Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 754 dní
- Nikdy neuznáme ruské voľby organizované na okupovaných územiach, vyhlásila EÚ
- Rusko nevie nájsť obranu proti dronom, ktoré im potápajú lode. Šojgu prikázal inštalovať viac zbraní
- Rusi postupujú – na ruskom území.Cieľom partizánskeho odboja je však niečo iné
- Štáty EÚ schválili zvýšenie mierového nástroja o päť miliárd eur, budú určené na vojenskú pomoc Ukrajine
- Rusko chce mať nárazníkovú zónu na ochranu pred Ukrajinou. Je to dôkaz eskalácie, tvrdí Kyjev
Čítajte viac 753. deň: Protikremeľskí bojovníci obsadili ďalšiu dedinu na ruskom území, pomáhali im aj bojovníci z Ičkérie
23:30 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zablahoželal svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi k znovuzvoleniu. V telefonickom hovore ruskému lídrovi, ktorý si vo víkendovom hlasovaní zabezpečil ďalší šesťročný mandát, Erdogan ponúkol sprostredkovanie rokovaní s Ukrajinou, uviedla turecká prezidentská kancelária.
„Prezident Erdogan vyjadril svoje presvedčenie, že vzťahy medzi Tureckom a Ruskom budú aj v novom období držať pozitívny kurz,“ píše sa vo vyhlásení.
22:10 Bývalý americký prezident Donald Trump povedal, že ruský vodca Vladimir Putin je „pravdepodobne" zapletený do smrti opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý minulý mesiac zomrel v arktickom väzení v Rusku. V rozhovore pre televíziu Fox News na otázku, či je Putin zodpovedný za Navaľného smrť, odpovedal: „Neviem, ale vari áno, myslím, že možno …“. Informuje o tom spravodajský web Politico.
Trump sa tiež opakovane zaviazal zastaviť pomoc Ukrajine a prinútiť Kyjev k rokovaciemu stolu s Ruskom, čo vyvoláva obavy medzi západnými spojencami, ktorí sa obávajú druhého Trumpovho funkčného obdobia.
Počas rozhovoru Trump povedal, že dúfa, že si nebude musieť vybrať medzi tým, či Putin „pohltí“ Ukrajinu a posielaním zbraní Kyjevu. „Dúfam, že k tomu nepríde,“ povedal a opäť vyhlásil, že ak by bol prezidentom vojna „by nevypukla“.
22:00 Poľsko a Nemecko v rámci podpory Ukrajiny aktivujú 26. marca koalíciu zameranú na posilnenie kapacít v oblasti obrnenej techniky, informoval poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, ktorý sa v pondelok pri Varšave stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom.
Podľa Kosiniaka-Kamysza je táto tzv. tanková koalícia jednou z najdôležitejších, aké boli vytvorené na podporu Ukrajiny, pričom Poľsko a Nemecko sú spolulídrami tohto projektu zameraného predovšetkým na tzv. hlavné bojové tanky. Ako partneri sa k nemu prihlásili aj Británia, Švédsko a Taliansko.
Kosiniak-Kamysz sa nemeckému ministrovi obrany poďakoval za jeho osobnú angažovanosť na spolupráci s Poľskom i pri úvahách o možnostiach pomoci Ukrajine.
Spoluprácu v rámci NATO a EÚ označil poľský minister za základ pre európsku bezpečnosť a uviedol, že sa bude posilňovať a rozvíjať.
Ako príklad posilnenia bezpečnosti východného krídla NATO – ako aj Poľska – poľský minister pripomenul 5000 príslušníkov nemeckej armády, ktorí sú v súčasnosti rozmiestnení v Litve.
Avizoval, že Poľsko a Nemecko preberajú zodpovednosť za sily rýchlej reakcie v Európe. Doplnil, že „do júla bude naša bojová skupina – 2500 poľských vojakov a 2500 nemeckých vojakov – pripravená na rýchlu reakciu“.
19:20 Ministri zahraničia členských štátov EÚ dosiahli politickú zhodu na nových sankciách voči Rusku v reakcii na nedávnu smrť ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného. Informoval o tom po skončení rokovaní v Bruseli šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Ďalšie detaily ohľadne týchto sankcií by mali byť podľa diplomatických zdrojov ČTK dojednané na pracovnej úrovni a budú zverejnené neskôr.
