729. deň: Moskva hlási dobytie ďalšej dediny. Ukrajinci tam naďalej odrážajú Rusov, tvrdí Kyjev

Čítajte viac 728. deň: Záporožská elektráreň je odrezaná od sveta. Nefunkčné je aj posledné vedenie

23:14 Lotyšský parlament definitívne schválil novelu zákona o rozvoji vidieka a poľnohospodárstva, v ktorej zakázal dovoz poľnohospodárskych výrobkov a krmív z Ruska a Bieloruska. Zákaz sa vzťahuje aj na dovoz ruských a bieloruských výrobkov z tretích krajín, uviedol server Delfi.

Lotyšsko bolo vlani druhým najväčším dovozcom ruských poľnohospodárskych výrobkov v celej Európskej únii, pobaltskú krajinu predstihlo len Španielsko, napísala agentúra AFP na začiatku mesiaca, keď proti dovozu ruského obilia protestovali lotyšskí roľníci.

Čítajte viac Putin získal čas, no nemusí mu to vydržať dlho. Koľko ešte ruská ekonomika vydrží?

Zákon nadobudne platnosť, len čo ho podpíše a vyhlási prezident. Zákaz má platiť do 1. júla budúceho roka, ale v prípade nutnosti môže byť predĺžený.

Autori predlohy podľa portálu uviedli, že je v záujme bezpečnosti Lotyšska čo najskôr spretrhať hospodárske vzťahy s agresívnym Ruskom, ktoré pred dvoma rokmi napadlo Ukrajinu. Zákaz možno pokladať za doplnok sankcií Európskej únie. Ide aj o obmedzenie príjmov štátneho rozpočtu agresora, a tým aj jeho schopnosti pokračovať vo vojne proti Ukrajine.

Lotyšsko vlani doviezlo 423 732 ton obilia, čo bolo skoro o 60 percent viac ako v roku 2022, dodal portál. Hodnota dovezeného obilia predstavovala približne 89 miliónov eur, čo bolo o necelých 12 percent viac ako v roku 2022, napísal Delfi. Podľa iných zdrojov pobaltská krajina vlani doviezla až 535-tisíc ton obilia, čo oproti predchádzajúcemu roku bolo o 200-tisíc ton viac. Toto číslo nezahŕňalo obilie, ktoré sa prepravovalo cez lotyšské prístavy do ďalších krajín.

Dve najväčšie obchodné siete v Lotyšsku, Rimi a Maxima, sa po invázii ruských vojsk na Ukrajinu dobrovoľne zriekli predaja výrobkov z Ruska a tento príklad čoskoro nasledovali ďalšie reťazce, pripomenul server Meduza.

22:31 Francúzsky prezident Emmanuel Macron bude v pondelok hostiť medzinárodnú konferenciu na podporu Ukrajiny, oznámila vo štvrtok jeho kancelária. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Na stretnutie, ktoré sa uskutoční krátko po druhom výročí začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pozvali európskych lídrov a ministrov, aby „preskúmali prostriedky na posilnenie partnerskej spolupráce na podporu Ukrajiny,“ uviedla kancelária francúzskeho prezidenta.

Poľský prezident Andrzej Duda pre poľskú televíziu Polsat potvrdil svoju účasť na plánovanej konferencii, „aby prediskutoval nové návrhy riešenia a pomoci pre Ukrajinu“.

Ukrajina v posledných mesiacoch čelí silnému tlaku ruskej armády na východnom fronte a zápasí s nedostatkom munície a ďalšej vojenskej pomoci zo Západu.

**21:35 Spojené štáty čoskoro uvalia voči Iránu nové sankcie za jeho podporu ruskej invázie na Ukrajinu, oznámil Biely dom. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

„V reakcii na pretrvávajúcu iránsku podporu brutálnej ruskej vojny (na Ukrajine) zavedieme v najbližších dňoch nové sankcie voči Iránu a sme pripravení pokračovať ďalej, ak Irán predá Rusku balistické rakety,“ povedal novinárom hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kriby.

USA už niekoľko mesiacov varujú pred snahami Ruska získať balistické rakety od Iránu. Podľa Kirbyho však o presune rakiet z Iránu do Ruska zatiaľ nie sú dôkazy, avšak USA sú presvedčené, že tieto dve krajiny sa to budú snažiť „dotiahnuť do konca“.

Ak Irán pokročí, „môžem vás uistiť, že reakcia medzinárodného spoločenstva bude rýchla a prísna,“ uviedol Kirby. Dodal, že USA predložia záležitosť Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. V nej však má Rusko právo veta.

„Irán nepomáha Rusku zadarmo. Výmenou za iránsku podporu ponúka Rusko Teheránu bezprecedentnú obrannú spoluprácu. Celkovo Irán žiada od Ruska vojenské vybavenie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov,“ povedal Kirby.

20:27 Spojené štáty sprísňujú sankcie, aby zabránili Severnej Kórei v dodávkach zbraní a iných materiálov na podporu ruskej armády vo vojne proti Ukrajine.

Podľa tlačovej agentúry Jonhap to uviedla vysoká predstaviteľka americkej administratívy, ktorá označila „zjavné zlyhanie“ Moskvy pri dodržiavaní medzinárodných pravidiel za „hrozivé“.

Yuri Kimová z oddelenia pre Európu a euroázijské záležitosti na ministerstva zahraničných vecí USA na brífingu venovanom blížiacemu sa druhému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu uviedla, že USA monitorujú správy „o dodávkach zbraní, ktoré sa presúvajú z Iránu do Ruska, zo Severnej Kórey do Ruska“.

V súvislosti s tým dodala: „Sprísňujeme sankcie, aby sme ešte viac obmedzili poskytovanie zbraní a materiálu, ktoré môžu podporiť ruské vojnové úsilie“.

