruského ľudu a pri budovaní mnohopolárneho sveta.
20:36 Taliansko v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby členské krajiny Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie vyslali svoje vojenské jednotky na Ukrajinu. V talianskom Senáte to v utorok vyhlásila premiérka Giorgia Meloniová, podľa ktorej by to predstavovalo riziko neprijateľnej eskalácie konfliktu s Ruskom.
„V tejto sále opakujem, že náš postoj nie je v prospech tejto hypotézy, ktorá by bola predzvesťou nebezpečnej eskalácie, akej sa musíme za každú cenu vyhnúť,“ vyhlásila premiérka v Senáte dva dni pred zasadnutím Európskej rady, na ktorom sa má diskutovať aj o situácii na Ukrajine.
20:30 Kult osobnosti bieloruského vládcu sa rozmáha a ten si ho môže ešte posilniť, ak sa inšpiruje politickým kamarátom v Kremli. Alexandr Lukašenko s obdivom komentoval, ako sa Vladimirovi Putinovi podarilo zvíťaziť v prezidentských voľbách, a naznačil, že si z neho vezme príklad.
Čítajte viac Lukašenko sa bude učiť od Kremľa. Ohromilo ho, že Putina podporilo priveľa Rusov
19:10 Fínsko sa pripojilo k iniciatíve Česka zameranej na zabezpečenie státisícov kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu. Helsinki na nákup tejto munície prisľúbili 30 miliónov eur. Ako informuje web Kyjiv Independent, oznámil to v utorok fínsky minister obrany Antti Häkkänen.
Na sociálnej sieti X uviedol, že o nákupe munície pre Kyjev a o posilnení európskej obrany diskutoval s náčelníkom generálneho štábu českej armády – generálporučíkom Karlom Řehkom. Fínsko od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu doteraz Kyjevu poskytlo vojenskú pomoc za približne 1,8 miliardy eur.
19:00 Francúzske ministerstvo obrany oznámilo „partnerstvo“ so štátnym energetickým gigantom Électricité de France (EDF) na výrobu trícia, „vzácneho a kľúčového plynu pre jadrové zbrane“. Informoval o tom v utorok webový denník The Brussels Times s odvolaním sa na tlačovú agentúru Belga.
Spolupráca zahŕňa využitie výkonu dvoch jadrových reaktorov v atómovej elektrárni Civaux v západnom Francúzsku na výrobu trícia. Na projekte sa bude podieľať i Francúzska komisia pre alternatívne energie a atómovú energiu (CEA), uviedlo ministerstvo.
Tento dlhodobý plán nadväzuje na nedávnu návštevu francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua v elektrárni Civaux.
Čítajte viac Macron potešil Zelenského. Francúzske zbrojovky spustia výrobu na Ukrajine. Aké zbrane poskytnú?
Francúzsko je jediným členským štátom Európskej únie, ktorý vlastní jadrové zbrane. Po USA, Rusku a Číne je Francúzsko na štvrtom mieste medzi jadrovými mocnosťami, za ním nasleduje Spojené kráľovstvo.
„Výkon dvoch reaktorov v Civaux sa bude využívať na ožarovanie materiálov obsahujúcich lítium, pričom bude bezo zmien prebiehať aj produkcia elektrickej energie. Po ožiarení sa tieto materiály prenesú do zariadenia CEA na výrobu trícia,“ spresnil Lecornu.
Čítajte viac Macron poslal Zelenskému za dva roky vojny toľko dôležitých granátov, že mu vystačili na desať dní bojov
„O tomto partnerstve sa uvažovalo od 90. rokov. Je súčasťou dlhodobej stratégie,“ dodal minister. Spoločnosť EDF so sídlom v Paríži chce už na budúci rok uskutočniť test menšieho rozsahu počas jednej z plánovaných odstávok elektrárne Civaux.
Trícium je „ťažko vyrobiteľný plyn, ktorý sa spontánne rozpadá a mizne“, zdôraznilo ministerstvo s tým, že „každá zásoba (tohto plynu) sa každých 12 rokov zníži o 50 percent, každých 25 rokov o 75 percent a každé storočie o 99,5 percenta“. Preto je nevyhnutná jeho pravidelná produkcia.
Trícium je rádioaktívny izotop vodíka s polčasom rozpadu približne 12,3 roka. Je dôležitou zložkou jadrových zbraní; používa sa napríklad na zvýšenie účinnosti štiepnych bômb a štiepnych fáz vodíkových bômb.
18:50 Ruský parlament v utorok v druhom a treťom čítaní schválil návrhy zákonov o oslobodení od trestnej zodpovednosti výmenou za uzavretie zmluvy s ruským ministerstvom obrany. Tieto zákony štátu uľahčia najímanie odsúdencov do služby v ruských ozbrojených silách.
Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), z dokumentov vyplýva, že ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi odsúdeným a ministerstvom obrany, trestné konania budú prerušené a osobám odsúdeným na nepodmienečný trest odňatia slobody sa trest zmení na podmienečný. Neskôr im trest môže byť dokonca aj vymazaný.