Postihy by sa mali týkať osôb, ktoré sa podieľali na Navaľného úmrtí. Portugalský minister zahraničia Joao Gomes Cravinho spomenul, že by malo ísť o sankcie voči 30 jednotlivcom a dvom inštitúciám.
Alexej Navaľnyj, ktorý bol jedným z najvýraznejších kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ruských úradov zomrel náhle 16. februára v trestaneckej kolónii na Sibíri. Na jeho úmrtím liste sa uvádza, že zomrel prirodzenou smrťou. Ruská opozícia aj viacero západných predstaviteľov kladie vinu za Navaľného úmrtie ruskému prezidentovi. Kremeľ poprel, že by sa na smrti opozičného predáka podieľal štát.
Čítajte viac Rusi v cudzine vrátane Bratislavy ukázali dlhými frontami pred ambasádami odpor voči Putinovi
19:10 Vladimir Putin sa po víťazstve v prezidentských voľbách, ktoré mu zabezpečili ďalších šesť rokov v Kremli, stretol s Rusmi na Červenom námestí v Moskve. Vyzdvihol anexiu ďalších ukrajinských regiónov, zatiaľ čo dav skandoval: Rusko, Rusko! Napísala to agentúra AFP.
Pripojenie Donbasu a Novoruska, teda regiónov ležiacich na východe a juhovýchode Ukrajiny, sa ukázalo oveľa ťažšie a tragickejšie, ako anexia Krymu spred desiatich rokov, pripustil Putin. „Ale napriek tomu sme to dokázali!“ vyhlásil. „To je tiež veľká udalosť v dejinách nášho štátu. Teraz sa rozvíjame a kráčame spoločne, ruku v ruke,“ povedal ruský vodca podľa štátnej agentúry TASS.
Na Červenom námestí pred Kremľom sa koná koncert k 10. výročiu anexie Krymu, ktorý Putin v rozpore s medzinárodným právom pripojil k Rusku po tom, čo opoziční demonštranti v Kyjeve zvrhli proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý následne ušiel do Ruska. Moskva potom rozdúchala povstanie proruských separatistov v ruskojazyčnom Donbase a predvlani vo februári dal Putin rozkaz na vpád ruských vojsk na Ukrajinu, čím rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Predvlani tiež Putin ohlásil pripojenie ďalších štyroch ukrajinských regiónov k Rusku. Tieto oblasti ruské vojská prevažne či čiastočne okupujú. Väčšina sveta tieto anexie neuznáva.
Putin na Červené námestie prišiel podľa denníka Kommersant v sprievode troch ďalších prezidentských kandidátov. Spolu s davom zaspievali ruskú hymnu.
Na mítingu podľa agentúry Interfax ohlásil, že sa podarilo obnoviť železničné spojenie medzi Rostovom na juhozápade Ruska a okupovanými mestami Mariupol a Berďansk. Perspektívne má táto trať pokračovať až do Sevastopolu na Kryme a stať sa alternatívnou trasou voči Krymskému mostu, ktorý Ukrajinci počas vojny opakovane čiastočne poškodili.
Na záberoch z priameho prenosu bolo vidieť, že na podujatie prišlo veľa ľudí, ktorí celé Červené námestie takmer zaplnili. Mnohí niesli ruské vlajky, dodal Kommersant.
18:50 Ruské nezávislé hnutie Golos (v preklade Hlas), ktoré monitoruje dodržiavanie práv voličov a volebných pravidiel, označilo prezidentské voľby v Rusku za „najpodvodnejšie a najskorumpovanejšie v histórii krajiny“. Za ich víťaza bol vyhlásený úradujúci šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý získal takmer 90 percent odovzdaných hlasov.
Čítajte viac Golos: Prezidentské voľby v Rusku boli najpodvodnejšie v dejinách krajiny
18:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že rýchle rozhodnutie amerického Kongresu o miliardách dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine je „životne dôležité“. Vyhlásil to v Kyjeve na stretnutí s americkým republikánskym senátorom Lindseyom Grahamom.