Čítajte viac Tri štvrtiny z USA, 16 % z Európy. Kimove rakety vraždiace na Ukrajine sú zo západných súčiastok

Kimová varovala, že Rusko zaplatí za svoje rozhodnutia, ktoré sa premietli do čulého ruchu medzi Moskvou a Pchjongjangom, považovaného za porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

19:42 Spojené štáty obvinili generálneho riaditeľa ruskej štátnej banky VTB Andreja Kostina a dvoch jeho spolupracovníkov sídliacich v USA z porušenia sankcií v rámci série donucovacích opatrení namierených proti Rusku. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odkazom na americké ministerstvo spravodlivosti, ktoré krok oznámilo dva dni pred druhým výročím začatia ruskej agresie proti Ukrajine. VTB je druhá najväčšia banka v Rusku.

„Ministerstvo spravodlivosti je viac ako inokedy odhodlané prerušiť tok nelegálnych finančných prostriedkov, ktoré poháňajú Putinovu vojnu, a pohnať na zodpovednosť tých, ktorí ju naďalej umožňujú,“ uviedol vo vyhlásení americký minister spravodlivosti Merrick Garland.

Kostin, na ktorého Spojené štáty uvalili sankcie v roku 2018, je podľa obžaloby na federálnom súde na Manhattane obvinený z prania špinavých peňazí a porušovania sankcií prostredníctvom údržby dvoch jácht a domu v letovisku Aspen v Colorade.

Dvaja spoločníci, Vadim Wolfson a Gannon Bond, boli v Spojených štátoch zatknutí na základe obvinenia, že sa podieľali na starostlivosti o nehnuteľnosti v Colorade, pričom zatajili, že je Kostin vlastný, uviedli predstavitelia amerického ministerstva spravodlivosti. Kostin, ktorý sa pravdepodobne nachádza v Rusku, zostáva na slobode.

19:20 Samozvaná vláda moldavského proruského separatistického regiónu Podnestersko pripravuje na 28. februára zjazd poslancov takzvaného parlamentu Podnesterska, ako aj poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev, na ktorom chcú požiadať ruského vodcu Vladimira Putina o začlenenie do Ruska. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Predstavitelia regiónu údajne nie sú spokojní s nedávnymi ekonomickými rozhodnutiami moldavskej vlády. Podnesterský poslanec Vadim Kravčuk vo vysielaní tiraspoľskej televízie TSV priznal, že cieľom kongresu je potvrdiť, že Tiraspoľ sa chce naďalej integrovať do Ruskej federácie.

Čítajte viac Gazprom príde o ďalší trh. Moldavsko stopne nákup plynu od ruského giganta

„Uskutočniť ďalšie referendum nemá zmysel, ale bolo by celkom rozumné potvrdiť predchádzajúce rozhodnutie. Podnestersko vyjadrilo túžbu spojiť sa s Ruskom a Eurázijskou ekonomickou úniou už v roku 2006. Zjazd poslancov všetkých úrovní s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdí naše zámery,“ vysvetlil Kravčuk.

Podnestersko je separatistický región Moldavska, ktorý ekonomicky, politicky i vojensky podporuje Rusko. Medzinárodne neuznané Podnestersko sa odtrhlo od Moldavska po rozpade ZSSR na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Konflikt si vyžiadal asi 1 500 mŕtvych. Výzvy Kišiňova na odchod približne dvoch tisícok ruských vojakov Moskva odmieta s tým, že „mierové jednotky“ chránia ruskú menšinu a zostanú v regióne až do vyriešenia nezhôd.

18:53 Únia obviňovala Hambálka zo šírenia ruskej propagandy a výcviku motorkárov s cieľom zapojiť ich do bojov na Ukrajine na strane ruských inváznych síl. Na sankčný zoznam ho zaradila v júli 2022.

Čítajte viac Agitoval za neho aj Fico. EÚ zruší sankcie uvalené na Hambálka

18:11 Matka ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý zomrel v piatok za nejasných okolností vo väzení za polárnym kruhom, podľa agentúry Reuters uviedla, že jej konečne ukázali synovo telo. Úrady ale podľa nej chcú, aby ho pochovala tajne, bez obradu, a vyhrážali sa jej, že ak nebude súhlasiť, môže sa s Navaľného telom niečo stať. Vyšetrovateľ jej povedal, že čas nie je na jej strane a telo podlieha rozkladu, dodala Ljudmila Navaľná.

Čítajte viac Navaľneho telo ukázali matke. Má ho pochovať tajne, inak sa 's telom môže niečo stať'

17:19 Bývalý ruský prezident a súčasný zástupca tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v rozhovore, ktorý vo štvrtok zverejnil na sieti Telegram, vyzval na anexiu ukrajinského mesta Odesa a prípadne aj na neskoršie obsadenie Kyjeva.

Čítajte viac Medvedev vyzval na anexiu Odesy a obsadenie Kyjeva. Brusel mu odporúča vyhľadať psychológa

16:40 Súd v Moskve vo štvrtok nevyhovel žalobe ruského opozičného politika Vladimira Kara-Murzu voči Vyšetrovaciemu výboru Ruskej federácie (Sledkom) za nečinnosť pri vyšetrovaní dvoch pokusov o vraždu otrávením.

Kara-Murza sa na pojednávaní zúčastnil prostredníctvom online spojenia z väznice na Sibíri, kde si odpykáva trest za svoju údajnú vlastizradu.

Ako na svojom webe pripomenulo Rádio Sloboda (RFE/RL), Kara-Murza skončil dvakrát v rokoch 2015 a 2017 – na jednotke intenzívnej starostlivosti v kóme s diagnózou „toxické účinky nešpecifikovanej látky“. V oboch prípadoch podal trestné oznámenie, ale vyšetrovania neboli ani začaté.

Čítajte aj Kritikovi Kremľa a vojny hrozí 25 rokov. Nič neľutujem, vyhlásil Kara-Murza

Vo štvrtok počas súdneho pojednávania Kara-Murza uviedol, že novinári z investigatívnych projektov Bellingcat a The Insider a nemeckého týždenníka Der Spiegel pritom dokonca identifikovali mená štyroch dôstojníkov ruskej tajnej služby FSB – Romana Mezenceva, Alexandra Samofala, Konstantina Kudriavceva a Valerija Suchareva -, ktorí ho tajne sledovali na cestách pred oboma otravami.