Čítajte viac Rusi považujú Srbov za dobytok. Elitný žoldnier spustil ostrú kritiku do ruských radov
Na páchateľov niektorých trestných činov sa však tieto zákony nebudú vzťahovať – ide napr. o páchateľov sexuálneho obťažovania maloletých, terorizmu, špionáže a vlastizrady.
Štátna duma v nedávnej minulosti podobný zákon už prijala – týkal sa osôb odsúdených za trestné činy spáchané pred 24. júnom 2023. Nové návrhy zákonov sa budú vzťahovať aj na osoby, ktoré spáchali trestný čin alebo boli odsúdené po tomto dátume.
Čítajte viac Odišli do Ruska ako robotníci, skončili na ukrajinskom fronte. Kubánski pašeráci verbujú do ruskej armády
S verbovaním odsúdených do ruských ozbrojených síl sa začalo po ruskej invázii na Ukrajinu. Spočiatku slúžili v súkromnej vojenskej Vagnerovej spoločnosti, neskôr ich začali priraďovať aj do iných jednotiek.
V januári tohto roku však vyšlo najavo, že odsúdeným, ktorí šli do vojny na Ukrajine, prestali udeľovať milosť od ruského prezidenta Vladimira Putina – namiesto toho sú len podmienečne prepustení z väzby.
Podľa odhadov spravodajského webu Mediazona a ruskej redakcie BBC, ktoré vedú overený zoznam padlých vo vojne na Ukrajine, asi 18 percent padlých z radov ruského vojenského personálu boli odsúdení väzni. Ide o najpočetnejšiu kategóriu medzi mŕtvymi na ruskej strane.
17:50 Európska únia smeruje k tomu, že zisky zo zmrazených ruských aktív použije na financovanie zbraní pre Ukrajinu. Pre ruskú inváziu na Ukrajinu je v EÚ zmrazený majetok ruskej centrálnej banky za zhruba 200 miliárd eur. Podľa odhadov úroky z týchto financií sú v sume tri miliardy eur ročne.
„Rusi nebudú šťastní. Objem týchto prostriedkov, tri miliardy ročne, nie je mimoriadny, ale nie je zanedbateľný," povedal v utorok novinárom šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell. Plán na použitie úrokov na pomoc Ukrajine tento týždeň schválila väčšina ministrov zahraničia štátov EÚ a Borrell dúfa, že ho na samite, ktorý sa začne vo štvrtok v Bruseli, odsúhlasia aj lídri EÚ.
Niektorí európski lídri sa vyslovili za to, aby sa úroky zo zmrazených ruských aktív použili na obnovu Ukrajiny, ale Borrell vyjadril presvedčenie, že „najlepšie je zabrániť tomu, aby sa čokoľvek zničilo".
17:45 Ukrajinský premiér Denys Šmyhal vyjadril nádej, že ukrajinské jednotky budú mať vďaka českej iniciatíve od apríla dosť munície, aby ubránili svoje obranné línie pred nepriateľom, ktorý má palebnú prevahu.
„Dúfame, že táto česká iniciatíva, ku ktorej sa Luxembursko pripojilo, nám pomôže a od apríla budeme mať dostatok munície, aby sme uhájili našu frontovú líniu,“ povedal Šmyhal pri návšteve Luxemburska.
Agentúra Reuters pripomenula, že Praha na začiatku roka našla v tretích krajinách mimo Európskej únie 800 000 delostreleckých nábojov, ktoré chce zaobstarať pre Ukrajinu. Zatiaľ od spojencov získala prostriedky na nákup prvých 300 000 kusov. „Máme prísľuby pre 300 000 kusov munície, pre ďalších 500 000 kusov je to v rokovaní,“ povedal v pondelok v Bruseli český minister zahraničia Ján Lipavský. Český poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar minulý týždeň ČTK povedal, že prvé dodávky by mali doraziť na Ukrajinu najneskôr v júni.
Kyjev podľa Šmyhala počíta tiež s dodávkou striel dlhého a stredného doletu, ktoré by podľa premiéra umožnili prerušiť ruské zásobovanie na okupovaných územiach. „Je to pre nás tiež nesmierne dôležité, (rovnako ako) delostrelecké granáty,“ povedal.
Ukrajinské jednotky boli minulý mesiac nútené ustúpiť z východoukrajinského mesta Avdijivka, pripomenul Reuters a poukázal na súvislosť medzi týmto „najväčším neúspechom na bojisku od mája 2023“, keď Rusi dobyli Bachmut, a nedostatkom munície.
17:40 Bolo by dobré, keby všetci členovia NATO zvýšili výdavky na obranu na viac ako tri percentá HDP. V Berlíne to podľa agentúry Reuters povedala estónska premiérka Kaja Kallasová. Za zvýšenie výdavkov aliančných krajín na obranu na aspoň tri percentá HDP sa v poslednom čase niekoľkokrát vyslovil poľský prezident Andrzej Duda.
Viaceré krajiny vrátane Česka pritom zatiaľ nesplnili aktuálne platný cieľ, ktorým je dvojpercentná hranica. Nad tri percentá HDP sa podľa NATO vlani dostali okrem Poľska len Grécko a USA. Kallasová v rozprave usporiadanej denníkmi Die Zeit, Handelsblatt, Tagesspiegel a WirtschaftsWoche povedala, že Estónsko už teraz do obrany investuje 3,2 percenta HDP. Podľa agentúry DPA povedala, že partneri by mali robiť to isté, pretože inak bude Rusko vyprovokované slabosťou spojencov.