„Pre nás je životne dôležité, aby Kongres rýchlo dokončil všetky potrebné procedúry a urobil konečné rozhodnutie…, ktoré posilní ukrajinskú ekonomiku a naše ozbrojené sily,“ citoval Zelenského vo vyhlásení prezidentský úrad.
Balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov blokuje republikánmi vedená Snemovňa reprezentantov. Jej predseda Mike Johnson trvá na tom, že podmienkou schválenia pomoci je sprísnenie režimu na hraniciach USA s Mexikom, teda boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.
Ukrajinskí vojaci hlásia nedostatok munície spôsobený práve meškaním americkej pomoci a ruské sily postupujú v niektorých častiach frontu na východe Ukrajiny.
16:45 Vo voľbách ruského prezidenta získal vo viacerých európskych mestách a v Izraeli najviac hlasov kandidát strany Noví ľudia Vladislav Davankov, informovala v pondelok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Podľa ruskej ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Davankov porazil Vladimira Putina v Londýne, Haagu, Vilniuse, Kodani, Varšave, Prahe, Bratislave, Budapešti, Záhrebe, Madride, Barcelone, Jerevane, Jeruzaleme i Haife, ako aj v Podgorici.
Putina však volila väčšina voličov, ktorí v prezidentských voľbách hlasovali v Rige, Tallinne, Sofii, Kišiňove, Ríme, Aténach, Ankare a Istanbule.
Úradujúci šéf Kremľa vyhral aj vo volebných miestnostiach v thajskom Phukete, juhokórejskom Soule, azerbajdžanskom hlavnom meste Baku i v kirgizskom Biškeku. Davankov tam obsadil druhé miesto, ale často s veľkým odstupom od víťaza.
RFE/RL dodala, že sčítanie hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách v zahraničí ešte pokračuje. Nateraz Putin získal 69,9 percent hlasov; Davankov mal podporu 18,7 percenta hlasujúcich.
Za neplatné bolo vyhlásených 7,5 percenta hlasovacích lístkov – mnohí voliči zneplatnením hlasovacie lístka vyjadrili nesúhlas s kandidátmi, ktorí boli v ponuke.
Pre hlasovanie v zahraničí boli otvorené volebné miestnosti na ruských ambasádach v 144 krajinách a samozvaných republikách.
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí v zahraničí volilo 372.000 ľudí – ide podľa Moskvy o „bezprecedentné čísla“.
16:40 Ukrajinská vláda vyčleňuje ďalších približne 128 miliónov dolárov na nákup útočných bezpilotných lietadiel pre armádu. Ako informuje web Kyiv Independent, oznámila to v pondelok ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. Tieto financie pochádzajú z rezervného fondu štátneho rozpočtu, uviedla ministerka.
„Celkovo už boli uzavreté dohody s výrobcami dronov v hodnote približne 769 miliónov dolárov a pripravujú sa zmluvy v celkovej hodnote 359 miliónov dolárov," konštatovala Svyrydenková.
16:33 Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ v pondelok v reakcii na smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného schválili ďalší balík sankcií voči Rusku. S odvolaním sa na diplomatický zdroj EÚ o tom informovala agentúra DPA.
Sankcie sa týkajú ľudí z ruského justičného systému. Očakáva sa, že ďalšie podrobnosti o nich budú oznámené v najbližších dňoch, doplnila DPA.
Prijatie nového balíka sankcií voči Rusku bolo oznámené deň po tom, ako sa v Rusku a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny uskutočnili prezidentské voľby, v ktorých bol znovuzvolený doterajší šéf Kremľa Vladimir Putin.
16:23 Po skončení volieb v Rusku, ktorými si ruský vodca Vladimir Putin zabezpečil ďalšie funkčné obdobie, môže Moskva otvorenejšie mobilizovať obyvateľov do armády. Povedal to v pondelok hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Čítajte aj Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných
Predchádzajúce vlny mobilizácie v Rusku spôsobili, že státisíce ruských občanov, možno viac ako milión, utiekli z krajiny, aby sa vyhli odvodom. Mobilizácia vyvolávala aj protesty a iné prejavy nespokojnosti verejnosti. Preto sa Moskva doteraz snažila stimulovať obyvateľov na dobrovoľnú službu v armáde. Zároveň sa objavovali pokusy o nábor cudzincov a využívanie migrujúcich pracovníkov zo Strednej Ázie, ktorým Rusko za vojenskú službu ponúkalo občianstvo.