16:25 Leonid Volkov z ruskej exilovej opozície vyzval vo štvrtok Západ, aby na smrť Alexeja Navaľného reagoval zmrazením majetku ľudí blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Žiadal tiež, aby Západ zvážil neuznanie výsledkov marcových prezidentských volieb v Rusku. Apeloval i na posilnenie pomoci ruským občanom v ich boji proti putinovskému režimu.

Podľa britskej stanice BBC Volkov pripomenul, že Navaľným založená nadácia Fond boja proti korupcii (FBK) vypracovala zoznam ľudí z Ruska, ktorí benefitujú zo svojich blízkych vzťahov s Putinom. Časť z nich už je na sankčných zoznamoch západných štátov, ale ruská opozícia upozorňuje, že ešte stále existujú ľudia, ktorí sú Putinovi blízki, svoj majetok na Západe však majú stále dostupný.

„Ak už snívať o tom, aká by mohla byť najlepšia možná odpoveď (na smrť Navaľného), bolo by to prenasledovanie Putinových priateľov, konfiškácia ich majetku,“ uviedol Volkov vo štvrtok na stretnutí s politikmi zo západných štátov.

Čítajte aj Navaľná sa odmieta zaoberať Medvedevovými statusmi, duchovní vyzývajú Kremeľ aby rodine vydal telo

16:15 Spojené kráľovstvo pošle na Ukrajinu ďalších 200 protitankových rakiet. Ako referuje web news.sky.com, vo štvrtok to oznámil britský minister obrany Grant Shapps.

„Dnes môžem oznámiť nový balík 200 sírových protitankových rakiet ako ďalšiu podporu na obranu Ukrajiny,“ vyhlásil Shapps pred zákonodarcami britského parlamentu.

„Tieto rakety mali v minulosti významný vplyv na bojisko, v jednom prípade prinútili ruské sily ustúpiť pri pokuse o prekročenie rieky. Spojené kráľovstvo bude túto podporu naďalej zdvojnásobovať. Všetky krajiny milujúce slobodu musia byť donútené urobiť to isté,“ dodal Shapps.

Poznamenal zároveň, že Británia spolu s ďalšími spojencami vycvičí ďalších ukrajinských vojakov. „Spoločne vycvičíme ďalších 10-tisíc (ukrajinských vojakov) v prvej polovici roku 2024. Je načase, aby Západ a všetky civilizované národy zintenzívnili a poskytli Ukrajine potrebnú podporu,“ skonštatoval Shapps a upozornil, že tento rok bude pre Ukrajinu predstavovať „buď – alebo“.

Čítajte aj Slovenská pomoc Ukrajine patrí medzi najštedrejšie na svete. Pozrite si kompletný rebríček krajín

16:05 Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev by podľa slovenského hovorcu Európskej komisie (EK) pre zahraničnopolitické otázky Petra Stana mal vyhľadať psychologickú pomoc. Na otázku, či môže reagovať na to, že Medvedev zopakoval ruské nároky na Kyjev a Odesu, Stano odpovedal, že nevidí dôvod komentovať tieto vyjadrenia, ale Medvedevovi odporučil, aby navštívil psychológa. „Jediné, čo sa k tomu dá povedať, je odporučiť konzultácie a pomoc špecialistu," povedal hovorca EK. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Stano dodal, že vzhľadom na miliardy dolárov, ktoré Rusko vynakladá na vojnu proti Ukrajine, by Moskva mohla nájsť aj peniaze na programy na zachovávanie zdravia svojich občanov.

Čítajte aj Medvedev hrozí genocídou. "Existencia Ukrajiny je pre Ukrajincov smrteľne nebezpečná," odkazuje

15:45 Nemecký Spolkový snem dnes znovu odmietol dodávku rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu. Uviedol to denník Die Welt, podľa ktorého bolo za dodávky 182 poslancov a 480 ich hlasovalo proti.

Rakety Taurus môžu zasahovať ciele na vzdialenosť 500 kilometrov a niektorí nemeckí predstavitelia vyjadrujú obavy, že by ich Ukrajina mohla používať na útoky na ruské územie. Proti dodávkam Spolkový snem hlasoval aj v januári.

Dánsko dnes oznámilo, že Ukrajine poskytne nový balík vojenskej pomoci v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún. Zahŕňa okrem iného financie na obstaranie 15 000 delostre­leckých granátov, ktoré budú darované v nasledujúcich mesiacoch v spolupráci s Českom.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová dnes tiež informovala, že jej krajina uzavrela s Ukrajinou bezpečnostnú dohodu, v ktorej sa zaväzuje poskytovať Kyjevu vojenskú podporu počas najbližších desiatich rokov. Dvojstranné bezpečnostné dohody v poslednom čase uzavreli s Ukrajinou aj Británia, Nemecko či Francúzsko.

„Treba zdôrazniť, že ak má Ukrajina na bojisku uspieť, musí teraz dostať ďalšiu podporu,“ povedala Frederiksenová novinárom. „Dánsko prichádza s ďalšími príspevkami v nádeji, že viaceré krajiny urobia to isté, nie o šesť alebo 12 mesiacov, ale teraz, keď je tá potreba naozaj veľká,“ dodala predsedníčka dánskej vlády.

Čítajte aj Petr Pavel: Česko zabezpečí státisíce delostreleckých nábojov pre Ukrajinu

15:00 Britské ministerstvo zahraničia oznámilo 50 nových sankcií, ktoré majú za úlohu oslabiť ruskú vojenskú silu. Ako informuje spravodajský portál Sky News, cieľom sankcií je zasiahnuť proti ľuďom a podnikom dodávajúcim muníciu, ako sú raketové odpaľovacie systémy, rakety a výbušniny. Obmedzenia sa dotknú aj zdrojov ruských príjmov, a teda energií, kovov a diamantov.

„Naše sankcie vyhladujú Putina o zdroje, ktoré zúfalo potrebuje na financovanie svojej pachtiacej sa vojny. Spoločne neustúpime tvárou v tvár tyranii,“ vyjadril sa britský minister zahraničia David Cameron.