„Ak veríte, že môžete zvíťaziť, podniknete krok. Ak chápete, že sme dostatočne silní, ku kroku smerom k NATO sa neodhodláte,“ citovala DPA premiérku pobaltskej krajiny. „Preto musíme toto spoločné úsilie vyvinúť naozaj spoločne,“ vyzvala Kallasová.
Politička pripustila, že je ťažké ľuďom vysvetliť, že treba investovať do obrany viac. Teraz možno ľudia podľa nej nemajú naozaj pocit, že je to nutné. „Ale keď máte pocit, že je to nevyhnutné, bude už príliš neskoro. Takýto je problém s obranou,“ vyhlásila Kallasová.
Podľa Die Zeit Kallasová ďalej povedala, že po znovuzvolení ruského prezidenta Vladimira Putina predpokladá ďalšiu mobilizáciu v Rusku. Ruské vedenie podľa nej teraz „pravdepodobne prijme niekoľko rozhodnutí, ktoré sú aj v autokraciách nepopulárne“. K tomu patrí aj to, že bude „posielať viac ľudí umierať na Ukrajinu“, povedala premiérka.
Moskovský režim podľa Kallasovej bude hľadať aj nové spôsoby financovania svojej vojnovej mašinérie. Rusko má veľký rozpočtový deficit, aj keď sa tvári, že mu sankcie neprekážajú. „Tomu by sme nemali veriť,“ povedala šéfka estónskej vlády.
Kallasová počas návštevy Berlína, kde sa stretla okrem iného so spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, prevezme Cenu Walthera Rathenaua. Tú udeľuje Inštitút Walthera Rathenaua ako ocenenie za celoživotné úsilie v zahraničnej politike.
16:30 Obetiam treba poskytnúť pomoc a voči agresorovi je potrebné sa správať tak, aby nemohol pokračovať, povedala dnes slovenská prezidentka Zuzana Čaputová k vojne na Ukrajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej vojenskej invázii.
„Všetci chceme mier, ale len volaním sa ho dosiahnuť nepodarí. Ak sa má Ukrajina posadiť za rokovací stôl, musí tam zasadnúť silná,“ uviedla Čaputová v prejave na konferencii o zahraničnej politike Slovenska.
Myšlienku nastolenia mieru v konflikte na Ukrajine presadzujú na Slovensku napríklad premiér Robert Fico, ako aj šéf parlamentu a favorit nadchádzajúcich prezidentských volieb Peter Pellegrini. Tí ale neuviedli, ako si dosiahnutie mieru predstavujú. Súčasná Ficova vláda po nástupe do úradu vlani v októbri zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob.
„Je nevyhnutné mať na pamäti, že Ukrajina sa bráni. Rusko je agresor. Obeti sa má pomôcť, a nie sa k nej obrátiť chrbtom. Toto je súboj o univerzálne hodnoty, ktoré sa týkajú aj Slovenska,“ uviedla Čaputová.
Hlava štátu nepriamo kritizovala vládnych politikov za ich vyjadrenia v súvislosti s Ukrajinou. Podľa nej o čo ústretovejšie sú tieto výroky k Rusku, o to tvrdšie sú k spojencom Slovenska, hoci tí pomáhajú chrániť bezpečnosť tejto stredoeurópskej krajiny.
Čítajte aj Čaputová po schôdzke s Pavlom: Vzťahy medzi ČR a SR sú predurčené k blízkosti. Našu spoluprácu však treba budovať a upevňovať
16:25 Po strate niekoľkých bombardérov má Rusko výrazne menej možností ukladať míny v Čiernom mori. Povedal to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk. Naposledy podľa jeho slov Rusi míny do mora spúšťali z lietadiel, ale nerobia to už niekoľko mesiacov. „Nespomínam si na žiadny prípad, že by v poslednej dobe zhadzovali míny," uviedol podľa webu Ukrajinská pravda.
Pletenčuk však dodal, že v Čiernom mori je množstvo mín, ktoré „sa nepredvídateľne pohybujú". Počet mín podľa neho zvýšilo aj zničenie Kachovskej priehrady, keďže míny z jej východného brehu odplavilo do mora.
16:18 Španielsko dnes po prvý raz zverejnilo kompletný zoznam zbraní, ktoré poslalo Ukrajine od začiatku vojny s Ruskom vo februári 2022. Dodávky obsahovali protiletecké rakety, strely proti lodiam či tanky Leopard 2A4, povedala dnes podľa tlačových agentúr v parlamente štátna tajomníčka pre obchod Xiana Margarida Méndezová. Ďalšie vývozy na Ukrajinu potom realizovali súkromné spoločnosti.
Od začiatku vojny podľa Méndezovej španielska vláda uskutočnila 61 dodávok zbraní zo skladov svojej armády. Na zozname sú protiletecké strely Hawk, Mistral a Aspide, strely proti lodiam Harpoon, desať tankov Leopard 2A4, obrnené pásové vozidlá TOA, hliadkové člny, námorné bezpilotné prostriedky či munícia.