„Teraz, keď sa voľby skončili … Rusko pravdepodobne má menej dôvodov na obavy z vnútornej opozície a mobilizácia môže pokračovať otvorenejšie," povedal Jusov.
16:15 Členské štáty EÚ odsúhlasili navýšenie Európskeho mierového nástroja (EPF) o päť miliárd eur, ktoré budú určené na vojenskú pomoc Ukrajine. Informovala o tom vo svojom vyhlásení Rada EÚ. Na vytvorení špeciálneho fondu na pomoc Ukrajine v rámci EPF sa dnes na rokovaní v Bruseli definitívne zhodli únioví ministri zahraničia.
„EÚ dostojí svojim záväzkom. Fond na pomoc Ukrajine premieňa naše slová na činy. S týmto fondom budeme aj naďalej podporovať Ukrajinu, aby sa mohla brániť ruskej agresii tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol šéf úniovej diplomacie Josep Borrell.
Čítajte aj Navaľná: EÚ musí byť inovatívna, aby porazila Putina, prestaňte byť nudní. Musí zaplatiť za svoje činy
Do Európskeho mierového nástroja prispievajú jednotlivé členské štáty podľa výšky svojho HDP. Novo sa však podarilo presadiť, že si krajiny môžu od svojho príspevku do fondu odpočítať časť pomoci, ktorú prispievajú Ukrajine bilaterálne. Musí to však Bruselu preukázať. Túto požiadavku presadzovalo najmä Nemecko, ktoré poskytuje Kyjevu veľké množstvo pomoci práve bilaterálne. Na podmienkach zvýšenia EFP o päť miliárd eur sa zhodli už minulý týždeň veľvyslanci členských krajín EÚ, ministri zahraničia dnes túto dohodu formálne potvrdili.
„Novozriadený fond UAF umožní EÚ ďalej podporovať neustále sa vyvíjajúce potreby ukrajinských ozbrojených zložiek tým, že im bude poskytované smrtiace aj nesmrtiace vojenské vybavenie a výcvik,“ doplnila Rada EÚ vo svojom vyhlásení.
16:05 Bývalý ruský oligarcha a prominentný kritik Kremľa Michail Chodorkovskij v pondelok vyzval západné vlády, aby neuznali víťazstvo Vladimira Putina v prezidentských voľbách. Tvrdil pritom, že opozícia je v postoji voči staronovému šéfovi Kremľa jednotná.
Ako informovala agentúra AFP, Chodorkovskij pred novinármi v Berlíne vyhlásil, že exilová ruská opozícia má „veľké očakávania od západnej spoločnosti“, ktorú žiada, aby „sa obrátila na svoje vlády a požiadala ich, aby neuznávali Putina ako legitímneho“ prezidenta.
„Keď hlavy štátov a vlád Západu podajú Putinovi ruku, je to pre Putina doma veľmi silná legitimizácia,“ upozornil Chodorkovskij na podujatí v think-tanku Center for Liberal Modernity.
Chodorkovskij strávil desať rokov vo väzení po tom, ako sa postavil Putinovi a následne bol odsúdený za údajné daňové podvody a krádeže obrovských objemov ropy. Po odchode do exilu Chodorkovskij financuje mnohé politické a mediálne projekty kritické voči ruskej vládnucej elite.
V rozhovore pre AFP Chodorkovskij deklaroval, že opoziční predstavitelia vrátane Navaľnej sa zhodujú v „kľúčových otázkach“, a odmietol špekulácie o údajných rozporoch v radoch opozície.
„Už nechceme, aby bol Putin pri moci a chceme nastoliť jasnosť čestnými, transparentnými voľbami,“ objasnil Chodorkovskij.
15:55 Členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii nie je namierené voči nikomu a nikoho neohrozuje, vyhlásil v pondelok švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv na ceremónii vztýčenia vlajky NATO pred budovou parlamentu v Štokholme.