Čítajte aj Dôsledok sankcií? Rusom chýbajú diely, padol ďalší vrtuľník. Traja záchranári zahynuli

14:57 Ruský prezident Vladimir Putin sa dnes preletel strategickým bombardérom Tu-160M, ktorý je schopný niesť strely s jadrovou hlavicou. Podľa agentúry Reuters chcel touto demonštráciou pravdepodobne Západu pripomenúť ruské jadrové schopnosti. Zábery z letu zverejnil telegramový kanál Shot.

Čítajte viac Putin 'posvätil' nový stroj. Preletel sa nadzvukovým bombardérom schopným niesť jadrové hlavice

14:35 Ukrajinská platforma United24 spolu s ďalšími dobrovoľníkmi chce vyzbierať 297,5 milióna hrivien na výrobu 35 námorných dronov Sea Baby. „Ide o prvú zbierku na legendárne člny, ktorými Ukrajinská bezpečnostná služba zasiahla Kerčský most na Kryme, ako aj deväť ruských plavidiel,“ uviedli predstavitelia platformy United24. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Podľa ukrajinského ministra pre digitálnu transformáciu Mychajla Fedorova prvý milión sa podarilo vyzbierať za 6 minút. V priebehu hodiny sa suma zvýšila na 20 miliónov hrivien.

Cena jedného dronu Sea Baby je 8,5 milióna hrivien. Plavidlo môže niesť 850 kilogramov výbušnín, jeho maximálna rýchlosť je 90 km/h a dosah tisíc kilometrov.

14:20 Dánsko vo štvrtok oznámilo, že uzavrelo bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou s platnosťou na desať rokov. Podobné dohody už s Kyjevom uzavreli Británia, Nemecko i Francúzsko.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii uviedla, že Ukrajina môže počítať s pomocou jej krajiny. Dánske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že na najbližších desať rokov bude vytvorená spolupráca v civilnej i vojenskej oblasti. Finančne ju pokryje dánsky Fond pre Ukrajinu, ktorý v súčasnosti disponuje sumou v prepočte viac než 9,269 miliardy eur.

Čítajte aj Dáni cvičia Ukrajincov aj na tankoch Leopard, ktoré stiahli z vojenských múzeí

14:15 Vojna na Ukrajine vrátila bezpečnostný systém v Európe späť do 60. rokov minulého storočia. V relácii CD Klub Pavla Demeša v TASR TV to uviedol zahraničnopolitický analytik a profesor na Prešovskej univerzite Alexander Duleba.

Rusko podľa analytika pred začiatkom invázie ešte akceptovalo nejaké inštrumenty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá pomohla v 90. rokoch v európskom priestore vygenerovať transparentný vojenský systém. „My sme prišli o tento systém. Rusi ho začali dementovať v roku 2007, vtedy vystúpili zo zmluvy o konvenčných silách,“ uviedol.

Zároveň upozornil na to, že v súčasnosti neplatí ani jedna dohoda medzi Spojenými štátmi a bývalým Sovietskym zväzom a Ruskom v oblasti jadrového odzbrojenia ako po karibskej kríze. „Táto vojna nás vrátila do 60. rokov. Nemáme nič. Nemáme dohody, nič nereguluje jadrový vzťah medzi Washingtonom a Moskvou a nič nereguluje ani vzťahy medzi armádami v Európe,“ dodal.

Čítajte aj Republikánsky senátor: NATO môže ďalej počítať s USA, ak bude Trump prezidentom

Poukázal tiež na to, že celá Európa prestala zbrojiť, lebo prevládalo presvedčenie, že bezpečnostný systém je taký dobrý, že nie je možné, aby sa začala náhla vojna. Reakcia Európskej únie na inváziu na Ukrajinu však bola podľa neho napriek tomu mimoriadna. „Európska únia nikdy nenakupovala zbrane alebo muníciu alebo nepodporovala zbrojársky program. Zdalo sa, že to EÚ nikdy nebude robiť, ale je to realita,“ povedal.

Tiež poukázal na nové programy EÚ na podporu výroby munície, z ktorých čerpá aj Slovensko. „Pred vojnou sme vyrábali ročne ani nie 10 000 kusov delostreleckých granátov… Minulý rok to už bolo takmer 50 000 a tento rok a začiatkom budúceho roku by to malo byť 150 000,“ povedal.

Na vojnu na Ukrajine tiež mimoriadne dobre podľa Dulebu zareagovala aj Severoatlantická aliancia. „NATO plní misiu, ktorú má. To znamená, že garantuje bezpečnosť svojim členským krajinám,“ konštatoval.

14:05 V dôsledku vojny na Ukrajine opustilo svoje domovy už vyše 14 miliónov ľudí, čo je takmer tretina z celkového počtu obyvateľov. Oznámila to vo štvrtok Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Na ukrajinskom území je vysídlených približne 3,7 milióna ľudí. Do dnešného dňa sa do svojich domovov vrátilo viac ako 4,5 milióna ľudí, či už zo zahraničia alebo v rámci krajiny.

„Zničenie je rozsiahle, straty na životoch a utrpenie pokračujú,“ uviedla generálna riaditeľka IOM Amy Popeová. Zároveň vyzdvihla vládu Ukrajiny a jej občanov za silu a húževnatosť, ako aj susedné štáty, ktoré „prijímajú tých, ktorí hľadajú bezpečie“.

IOM uviedla, že od začiatku invázie podporila 6,5 milióna ľudí na Ukrajine a v 11 krajinách, ktoré prijali utečencov.

Čítajte aj Dva roky vojny na Ukrajine: desaťtisíce až státisíce mŕtvych, milióny utečencov

14:04 Poľsko preklasifikuje hraničné priechody s Ukrajinou na objekty „kritickej infraštruktúry“. Varšava tak chce zaistiť, že sa na Ukrajinu dostane bez omeškania vojenská i humanitárna pomoc, oznámil vo štvrtok poľský premiér Donald Tusk.

„Aby sme zaistili stopercentnú garanciu, že vojenská pomoc, vybavenie, munícia, humanitárna a zdravotnícka pomoc prídu na Ukrajinu bez omeškania, pridáme hraničné priechody s Ukrajinou a s nimi spojené cesty a železničné trate do zoznamu kritickej infraštruktúry,“ uviedol Tusk. Dodal, že tak stane počas niekoľkých nasledujúcich ho­dín.