Méndezová neuviedla celkovú hodnotu dodaných zbraní. Podľa odborníkov oslovených stanicou Cadena SER sa hodnota vládnych dodávok blíži k 200 miliónom eur. Vláda navyše povolila 90 dodávok zbraní na Ukrajinu zo strany súkromných firiem.
Čítajte aj Madrid je proti poslaniu kazetovej munície Ukrajine, Británia i Kanada proti jej používaniu
15:55 Ukrajinu šokuje, že v americkom Kongrese naďalej zostáva zablokovaná americká vojenská pomoc Ukrajine, ktorá by napadnutej krajine pomohla čeliť ruskej agresii. Uviedol to dnes šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.
„To, na čom naozaj záleží a čo nás šokuje, je skutočnosť, že doteraz nebolo prijaté rozhodnutie. Blížime sa ku koncu marca a rokovania stále trvajú,“ povedal Kuleba podľa agentúry AFP počas tlačovej konferencie pre zahraničné médiá, usporiadanej na internete.
15:50 Rusko od začiatku marca vypálilo na Ukrajinu 130 rakiet rôzneho druhu, vyše 320 útočných dronov Šáhid a takmer 900 navádzaných bômb, oznámil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR prevzala informácie z portálu britského denníka The Guardian.
Rusko aj Ukrajina v poslednej dobe zintenzívnili vzájomné vzdušné útoky. Ruskí vojaci na fronte postupujú a ukrajinské ozbrojené sily majú nedostatok vojakov a zbraní, zhodnotil situáciu portál.
15:48 Šéf ruskej civilnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin dnes v rozhovore s agentúrou TASS varoval, že francúzske jednotky sa na Ukrajine stanú legitímnym a prioritným cieľom ruskej armády. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár dňami povedal, že jeho krajina bude možno nútená v určitom momente viesť pozemné operácie na Ukrajine.
Francúzski vojaci na Ukrajine by podľa Naryškina boli „prioritným legitímnym cieľom pre útoky zo strany ruských ozbrojených síl“. Varoval, že v takom prípade francúzskych vojakov „čaká osud všetkých Francúzov, ktorí kedy prišli na územie ruského sveta s mečom“.
Šéf SVR povedal, že Rusko má informácie o tom, že Francúzsko už pripravuje vojenský kontingent určený pre Ukrajinu, ktorý spočiatku bude v počte 2000 ľudí.
Šéf Elyzejského paláca neskôr vysvetlil, že téza o možnom vyslaní západných vojakov na Ukrajinu bola predovšetkým signálom pre Rusko, ktoré sa inak pred ničím nezastaví.
Čítajte aj Macron pripustil nasadenie francúzskych vojakov na Ukrajine: Máme na to silu, nečelíme veľmoci
13:55 Estónske ministerstvo zahraničia si predvolalo ruského chargé d'affaires a informovalo ho o vyhlásení pracovníka ruskej ambasády s diplomatickým štatútom personou non grata, teda o vyhostení diplomata. Podľa šéfa estónskej diplomacie Margusa Tsahknu je to reakcia Tallinnu na ruské zasahovanie sa do vnútorných záležitostí Estónska. Informovala o tom dnes estónska verejnoprávna stanica ERR. Z Moskvy zaznelo, že Rusko bude reagovať adekvátne.
Estónska diplomacia podľa svojho vyjadrenia predvolanému ruskému diplomatovi oznámila, že Tallinn nebude tolerovať skutky, ktoré sú v rozpore s nezávislosťou a suverenitou pobaltskej krajiny. „Koordinované hybridné operácie ruských tajných služieb proti bezpečnosti Estónskej republiky musia skončiť. Estónsko bude o tejto záležitosti rokovať so svojimi partnermi a spojencami a je pripravené zaviesť ďalšie opatrenia,“ uviedol estónsky rezort zahraničia.
Podobne sa vyjadril šéf estónskej diplomacie, ktorý zároveň obvinil ruskú ambasádu z neprijateľného zasahovania sa do vnútorných záležitostí krajiny. „Konkrétnejšie (sa miešala) do súdneho procesu tým, že získala dokumenty z trestného prípadu a umožnila ich zverejnenie na ruských sociálnych sieťach,“ uviedol Tsahkna. Detaily k prípadu ERR nezverejnila.
Rusko bude reagovať zodpovedajúcim spôsobom, uviedlo ruské ministerstvo zahraničia podľa štátnej agentúry TASS.
Čítajte aj Pobaltie sa s Rusmi nemazná: Vyhadzujú ich a odoberajú občianstvo
13:25 Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý bol počas uplynulého víkendu po piaty raz zvolený za hlavu štátu, získal v Čečenskej republike na severnom Kaukaze 98,99 percenta hlasov. Na celoštátnej úrovni ide o jeho najlepší výsledok, informovala v utorok tlačová agentúra DPA, ktorú cituje TASR.
Podľa pondelňajších údajov volebnej komisie dosiahla účasť voličov v tejto federatívnej republike 97 percent a ide o najvyššie číslo v celej Ruskej federácii. V roku 2018 to bolo 91,44 percenta.