„Švédsko nikoho neohrozuje a túži po mieri,“ uviedol kráľ Karol s tým, že členstvo v NATO nezmení doterajšiu zahraničnú ani bezpečnostnú politiku Švédska.
Najdôležitejším cieľom bude zachovanie slobody a nezávislosti Švédska. Členstvo v Aliancii podľa neho iba znásobí schopnosť krajiny brániť sa, uviedol kráľ.
Ruská invázia na Ukrajinu spred dvoch rokov podľa švédskeho kráľa zásadne narušila medzinárodný poriadok vytvorený po druhej svetovej vojne.
Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy
15:51 Kyjev schválil plán nástroja pre Ukrajinu, ktorý je základom pre poskytnutie finančnej podpory zo strany Európskej únie v rámci štvorročného programu v celkovej sume 50 miliárd eur. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Šmyhal uviedol, že plán si vyžaduje štrukturálne reformy, ktoré sa týkajú viac ako stovky štvrťročných ukazovateľov. „Ide o európske prístupy k reforme verejnej správy, boj proti korupcii, hospodárske a sektorové reformy v rôznych oblastiach od energetiky po poľnohospodárstvo,“ konštatoval.
Okrem toho sa dokument zaoberá všeobecnými cieľmi, ako je zelený prechod, digitalizácia a európska integrácia. Šmyhal dodal, že ukrajinská vláda plán vypracovala spoločne s európskymi partnermi a onedlho ho predložia na posúdenie Európskej komisii.
Čítajte aj Ukrajinský vicepremiér Kubrakov: Ak by sa vojna skončila teraz, rekonštrukcia by trvala desať rokov
15:20 Kyjev sa domnieva, že rokovania o vstupe krajiny do Európskej únie sa môžu začať v prvej polovici tohto roka, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pre web Euractiv. Vyjadril sa tak po tom, ako Európska komisia minulý týždeň zaslala členským štátom návrh rokovacieho rámca pre vstupné rozhovory s Ukrajinou a Moldavskom po decembrovom rozhodnutí lídrov EÚ.
„Dúfame, že naši európski partneri ho (návrh rámca) schvália tak, ako ho navrhuje Európska komisia, bez dodatočných zmien,“ povedal ukrajinský premiér. Podľa Šmyhaľa vstup Ukrajiny do EÚ prinesie bloku viac výhod ako nákladov. Šmyhal zdôraznil päť oblastí v ktorých by členstvo Ukrajiny mohlo byť pre EÚ prínosom, a to obrana, energetika, poľnohospodárstvo, suroviny a digitálne technológie.
Čítajte aj Mal by si si zájsť na kávu, navrhol Scholz Orbánovi. 'Finta' kancelára otvorila prístupové rokovania Ukrajine
15:00 Jediným spôsobom ako ochrániť ruské územie pred útokmi z Ukrajiny, je vytvoriť nárazníkovú zónu, vďaka ktorej by sa dostalo mimo dostrel susednej krajiny. Dnes to podľa agentúry TASS povedal hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. Kyjev to má za dôkaz, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou bude eskalovať.
Peskov dnes hovoril v nadväznosti na Putinovo nedeľné vyjadrenie po jeho znovuzvolení do prezidentského úradu. „V súvislosti s dronovými útokmi a ostreľovaním nášho územia… je potrebné urobiť opatrenia na zabezpečenie týchto území,“ povedal Putinov hovorca. To možno podľa neho vykonať vytvorením nárazníkovej zóny, za ktorú by technika používaná Ukrajincami nedosiahla.
Ukrajina sa viac ako dva roky bráni ruskej agresii a každý deň zažíva ničivé ruské dronové a raketové útoky, ktoré často zasiahnu civilnú infraštruktúru. Tiež Ukrajina podniká dronové údery vo vnútri ruského územia, ktoré podľa nej mieria na ciele dôležité pre ruské invázne vojská. Terčom ostreľovania, ktoré v posledných týždňoch naberá na intenzite, je ale aj ruská Belgorodská oblasť susediaca s Ukrajinou.