Tusk uviedol, že táto zmena prinesie na hraničných priechodoch a k nim prilíhajúcich cestách iný organizačný režim a nemalo by dochádzať k blokovaniu dopravy.

Čítajte aj Poľský minister sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia: Akt zúfalstva

13:59 Ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo štvrtok oznámila, že Rusko použilo severokórejské rakety pri niekoľkých útokoch na Ukrajine, ktoré zabili vyše 20 ľudí.

Spojené štáty v januári upozornili, že Severná Kórea (KĽDR) posiela Rusku balistické rakety a odpaľovače, čo označili za znepokojujúce stupňovanie severokórejskej pomoci Moskve.

„Podľa vyšetrovania ruskí vojaci vypálili na Ukrajinu vyše 20 severokórejských zbraní…, ktoré usmrtili najmenej 24 ukrajinských civilistov a vyše sto ďalších vážne zranili,“ uviedla SBU. Zbrane identifikovala ako „balistické rakety Hwasong-11“ a na sociálnej sieti Telegram zverejnila aj fotografie črepín.

13:36 Je to dôvod na paniku alebo Rusko len rinčí virtuálnymi jadrovými zbraňami? Kremeľ tvrdí, že Američania si iba vymýšľajú. Moskva takto reagovala na správu, s ktorou minulý týždeň ako prvý prišiel republikánsky kongresman Mike Turner, ktorý v Snemovni reprezentantov šéfuje výboru pre spravodajské služby.

Čítajte viac Spustí tajomná ruská zbraň atómové preteky vo vesmíre?

13:28 Ruského vojaka Klima Keržajeva odsúdili v neprítomnosti na Ukrajine na 15 rokov väzenia a platbu 32 miliónov hrivien ako morálne odškodné za streľbu na auto, v ktorom sa pri meste Izium v Charkovskej oblasti viezol ukrajinský manželský pár. Tlačovej agentúre Agerpres to vo štvrtok potvrdil šéf oddelenia charkovskej polície pre vyšetrovanie trestných činov Serhij Bolvinov.

Súd v meste Krasnohrad v Charkovskej oblasti pred druhým výročím ruskej invázie na Ukrajinu uznal 26-ročného vojaka z Moskvy za vinného z vojnových zločinov.

„Klim Keržajev bol uznaný za vinného a potrestaný za vojnové zločiny. Zistili sme, že strieľal na civilné auto s dvoma pasažiermi, ktoré omylom zablúdilo na cestu v blízkosti pozícií ruských vojakov. Vojak vystrelil z guľometu kalibru 30 milimetrov, namontovaného na ruskom bojovom vozidle pechoty (BVP),“ uviedol Bolvinov.

Prípad sa stal 23. júna 2022, obaja manželia útok prežili. Ruskí vojaci si mysleli, že ťažko ranený muž je mŕtvy, a tak ho hodili do priekopy. Manželka hneď po streľbe nad sebou zbadala dron, a aj keď nevedela, komu patrí, na kolenách prosila o pomoc pre manžela. Pilot pripevnil na dron ceduľku s nápisom „Poď za mnou“ a odviedol ju za ukrajinskými vojakmi. Cestou sa musela vyhýbať mínam.

13:23 Ruské ministerstvo obrany hlási dobytie obce Pobeda neďaleko Marjinky v ukrajinskej Doneckej oblasti. Kyjev sa k tomuto tvrdeniu Moskvy zatiaľ nevyjadril. Ukrajinský generálny štáb predtým vo svojej operačnej zvodke uviedol, že ukrajinskí vojaci v tomto mieste útoky ruských inváznych síl odrážajú. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny nezávisle overiť.

„Na doneckom smere jednotky južnej skupiny vojsk oslobodili obec Pobeda a zlepšili pozície pozdĺž prednej línie,“ vyhlásilo dnes ruské ministerstvo obrany podľa ruskej štátnej agentúry TASS, pričom termínom „oslobodenia“ Moskva označuje dobytie a okupáciu ukrajinského územia.

Ukrajinský generálny štáb vo svojom pravidelnom rannom hlásení pritom uvádzal, že ukrajinskí vojaci zadržiavajú útoky invázneho vojska v okolí obcí Heorhijivka, Novomychajlivka a tiež Pobeda, ktoré sa nachádzajú neďaleko Marjinky. „Nepriateľ sa tam pokúsil prelomiť obranu našich jednotiek štrnásťkrát,“ uviedla ukrajinská armáda.

Samotnú Marjinku, ktorá je teraz podľa médií úplne zničená, Rusko dobylo na sklonku minulého roka. Mesto leží niekoľko desiatok kilometrov juhozápadne od Donecka. Severozápadne od neho sa nachádza bojom zdevastovaná Avdijivka.

12:50 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev naznačil, že ruskí vojaci možno „budú potrebovať dobyť Kyjev“, aby dosiahli ciele Moskvy na Ukrajine. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na ruské štátne médiá, Medvedev vo svojich najnovších vyhláseniach povedal, že ukrajinská vláda „musí padnúť“.

Komentáre súčasného zástupcu šéfa ruskej Bezpečnostnej rady sú prvé v podaní niektorého z popredných ruských politikov od nejasného vyhlásenia tamojšieho vodcu z júna uplynulého roka, keď šéf Kremľa na margo Kyjeva povedal: „Máme sa tam vrátiť alebo nie? Na to môžem odpovedať len ja sám.“

Ruské sily sa pred dvomi rokmi v úvode vojny pokúsili dobyť ukrajinské hlavné mesto, no nepodarilo sa im to a napokon sa úplne stiahli z oblasti okolo Kyjeva i celého severu Ukrajiny. Ukázalo sa totiž, že napriek mesiacom príprav boli Rusi nedostatočne vybavení na to, aby zvládli prudký ukrajinský odpor. Pôvodne Rusi počítali s dobytím Kyjeva v priebehu niekoľkých dní.

Čítajte aj Dokázal ubrániť Kyjev, ale hovoria mu aj mäsiar. Ako prekvapí nástupca Zalužného?