Čečensko, na čele ktorého stojí Ramzan Kadyrov, tradične hlási vysokú volebnú účasť a silnú podporu pre Putina. Líder Kremľa, ktorého čaká ďalšie šesťročné funkčné obdobie, tam dosiahol najlepší výsledok v roku 2012, keď získal 99,76 percenta hlasov.
Hlasovanie v Čečensku sa však považuje za ešte napätejšie ako vo zvyšku Ruska. Podľa pozorovateľov v regióne dochádza k represiám a násiliu. Kadyrov, ktorý sa prezentuje ako Putinov lojálny stúpenec, je obvinený zo závažného porušovania ľudských práv a vrážd na politickú objednávku.
Čítajte aj Mohol by Kadyrov nahradiť Putina a viedlo by to k rozpadu Ruska?
Vdova po ruskom opozičnom predákovi Alexejovi Navaľnom Julijovi Navaľná dnes uviedla, že Vladimir Putin nie je legitímnym prezidentom Ruska a že oficiálne výsledky volieb nemajú žiadny význam. Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X tiež vyzvala svojich priaznivcov, aby boli trpezliví a nevzdávali sa.
„Výsledky nedávajú zmysel,“ uviedla podľa agentúry AFP Navaľná s odkazom ruskej ústrednej volebnej komisii, ktorá Putina s viac ako 87 percentami hlasov vyhlásila víťazom v nedeľu skončených prezidentských volieb. Navaľná tiež povedala, že bude bojovať, aby Putina „nikto na svete neuznal za legitímneho prezidenta“.
Svojich priaznivcov Navaľná tiež vyzvala, aby sa nevzdávali a trpezlivo pracovali na zmene režimu. „Voľby sa skončili, ale nič nie je pri konci. Naopak, musíme držať pohromade a pracovať tvrdšie ako kedykoľvek predtým,“ uviedla.
13:18 Ukrajinské obranné spravodajstvo poskytuje pomoc protiputinovským ruským dobrovoľníckym formáciám, ako sú Légia Sloboda Ruska, Ruský dobrovoľnícky zbor a Sibírsky prápor, ktoré operujú na území Ruska. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní ukrajinskej národnej televízie to povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.
„Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany pomáha dobrovoľníckym formáciám. Podporovať akcie Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu je tiež povinnosťou Ukrajiny. Títo ľudia prišli pomôcť Ukrajincom oslobodiť sa od ruských okupantov a preukázať odvahu a hrdinstvo na mnohých frontoch, pričom sa priamo zúčastnili na vážnych operáciách. Preto by Ukrajina mala očividne pomáhať aj tým Rusom, ktorí bojujú proti Putinovmu režimu, aby oslobodili Rusko,“ vyhlásil Jusov.
Náčelník štábu Ruského dobrovoľníckeho zboru menom Alexander v utorok vo vysielaní ukrajinskej televízie zdôraznil, že v ruských oblastiach hraničiacich s Ukrajinou prebieha „rozvíjanie útočných operácií a napredovanie celej bojovej línie“. Dodal, že ruskí dobrovoľníci priviezli všetky zálohy na bojové operácie.
Čítajte aj Rusi postupujú - na ruskom území. Partizáni odhalili podstatnú slabosť Moskvy
13:13 Nemecko poskytne Ukrajine nový zbrojný balík v cene 500 miliónov eur. Dnes to novinárom počas rokovaní o podpore Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku oznámil nemecký minister obrany Boris Pistorius. Ten rovnako povedal, že súčasťou balíka je popri dodávkach obrnencov pre pechotu aj zaplatenie 180 000 kusov delostreleckej munície, ktorej nákup organizuje Česká republika.
Pistorius vo vyhlásení pred novinármi poďakoval Česku za jeho úsilie a povedal, že cez víkend tak urobil počas rozhovoru s českou ministerkou obrany Janou Černochovou.
Súčasťou nemeckého balíka je tiež 10 000 delostreleckých granátov z armádnych zásob. „Dodávky sa začnú okamžite,“ uviedol Pistorius. Ďalších 100 000 kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov Nemecko podľa ministra obrany objednalo tak, aby granáty Ukrajina dostala ešte v tomto roku. Nemecko tiež odovzdá Ukrajine stovku pancierovaných vozidiel pre pechotu a stovku nákladných vozidiel.
Čítajte aj Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
12:45 Šéf úniovej diplomacie Josep Borrell navrhne, aby EÚ použila 90 percent výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (EPF). Informovala o tom agentúra Reuters.
Zvyšných desať percent by sa podľa Borrella malo previesť do rozpočtu EÚ a malo by sa použiť na posilnenie kapacity ukrajinského obranného priemyslu. Ako šéf úniovej diplomacie dodal, svoj návrh predloží členským štátom v stredu, teda ešte pred summitom EÚ, ktorý sa koná vo štvrtok a v piatok.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
13:35 Rusko podľa štátnej agentúry TASS dobylo dedinu Orlivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej rannej operačnej zvodke však informoval o odrazení niekoľkých ruských útokov okrem iného pri Orlivke. Tá sa nachádza niekoľko kilometrov západne od mesta Avdijivka, ktorého sa ruské invázne sily zmocnili po ťažkých bojoch a zrejme aj veľkých stratách v polovici februára.