„Nevylučujem …, že v určitom momente budeme nútení vytvoriť určitú bezpečnostnú zónu na územiach ovládaných Kyjevom,“ povedal Putin v nedeľu bez ďalších podrobností. Agentúra Reuters píše, že odpovedal na otázku, či je potrebné, aby Rusko ovládlo ukrajinskú Charkovskú oblasť susediacu s Belgorodskou oblasťou. Rusi sa tento región snažili ovládnuť v roku 2022 po začiatku invázie na Ukrajinu, ukrajinské sily ich však počas protiofenzívy predvlani v septembri z väčšiny tohto územia vytlačili. Mnoho miest v Charkovskej oblasti, vrátane jej metropoly Charkova, Rusko pravidelne ostreľova.
Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak dnes v rozhovore s agentúrou Reuters Putinove výroky označil za jasný znak toho, že vojna bude eskalovať.
14:12 Víťazom ruských prezidentských volieb sa stal so ziskom 87,28 percenta súčasný prezident Vladimir Putin, oznámila podľa agentúry TASS po sčítaní všetkých hlasov ruská ústredná komisia. Putinove víťazstvo vo voľbách, v ktorých mu chýbala skutočná konkurencia, sa očakávalo. Západ už voľby odsúdil ako neslobodné. Európska únia poukázala na nelegitímnosť hlasovania v Rusko okupovaných častiach Ukrajiny a uviedla, že tieto výsledky neuzná.
Na druhom mieste vo voľbách podľa ústrednej komisie skončil kandidát Komunistickej strany Ruskej federácie Nikolaj Charitonov so ziskom 4,31 percenta. Vladislav Davankov, ktorý kandidoval za stranu Noví ľudia, získal 3,85 percenta hlasov a líder nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonid Sluckij 3,2 percenta.
Funkciou Putinových protikandidátov však bolo podľa niektorých médií vrátane agentúry AP iba vytvoriť zdanie konkurencie. Niektorí ruskí opoziční predstavitelia však pred hlasovaním podporili Davankova, ktorý neskôr zvíťazil vo viacerých mestách mimo Ruska, kde mali možnosť hlasovať ruskí emigranti.
Foto: SITA/AP, Gavriil Grigorov
Rusi v prezidentských voľbách, v ktorých podľa volebnej komisie obhájil svoj mandát súčasný prezident Vladimir Putin, prejavili svoju vôľu. Vyhlásil to taliansky vicepremiér a šéf krajne pravicovej strany Liga Matteo Salvini, informovala dnes agentúra ANSA. Podľa talianskeho ministra zahraničia Antonia Tajaniho však hlasovanie sprevádzali silné a niekedy aj násilné tlaky. Väčšina západných krajín vrátane Česka uviedla, že prezidentské voľby v Rusku neboli ani slobodné, ani spravodlivé.
Na Salviniho výroky reagoval minister zahraničných vecí Tajani, ktorý zdôraznil, že „zahraničnú politiku tvorí minister zahraničia“. Tajani dodal, že voľby v Rusku sprevádzali „silné až násilné tlaky“.
Salvini je tlačou aj odborníkmi vnímaný ako proruský politik. Prejavy náklonnosti k ruskému prezidentovi však obmedzil po začiatku vojny na Ukrajine vo februári roku 2022. Predtým napríklad uviedol, že by vymenil polovičku ruského prezidenta Putina za dvoch talianskych prezidentov. K februárovému úmrtiu ruského opozičníka Alexeja Navaľného povedal, že počká na závery vyšetrovania ruskej justície.
Čítajte aj Putin na večné časy? Možnože nás už čoskoro čaká milé prekvapenie
14:08 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier nebude blahoželať ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi k víťazstvu vo fingovaných prezidentských voľbách. „Putinovi nepošleme žiadny list s gratuláciou,“ povedala pre web tagesspiegel.de hovorkyňa nemeckého prezidenta Cerstin Gammelinová.
Steinmeier pred šiestimi rokmi zablahoželal Putinovi k víťazstvu vo voľbách, no teraz tak neučiní. Ruský režim pred voľbami tvrdo potlačil tamojšiu opozíciu a akýkoľvek nesúhlas. Putin mal iba symbolickú konkurenciu v podobe troch protikandidátov. Tí boli vopred vybratí Kremľom, pričom počas kampane sa zdržali akejkoľvek kritiky Putinovho 24-ročného vládnutia alebo rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Na voľbách sa navyše nezúčastnili žiadni nezávislí medzinárodní pozorovatelia. Voličom kontrolovali hlasovacie lístky a viacerých zatkli po tom, ako na hlasovacie lístky dopísali protivojnové slogany či nadávky na Putina.