12:38 Gubernátor okupovanej Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij otvorene pripustil, že Rusi deportujú tých Ukrajincov, ktorí protestujú proti ruskej invázii. Balickij okrem toho priamo naznačil aj ich popravy. Inštitút pre štúdium vojny (ISW) podotkol, že ruský gubernátor sám priznal, že Ukrajinci čelia hrozbe vraždy zo strany proruských občanov.

Čítajte viac Buď to, alebo ich pozabíjame. Ruský gubernátor obhajoval násilné deportácie Ukrajincov

12:21 Španielske tajné služby obvinili Kremeľ z organizácie vraždy Maxima Kuzminova, ruského pilota helikoptéry, ktorý vlani prebehol na Ukrajinu. Informoval o tom portál Politico.

Čítajte viac Španielsko: Rusko si objednalo vraždu pilota, čo prešiel k Ukrajincom

12:09 Ukrajinské sily zasiahli ruský výcvikový priestor na ľavom brehu Dnepra na juhu Ukrajiny, pričom zomrelo zhruba 60 ruských vojakov, oznámila dnes ukrajinská armádna hovorkyňa Natalija Humeňuková. O podobnom ukrajinskom útoku s asi 60 obeťami z radov ruských vojakov informovali médiá tiež v stredu. Ruský investigatívny portál Važnyje jistotii medzitým zverejnil menovitý zoznam jeho obetí.

Čítajte aj Smrtiaci úder Ukrajiny na ruský výcvikový priestor. Najmenej 60 mŕtvych vojakov

Portál Važnyje jistotidnes uviedol, že pri tomto útoku zomrelo najmenej 68 Rusov a že sa mu podarilo overiť rukou písaný zoznam ich mien.

Pri novom údere sa ukrajinským silám podarilo zasiahnuť ruský vojenský priestor blízko dediny Podo-Kalynivka, kde práve cvičili ruskí vojaci, oznámila podľa ruskojazyčného vydania BBC Humeňuková. „Podľa najnižších odhadov sa až 60 okupantov už určite nevráti na bojové pozície,“ citovala Humeňukovú agentúra Unian. O delostreleckom útoku na ruských vojakov na ľavom brehu Dnepra už v stredu informoval spravodajský kanál DeepState blízky ukrajinskej armáde.

11:48 Poľsko sa stalo hlavným cieľom hackerov, ktorí sú pravdepodobne napojení na Kremeľ. Upozornil na to denník Rzeczpospolita, podľa ktorého neprejde deň, počas ktorého by Poľsko nečelilo kybernetickému ú­toku.

„Na summite CPX o kybernetickej bezpečnosti vo Viedni odborníci prezentovali dáta, ktoré jasne ukazujú, že sme jedným z hlavných celosvetových cieľov kybernetických zločincov,“ uviedla Rzeczpospolita.

„Väčšina týchto útokov je spojená s Ruskom a Bieloruskom. Okrem hackerských skupín NoName a APT bola v posledných týždňoch mimoriadne aktívna aj hackerská skupina s názvom Winter Vivern,“ uvádza denník.

Čítajte aj Rusko rozsieva hnev a dezinformácie cez 50-tisíc trollov. Nemci odhalili masívnu kampaň Kremľa

11:35 Ruské sily minulý mesiac hrozili zostrelením francúzskych lietadiel hliadkujúcich v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom. Vo štvrtok to v rádiu RTL povedal francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu.

Čítajte viac Agresívne správanie, ako počas studenej vojny. Rusi hrozili zostrelením francúzskych lietadiel

11:20 Ukrajina má podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga vo vojne s Ruskom právo na sebaobranu, vrátane útokov na legitímne ruské armádne ciele mimo Ukrajiny. Podľa stanice Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE-RL) to šéf NATO povedal v rozhovore, ktorého časť stanica zverejnila v stredu.

Stoltenberg hovoril o práve Kyjeva na útočenie na ciele v Rusku v pasáži, ktorá sa týkala dodávok amerických stíhačiek F-16 na Ukrajinu. Tajomník podľa sprievodného textu k rozhovoru oznámil, že bude záležať na každom členskom štáte NATO, či Ukrajine tieto stroje dodá a že každý z nich má inú bezpečnostnú politiku. Priamu citáciu tajomníkovho výroku ale stanica neuviedla.

Lietadlá F-16 Ukrajine prisľúbili z členských krajín NATO Holandsko, Dánsko, Nórsko a Belgicko. Kyjev si od týchto moderných západných stíhačiek sľubuje, že s ich pomocou prekoná ruskú prevahu vo vzduchu.

Čítajte aj Rusko si podľa Stoltenberga musí byť isté, že NATO sa bude kolektívne brániť

Stoltenberg v spomínanom rozhovore oznámil, že všetci si želajú, aby dodávky boli čo najrýchlejšie. Zároveň ale upozornil, že čím lepší výcvik sa pred vyslaním amerických stíhačiek na Ukrajinu dostane ukrajinským pilotom, tým bude nasadenie týchto lietadiel efektívnejšie. „Preto si myslím, že musíme počúvať armádnych odborníkov, kedy presne budeme schopní alebo kedy budú spojenci pripravení začať posielať a dodávať (stíhačky) F-16,“ uviedol Stoltenberg.

10:48 Podujatie Dva roky vojny vo štvrtok v Bratislave pripomenie doterajšiu humanitárnu pomoc Slovenska Ukrajine a otvorí tiež otázku jej ďalšieho pokračovania. Zároveň budú ocenené viaceré osobnosti. TASR o tom informovala platforma rozvojových organizácií Ambrela, ktorá podujatie organizuje.

„Chceli by sme poďakovať všetkým našim partnerom a najmä občianskej spoločnosti za pretrvávajúcu solidaritu a kontinuálne doručovanie humanitárnej pomoci núdznym a presídleným ľuďom priamo na Ukrajine. Zároveň chceme v rámci tohto podujatia diskutovať o tom, ako by sme spoločne mohli pomáhať efektívne aj naďalej, a prečo bude pri obnove Ukrajiny dôležitá pomoc našich občianskych organizácií,“ vysvetlil výkonný tajomník Ambrely Daniel Kaba.