„V avdijivskom smere jednotky skupiny vojsk Stred "oslobodili“ dedinu Orlovka Doneckej ľudovej republiky a zlepšili (svoje) postavenie pozdĺž prednej línie," uviedlo ruské ministerstvo obrany a použilo pritom ruský názov ukrajinskej obce. Termínom „oslobodenie“ Moskva označuje dobytie a okupáciu ukrajinského územia. Takzvaná Donecká ľudová republika (DNR) je medzinárodne neuznaný proruský separatistický útvar na východe Ukrajiny, ktorý sa Moskva v roku 2022 rozhodla anektovať
Ukrajinský generálny štáb ráno uviedol, že v tomto sektore frontové línie ukrajinskí vojaci odrazili deväť útokov nepriateľa pri spomínanej obci Orlivka, a tiež pri dedinách Berdyči, Toneňke a Nevelske. Dobytie Nevelske hlásila Moskva už minulý týždeň. Situáciu na fronte nemožno v čase aktívnych bojov bezprostredne overiť.
12:25 Spojené štáty a slobodný svet nenechajú Ukrajinu padnúť a naďalej ju budú v obrane pred ruskou inváziou podporovať. Dnes to na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku na úvod rokovaní o ďalšej zbrojnej podpore Kyjeva vyhlásil americký minister obrany Lloyd Austin.
„Rusko za imperiálne sny (Vladimira) Putina platí ohromnú cenu. Najmenej 315 000 vojakov bolo zabitých, alebo zranených,“ povedal Austin. Poznamenal, že okrem ľudských strát musí Rusko kvôli vojne počítať aj s hospodárskymi dopadmi. „Putinovo rozhodnutie bojovať bude Rusko do roku 2026 na pôvodne odhadovanom hospodárskom raste stáť 1,3 bilióna dolárov,“ povedal.
Americký minister obrany tiež povedal, že Ukrajina v obrane môže naďalej spoliehať na americkú a západnú pomoc. „Ako povedal americký prezident Joe Biden, Putin sa na Ukrajine nezastaví, ale Ukrajina môže Putina zastaviť,“ uviedol Austin. Poznamenal, že Kyjev preto potrebuje zbrojné dodávky pre svoju obranu. V tejto súvislosti poďakoval krajinám, ktoré v poslednom čase pripravili nové zbrojné balíčky. Hneď po predstavení novej americkej pomoci za 300 miliónov dolárov spomenul české plány na obstaranie 800 000 kusov delostreleckej munície. Poďakoval tiež Británii, Nemecku, škandinávskym a pobaltským štátom alebo Poľsku.
„USA nenechajú Ukrajinu padnúť, táto koalícia nenechá Ukrajinu padnúť, slobodný svet nenechá Ukrajinu padnúť,“ povedal Austin. Médiá vopred uvádzali, že Austin bude na dnešnom zasadnutí takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorá združuje asi päť desiatok krajín zbrojnopodporujúcich Kyjev, čeliť otázkam spojencov o budúcnosti americkej pomoci.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
11:53 Novým úradujúcim hlavným veliteľom ruských námorných síl je admirál Alexander Moisejev, uviedla dnes agentúra RIA Novosti. Týmto spôsobom totiž podľa agentúry admirála predstavili na oficiálnom ceremoniáli vo vojenskom prístave Kronštadtu.
Už skôr niektoré ruské médiá s odvolaním sa na svoje zdroje napísali, že z funkcie vrchného veliteľa námorníctva bol odvolaný Nikolaj Jevmenov a že na jeho miesto nastúpil práve Moisejev. Kremeľ však neskôr odmietol tieto špekulácie komentovať. Ruský prezidentský hovorca Dmitrij Peskov oznámil, že prezidentská kancelária ohľadom Jevmenovovho odvolania nevydala žiadne verejné dokumenty a že k výnosom v režime utajenia sa ako hovorca Kremľa nemôže vyjadrovať.
Moisejev od júna 2018 necelý rok velil ruskej Čiernomorskej flotile, kým bol v máji 2019 prevelený do čela Severnej flotily.
Ruské námorníctvo sa počas ruskej invázie na Ukrajinu potýka s ťažkými stratami v Čiernom mori.
Čítajte aj Ukrajinská dominancia na mori: Zoznam potopených ruských lodí je stále dlhší
11:15 Ruské úrady evakuujú okolo 9000 detí z Belgorodu a Belgorodskej oblasti. Tamojší gubernátor Vjačeslav Gladkov ako dôvod uviedol ostreľovanie tohto prihraničného regiónu, napísala dnes agentúra Reuters. Podľa serveru Meduza Gladkov tiež oznámil, že za týždeň zahynulo v Belgorodskej oblasti kvôli ostreľovaniu 16 ľudí a ďalších 98 ich utrpelo zranenia.
Evakuované deti podľa gubernátora zamieria do iných ruských regiónov, napríklad viac ako tisícka detí má ísť v piatok do Penzie, Tambova, Kalugy alebo Stavropoľského kraja.
Okrem toho dnes Gladkov podľa ruskej štátnej agentúry TASS uviedol, že pri ostreľovaní obce Razumnoje utrpeli zranenia traja ľudia. Štrnásťročný chlapec a jeho matka boli zranení, keď súkromný dom zasiahli črepiny, uviedol Gladkov s tým, že ďalšia žena bola zranená na ulici.