„Dnes myslím na ľudí v Rusku, ktorí bojujú za slobodu a demokraciu a ktorí žijú v neustálom ohrození zo strany Putinovho režimu. Na týchto statočných ľudí nezabudneme,“ povedal Steinmeier.
Čítajte aj Ukrajina a jej spojenci odsudzujú víťazstvo Putina: Je opitý mocou a chce vládnuť večne. Rinkévičs: Voľby? Aké voľby?
14:01 Indický premiér Naréndra Módí v pondelok zagratuloval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi k znovuzvoleniu a vyjadril pozitívne očakávanie k posilneniu väzieb v rámci rozvoja špeciálneho vzťahu medzi Indiou a Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Rusko je najväčším dodávateľom zbraní do najľudnatejšej krajiny sveta, pričom ich spolupráca sa začala už v období studenej vojny. India ruskú inváziu na Ukrajine priamo neodsúdila a od jej začiatku nakúpila milióny barelov ruskej ropy za znížené ceny. Rusko sa tak stalo hlavným dodávateľom ropy pre Indiu.
Krajina však v posledných rokov prehlbuje obrannú spoluprácu aj so západnými krajinami. Spolu s USA, Japonskom a Austráliou tvorí alianciu Quad.
Čítajte aj USA schválili predaj najmodernejších dronov Indii za štyri miliardy dolárov
13:59 Slovinsko poskytne milión eur na českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu z tretích krajín. Pre tlačovú agentúru STA to v pondelok potvrdilo slovinské ministerstvo obrany, informuje TASR.
Slovinský rezort obrany uviedol, že vláda o českej iniciatíve rokovala minulý týždeň vo štvrtok. Ďalšie detaily neposkytol.
Česká republika snaží urýchlene zabezpečiť muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov a hľadá spojencov na jej financovanie. Podporilo ju už viacero európskych krajín vrátane Francúzska.
Čítajte viac Česko nakupuje muníciu pre Ukrajinu aj od spojencov Ruska: Keď prídete s balíkom peňazí, majú záujem
13:53 Pri ostreľovaní ruskej Belgorodskej oblasti prišli v pondelok o život dvaja ľudia, oznámil tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.
„Po tom, čo vzdušná obrana odrazila vzdušný útok ukrajinskej armády, zahynuli podľa predbežných informácií v obci Nikoľskoje dvaja ľudia a štyria utrpeli zranenia,“ uviedol Gladkov.
Dodal, že v dôsledku zranení zomrel na mieste útoku 17-ročný mladík. Spod sutín rovnakého domu záchranári vytiahli aj malé dievčatko a previezli ho do nemocnice.
Od minulotýždňového utorka zahynulo v dôsledku rôznych útokov v Belgorodskej oblasti najmenej 13 ľudí. Ruské regióny pri hraniciach s Ukrajinou boli minulý týždeň vystavené sérií cezhraničných útokov proukrajinských milícií, ktoré tiež tvrdili, že dobyli jednu z dedín.
Čítajte aj Partizánske boje pokračujú, bojovníci udržali ruskú dedinu. Kursku a Belgorodu poslali varovanie
13:22 Od konca februára na Ukrajine podľa potvrdených údajov z otvorených zdrojov prišlo o život 3 047 ruských vojakov, uviedli nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC. Od začiatku vojny proti Ukrajine tak potvrdili smrť už 47 701 ruských vojakov. Ich informácie pochádzajú zo zverejnených nekrológov, správ príbuzných, správ regionálnych médií a miestnych úradov. Predpokladá sa však, že skutočný počet zabitých ruských vojakov je podstatne vyšší. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Podľa údajov Mediazony a BBC od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Moskva stratila viac ako 3 200 dôstojníkov, z toho 381 s hodnosťou podplukovníka a vyššou. Väčšina padlých pochádza z Rostova, Sverdlovska, Čeľabinska a z Baškirskej a Buriatskej republiky.