Čítajte aj Slovenská pomoc Ukrajine patrí medzi najštedrejšie na svete. Pozrite si kompletný rebríček krajín

Podujatie má byť priestorom na ukážku aj reflexiu toho, ako občianska spoločnosť v uplynulých dvoch rokoch pomáhala na Ukrajine. Súčasťou budú prezentácie humanitárnych organizácií Ambrely, výstava fotografií SAMRS s ukážkami SlovakAid projektov, príhovory hostí a panelová diskusia. „V panelovej diskusii s názvom ‚Ako ďalej – miesto a možnosti slovenských organizácií pri obnove Ukrajiny‘ zhodnotíme, ako vyzerala a akým výzvam čelila distribúcia humanitárnej pomoci na východ od SR; aký vplyv má humanitárna kríza na tamojšie obyvateľstvo; aké budú jeho potreby vzhľadom na rozsah škôd a dĺžku vojny; a tiež načrtneme, ako prepojiť mimovládny sektor s biznisom pri obnove krajiny,“ dodal Kaba.

10:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bagatelizoval stratu Avdijivky, ktoru minulý týždeň dobyli ruské sily, a vyzval spojencov na rýchlejšie posielanie pomoci Ukrajine. Povedal to v interview pre americkú televíziu Fox News, ktoré bude odvysielané vo štvrtok, pred blížiacim sa druhým výročím rozpútania vojny na Ukrajine. Pasáže z rozhovoru už boli zverejnené. Informovali o tom portál britského denníka The Guardian a tlačová agentúra Reuters.

Zelenskyj neprikladá veľký význam strate Avdijivky: naopak, poukázal na skoršie úspechy ukrajinských ozbrojených síl, predovšetkým v severovýchodnej Charkovskej oblasti, kde sa interview s Fox News uskutočnilo. Pripustil tiež, že vlaňajšok bol pre Ukrajinu „zložitý“, najmä koniec roka.

„Počas týchto dvoch rokov sme získali naspäť Charkovskú oblasť. Teraz sme v tejto oblasti my – a odblokovali sme Čierne more. Fungujú tam trasy pre vývoz obilia a zničili sme mnoho lodí ruskej flotily,“ uviedol Zelenskyj v angličtine. „Toto sme urobili za dva roky. A čo sa podarilo im? Len toto jedno miesto. Ale načo?“

Zelenskyj je nespokojný so spomalením západnej pomoci, Spojené štáty priamo nespomenul. „Musíme byť rýchlejší. To znamená, že treba vynechať všetku byrokraciu. Inak nebudeme mať žiadnu šancu,“ dodal.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

10:25 Ukrajinský poľnohospodársky sektor doteraz utrpel v dôsledku rozsiahlej ruskej invázie priame straty a škody za viac ako 80 miliárd dolárov. Uviedla to Kyjevská ekonomická škola. Výpočty urobilo Centrum pre výskum potravín a využívania pôdy Kyjevskej ekonomickej školy spoločne so Svetovou bankou. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Konkrétne celková suma zničených aktív predstavuje 10,3 miliardy dolárov, čo je o 18 percent viac ako odhad z apríla minulého roka. „Najväčšiu položku strát tvoria poškodené a zničené poľnohospodárske stroje, tieto straty sú za 5,8 miliardy dolárov,“ uviedla Kyjevská ekonomická škola.

Odborníci zároveň vyčíslili škody spôsobené krádežami alebo zničením už vyrobených produktov na 1,97 miliardy dolárov, straty spôsobené poškodením skladov obilia na 1,8 miliardy dolárov, škody na trvalých porastoch na 398 miliónov dolárov, na zvieratách na 254 miliónov dolárov a na vodných kultúrach a rybolove na 35 miliónov dolárov.

Čítajte aj Ekocída po Kachovke: Z Čierneho mora je smetisko a zvierací cintorín

Zároveň straty, ktoré zahŕňajú stratené príjmy poľnohospodárskych výrobcov a zvýšené náklady na výrobu, sa v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom zdvojnásobili na viac ako na 69,8 miliardy dolárov.

10:10 Kremeľ vo štvrtok označil za hanebné vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého nazval sukin syn. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice Sky News.

„Je to hanba pre samotnú krajinu… pre USA,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že používanie takýchto výrazov zo strany prezidenta je hanebné.

Kremeľ uviedol, že to bol slabý pokus amerického prezidenta vydávať sa za hollywoodskeho kovboja. Z Bidenovho slovného útoku na Putina sa podľa všetkého vyvíja slovná vojna.

Biden sa takto o Putinovi vyjadril počas krátkeho príhovoru na podujatí v San Franciscu, ktoré sa konalo v rámci jeho predvolebnej kampane, keď hovoril o klimatickej krí­ze.

„Máme tu šialených sukiných synov ako toho chlapa Putina a iných. Stále sa musíme obávať jadrového konfliktu, no existenčnou hrozbou pre ľudstvo je klimatická kríza,“ povedal Biden. Použil pritom skratku tejto nadávky – SOB (z anglického son of a bitch).

Čítajte aj Putin je podľa Bidena sukin syn, ruský vodca reagoval sarkasticky

9:53 Väznený ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza vyzval vo štvrtok Rusov, aby pokračovali v boji za demokraciu aj napriek smrti kritika Kremľa Alexeja Navaľného.

Kara-Murza podľa svojich vyjadrení stále nedokáže pochopiť, čo sa stalo – rozumovo a ani emocionálne. „Ak sa však poddáme skleslosti a zúfalstvu, bude to presne to, čo chcú,“ uviedol. „Nemáme na to právo, dlžíme to našim padlým druhom,“ dodal.

Kara-Murza v utorok na sociálnej sieti X uviedol, že o Navaľného smrti sa dozvedel z rádia vo svojej väzenskej cele v piatok 16. februára, keď to oznámili aj ruské väzenské úrady. Podrobnosti však zatiaľ nepozná. „Jedno však viem určite: za smrť Alexeja Navaľného je osobne zodpovedný Vladimir Putin,“ napísal vo svojom statuse.