Z Belgorodskej oblasti v posledných dňoch tiež prichádzali správy o cezhraničných vpádoch bojovníkov z Ukrajiny. Moskva uvádzala, že ich armáda odrazila. Gladkov kvôli situácii v regióne minulý týždeň oznámil dočasné uzavretie nákupných centier a tiež škôl v niektorých miestach.
Čítajte aj Rusi postupujú - na ruskom území. Partizáni odhalili podstatnú slabosť Moskvy
11:08 V zásobovaní Ukrajiny delostreleckou muníciou nastal vďaka Česku pokrok. Dnes to pri príchode na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku na rokovania o ďalšej zbrojnej podpore Kyjeva vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius. Česko má v krajinách mimo Európskej únie možnosť nakúpiť 800 000 delostreleckých granátov, ktoré Ukrajina potrebuje pre obranu pred ruskou inváziou. Na nákup munície teraz prispieva viacero spojeneckých krajín vrátane Nemecka.
„Nastal pokrok vďaka českej iniciatíve na jednej strane, ale tiež my dnes budeme môcť oznámiť ďalší balík pomoci,“ povedal Pistorius o dodávkach munície pre Ukrajinu. Na základni Ramstein dnes rokuje takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu, čo sú krajiny zbrojnopodporujúce Ukrajinu. Českú republiku dnes zastupuje námestník ministerky obrany Daniel Blažkovec.
Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie
11:00 Moldavsko oznámilo vyhostenie ruského diplomata kvôli vypísaniu ruských prezidentských volieb v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko proti vôli moldavských úradov. Uviedol to server Nastojaščeje vremja, podľa ktorého si tiež moldavské ministerstvo zahraničia kvôli tomu predvolalo ruského veľvyslanca v krajine.
V Podnestersku bolo otvorených šesť hlasovacích miestností, z toho tri v Tiraspolu. Podnesterské médiá informovali, že hlasovacie miestnosti sa otvárajú „v súlade s rozhodnutím ruského veľvyslanectva“. Moldavské ministerstvo zahraničia pritom ruským úradom dovolilo otvorenie iba jednej hlasovacej miestnosti v krajine, a to na ruskom veľvyslanectve v moldavskom hlavnom meste Kišiňove.
Čítajte aj Pripojí sa Podnestersko k Rusku? Separatistický región požiadal Putina o „ochranu“
10:30 Ruský prezident Vladimir Putin sa v máji vydá na návštevu Číny, kde sa stretne so svojím náprotivkom Si Ťin-pchingom, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje. Cesta do Číny by mohla byť prvou Putinovou zahraničnou návštevou v novom funkčnom období, do ktorého bol práve zvolený.
Správu o chystanej Putinovej ceste do Číny potvrdilo nezávisle od seba päť zdrojov, uviedla agentúra Reuters. Dvaja z nich uviedli, že Putinova návšteva Číny by mohla predchádzať plánovanej ceste Si Ťin-pchinga do Európy. Jeden zo zdrojov agentúre povedal, že Putin sa zrejme do ázijskej krajiny vydá v druhej polovici mája.
Niektorí zahraniční diplomati a politickí komentátori podľa Reuters očakávajú, že Putin by si Čínu mohol zvoliť za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty v novom funkčnom období. Do neho bude uvedený 7. mája. Čína rovnako ako India alebo Severná Kórea boli medzi krajinami, ktoré Putinovi k ďalšiemu víťazstvu v ruských prezidentských voľbách zablahoželali.
Čítajte aj Rusko nevyťahuje atómovky len proti Západu, ale myslí aj na Čínu
10:28 Útočník prepadol Leonida Volkova, blízkeho poradcu zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného, pri jeho dome na predmestí Vilniusu v Litve. Bol to hrubý a násilný útok, ale rovnako ako výhražný list písaný krvou až mrazivo účinný. Odborníci na bezpečnosť z udalostí ako je táto usudzujú, že Moskva po invázii na Ukrajinu rýchlo vylepšuje svoje spravodajské štruktúry, píše britský denník The Guardian.
Čítajte viac Útok na Volkova bol mrazivo účinný. Dokazuje návrat ruskej špionáže do studenej vojny
9:39 Ruské ostreľovanie za uplynulý deň zabilo troch ľudí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a jedného človeka v Doneckej oblasti na východe, kde zranilo ďalších päť ľudí, oznámili dnes podľa serveru Meduza ukrajinskí regionálni predstavitelia. V Dnepropetrovskej oblasti v strednej časti krajiny ruské ostreľovanie poškodilo 11 rodinných domov.
Dva bytové domy utrpeli škody tiež pri útoku v Chersonskej oblasti, uviedol šéf tamojšej regionálnej správy Oleksandr Prokudin. Obytné domy boli poškodené tiež pri útokoch na dedinu Novosynove v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil tamojší predstaviteľ Oleh Synehubov. Zranenia tam podľa neho utrpel jeden muž.
Správy o obetiach ruského ostreľovania alebo škodách sú na Ukrajine na dennom poriadku, hoci Rusko tvrdí, že na ukrajinské civilné ciele neútočí. Vojna dnes pokračuje 755. dňom.
9:06 Ruský vodca Vladimir Putin pravdepodobne plánuje využiť výsledok prezidentských volieb, v ktorých si zabezpečil ďalšie funkčné obdobie, na odôvodnenie predĺženého konfliktu na Ukrajine a dlhodobej okupácie jej území. Ako informuje spravodajský portál Sky News, vo svojej novej správe o vojne na Ukrajine to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Putin tvrdí, že v ilegálne anektovaných ukrajinských oblastiach, a teda Luhanskej, Doneckej, Zaporižžskej a Chersonskej, získal viac ako 88 percent hlasov. Tieto výsledky podľa neho ukazujú, že Ukrajinci sú „vďační za ruskú ochranu“.
Takýmito tvrdeniami Putin podľa ISW pripravuje podmienky pre predĺžený konflikt a okupáciu Ukrajiny. „Ruskí okupační predstavitelia pravdepodobne sfalšovali rekordne vysokú podporu Putina na okupovanej Ukrajine a pravdepodobne donútili ukrajinských občanov zúčastniť sa na voľbách,“ konštatuje think tank.
Inštitút tiež uviedol, že ruský vodca opätovne zdôraznil myšlienku demilitarizovanej „sanitárnej zóny“ na Ukrajine v reakcii na nedávne cezhraničné operácie v ruskej Belgorodskej a Kurskej oblasti, ku ktorým sa hlásia ruské skupiny podporujúce Ukrajinu. Počas svojho víťazného prejavu Putin zdanlivo priznal, že v týchto dobrovoľníckych silách sú ruskí občania, keď povedal, že „štyri skupiny zradcov“ vykonávajú útoky v Rusku a naznačil, že ich Rusko zlikviduje. Zrejme pritom podľa ISW odkazoval na Légiu Sloboda Ruska, Ruský dobrovoľnícky zbor, Sibírsky prápor a dobrovoľníkov z Čečenskej republiky Ičkéria.
Čítajte aj Dráma skončila. Poznáme oficiálne výsledky ruských prezidentských volieb. Neuhádnete, kto vyhral!
7:16 Čínsky prezident Si Ťin-pching príde na začiatku mája rokovať do Paríža s francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Návštevu serveru Politico potvrdilo viacero zdrojov z Paríža a Bruselu. Pre čínsku hlavu štátu to bude prvá cesta do Európy od pandémie covidu-19.
Podľa bruselského serveru Peking cestou usiluje o oslabenie nepriateľského postoja Európskej únie voči Číne kvôli jej vzťahom s Ruskom. EÚ sa v minulosti snažila prinútiť Peking k tlaku na Rusko ohľadom rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
Cesta čínskeho lídra do Paríža je naplánovaná na 60. výročie nadviazania diplomatických vzťahov oboch krajín. Nálada vo Francúzsku bude ale pravdepodobne odlišná od atmosféry osláv spred desiatich rokov, povedali Politicu zdroje oboznámené s cestou. Rokovať bude napríklad o reciprocite strán ekologickej tranzície, dodal zdroj.
6:15 Európa musí v reakcii na hrozbu zo strany Ruska posilniť svoje obranné schopnosti a prejsť do režimu vojnovej ekonomiky. Šéf Európskej rady Charles Michel to napísal v článku, ktorý v pondelok zverejnil server Euractiv.
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a nespoliehať sa vo veľkej miere na podporu krajín, ako sú USA, uviedol v texte Michel. Ten bude vo štvrtok predsedať summitu EÚ, kde lídrov čaká rokovanie o podpore Ukrajiny, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej agresii.
„Ak nebude reakcia EÚ správna a neposkytneme Ukrajine dostatočnú podporu, aby zastavila Rusko, budeme ďalší na rade. Musíme byť preto pripravení na obranu a prejsť do režimu ‚vojnovej ekonomiky‘, "uviedol Michel. "Ak chceme mier, musíme sa pripraviť na vojnu,“ dodal.
Michel uviedol, že Európa síce od invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 urobila pokroky, okrem iného zvýšila vojenskú výrobnú kapacitu o 50 percent, ale treba urobiť oveľa viac. Dvadsaťsedmička podľa neho po desaťročia neinvestovala do svojej bezpečnosti a obrany dostatočné prostriedky.
Michel vyzval krajiny EÚ, aby zabezpečili, že Ukrajina dostane to, čo potrebuje na bojisku. Okrem iného tým, že budú vynakladať peniaze únie na vojenské vybavenie a využijú neočakávané zisky zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Kyjev. V článku tiež vyzval krajiny, aby uľahčili investície do obrany.
Členské štáty EÚ v pondelok odsúhlasili navýšenie Európskeho mierového nástroja (EPF) o päť miliárd eur, ktoré budú určené na vojenskú pomoc Ukrajine. Informovala o tom vo svojom vyhlásení Rada EÚ. Na vytvorení špeciálneho fondu na pomoc Ukrajine (Ukraine Assistance Fund, UAF) v rámci EPF sa v pondelok na rokovaní v Bruseli definitívne zhodli ministri zahraničia únie.