Čítajte aj Kara-Murza tvrdí, že Navaľného dal zabiť Putin: Bol jeho osobným väzňom. Pripomenul 307 obetí z roku 1999

9:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 160 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 407 240, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 35 obrnených bojových vozidiel pechoty, 41 delostreleckých systémov, päť raketometov a jedno lietadlo.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 523 tankov, 12 373 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 867 delostre­leckých systémov, 997 raketometov a 339 lietadiel­. (sita)

8:11 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala v stredu ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta združené v skupine G20, aby sa snažili o vyriešenie konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe.

„Tento svet neurobíme spravodlivejším, ak nedostaneme pod kontrolu akútne krízy,“ povedala Baerbocková na okraj stretnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G20, ktoré sa koná v brazílskom Riu de Janeiro. „Dôsledky týchto dvoch vojen postihujú najviac tých najchudobnejších ľudí na celom svete,“ dodala.

Podľa Baerbockovej je práve preto také dôležité, aby skupina G20 okrem otázok spravodlivosti, ochrany klímy a boja proti chudobe hľadala spôsoby, ako dosiahnuť mier na Ukrajine a v Gaze. Schôdzka ministrov zahraničných vecí krajín skupiny G20 prebieha od stredy do štvrtka 22. februára. Na summite má byť prítomný ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ako aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý do Brazílie pricestoval v noci na stredu. (dpa, tasr)

Čítajte aj Baerbocková: Nemecko zabezpečí, aby sa Ukrajina mohla chrániť pred terorom

7:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval vzdušným silám svojej krajiny za to, že v uplynulých dňoch zostrelili dovedna sedem ruských stíhačiek. „Som vďačný našim vzdušným silám a všetkým, ktorí chránia náš vzdušný priestor,“ povedal Zelenskyj s tým, že v priebehu týždňa bolo na Ukrajine zostrelených sedem ruských stíhačiek Suchoj.

Za jednu z najdôležitejších úloh vo vojne označil ukrajinský prezident práve ochranu vzdušného priestoru krajiny a pozícií na fronte pred ruskými leteckými a raketovými údermi.

Foto: TASR/AP

Volodymyr Zelenskyj Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) si podáva ruku s vojakom počas návštevy frontovej línie v ukrajinskom meste Kupiansk 19. februára 2024

Zelenskyj zároveň ohlásil – krátko pred sobotným druhým výročím spustenia ruskej invázie na Ukrajinu – aj dosiahnutie nových bezpečnostných dohôd so spojencami Kyjeva. Uviedol však zatiaľ bez bližších podrobností len to, že sa týkajú vojenskej pomoci a tiež veľmi konkrétnych finančných záruk pre Ukrajinu.

Ukrajina nedávno dosiahla bezpečnostné dohody s Britániou, Nemeckom či Francúzskom. Zelenskyj avizoval, že v najbližších týždňoch budú nasledovať aj ďalšie takéto dohody. (dpa, tasr)

7:31 Zatiaľ čo ukrajinská vojna vstupuje do tretieho roku, pechota 59. brigády ukrajinských síl čelí neradostnej realite – chýbajú jej vojaci aj munícia na to, aby mohla vzdorovať ruským vojakom. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá hovorila s viac ako 20 vojakmi a veliteľmi pôsobiacimi v pechote alebo dronových a delostreleckých jednotkách na rôznych úsekoch pozdĺž asi tisíc kilometrov dlhej frontovej línie na východe a juhu Ukrajiny.

Čítajte viac Kyjev zráža na kolená ruská početná a zbrojná prevaha, opisujú Ukrajinci situáciu na fronte

6:20 Americký prezident Joe Biden v stredu označil ruskú hlavu štátu Vladimira Putina za „šialeného hajzla“. Výraz, ktorý použil, by sa však dal preložiť tiež ako „skurvysyn“. O Bidenovom výroku, ktorý padol v San Francisku pri stretnutí s podporovateľmi jeho kampane, informovala agentúra Reuters.

Osemdesiatdvaročný Biden hovoril o hrozbách pre ľudstvo a zdôraznil, že za nebezpečenstvo považuje predovšetkým klimatické zmeny. „To je posledná existenčná hrozba. Je to klíma. Máme tu šialeného hajzla, ako je ten chlapík Putin a ďalší, a vždy sa musíme obávať jadrového konfliktu, ale existenčnou hrozbou pre ľudstvo je klíma,“ vyhlásil Biden.

Čítajte viac Putin je podľa Bidena sukin syn, ruský vodca reagoval sarkasticky

6:15 Ukrajinská vojna vstupuje do tretieho roka, a pechota 59. brigády ukrajinských síl čelí neradostnej realite – chýbajú jej ľudia aj munícia na to, aby mohla vzdorovať ruským vojakom. Napísala to agentúra Reuters.

Veliteľ čaty s prezývkou Tiger odhaduje, že z niekoľko tisíc mužov, ktorí v brigáde pôsobili na začiatku vojny, stále slúži asi len 60 alebo 70 percent. Ostatní padli, utrpeli zranenia alebo boli prepustení z dôvodu veku či choroby.

K ťažkým stratám sa pridávajú tiež hrozné podmienky na východnom fronte, keď sa zmrznutá pôda počas nezvyčajne vysokých teplôt tohtoročnej zimy premieňa na hlboké bahno a výkyvy počasia sa podpisujú aj na zdraví vojakov. „Strieda sa dážď, sneh, dážď, sneh. Výsledok je, že ľudia majú obyčajnú chrípku alebo angínu. Nejaký čas sú mimo akcie a nie je nikto, kto by ich nahradil,“ uviedol veliteľ roty v brigáde s prezývkou Limuzyn. „Najväčším problémom v každej jednotke je nedostatok ľudí,“ dodal.

Reuters hovoril s viac ako 20 vojakmi a veliteľmi pôsobiacimi v pechote alebo dronových a delostreleckých jednotkách na rôznych úsekoch pozdĺž asi 1000 kilometrov dlhej frontovej línie na východe a juhu Ukrajiny.

Čítajte viac Kyjev zráža na kolená ruská početná a zbrojná prevaha, opisujú Ukrajinci situáciu na fronte