13:03 Ruské dobrovoľnícke skupiny bojujúce za Ukrajinu v nedeľu pokračovali v úderoch na domácom území. Posledný vpád do pohraničných oblastí Ruska bol podľa všetkého potenciálne najväčší.
Čítajte viac Rusi postupujú - na ruskom území. Partizáni odhalili podstatnú slabosť Moskvy
12:29 Ruský prezident Vladimir Putin v noci na pondelok vyhlásil, že je naklonený prímeriu počas nadchádzajúcich olympijských hier v Paríži.
Čítajte viac Putin je naklonený prímeriu na Ukrajine počas olympijských hier v Paríži
12:25 Výroky zahraničných predstaviteľov o nelegitímnosti ruských volieb sú absurdné, vyhlásil dnes podľa štátnej agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že Moskva nehodlá napríklad počúvať hodnotenie, ktoré prišlo z USA. Ruské prezidentské voľby, v ktorých podľa oficiálne oznámených výsledkov drvivo zvíťazil dlhoročný ruský prezident Vladimir Putin, odsúdila ako neslobodný rad krajín vrátane Ukrajiny, USA, Francúzska alebo Poľska a Česka.
Biely dom podľa agentúry Reuters už cez víkend uviedol, že voľby neboli slobodné ani spravodlivé, keďže „Putin uväznil politických oponentov a zabránil ďalším, aby proti nemu kandidovali“. Na to Peskov dnes zareagoval, že iné hodnotenie sa ťažko dalo čakať. „Určite to nie je názor, ktorému sme ochotní načúvať a ktorý je pre nás v tieto dni dôležitý,“ uviedol. Dodal, že gratulácie k Putinovmu víťazstvu zo zahraničia budú nepochybne prichádzať niekoľko dní. Ruskému prezidentovi zablahoželali mimo Číny, KĽDR alebo Iránu. Putinovi zatelefonovali tiež lídri stredoázijských republík, Bieloruska či Azerbajdžanu, uviedol tiež TASS.
Čítajte aj Nikdy neuznáme ruské voľby organizované na okupovaných územiach, vyhlásila EÚ
11:25 Európska únia nikdy neuzná výsledky Ruskom organizovaných prezidentských volieb na okupovaných územiach Ukrajiny, uviedla vo vyhlásení úniová diplomacia. Výsledky hlasovania na týchto územiach sú podľa EÚ neplatné a ruské politické vedenie za ne ponesie následky.
Čítajte viac Nikdy neuznáme ruské voľby organizované na okupovaných územiach, vyhlásila EÚ
11:11 Ruské ministerstvo obrany podľa amerického Inštitútu pre štúdiu vojny (ISW) dalo najavo zámer chrániť svoju Čiernomorskú flotilu pred ukrajinskými útokmi. ISW poukazuje na to, že ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil velenie Čiernomorskej flotily v okupovanom Sevastopoli. Šojgu prikázal, aby Čiernomorská flotila nainštalovala ďalšie zbrane, vrátane veľkokalibrových systémov a guľometov, konštatuje ISW. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Čítajte aj Trosky a mastný fľak. Ruskí piloti opísali potopenie Cezara, velenie flotily je pod ostrou kritikou
Podľa komunikačného centra ukrajinskej armády k začiatku februára tohto roka údery ukrajinských síl zničili približne tretinu vojnových lodí ruskej Čiernomorskej flotily, vrátane 24 lodí a jednej ponorky. Ukrajinské údery tým prinútili Čiernomorskú flotilu premiestniť väčšinu svojich námorných prostriedkov z hlavnej základne v Sevastopoli na okupovanom Kryme do ruského Novorossijska a iných menších prístavov.
11:00 Prezidentské voľby v Rusku boli podľa šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella postavené na zastrašovaní a utláčaní. Hlasovanie v Rusko okupovaných územiach Ukrajiny Borrell označil za ďalšie narušenie ukrajinskej suverenity. Proces odsúdila aj nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková a ďalší únijní lídri, ktorí dnes hovorili s novinármi pred začiatkom rokovaní úniových ministrov zahraničia v Bruseli.
Dvadsaťsedmička neskôr vydá k ruským voľbám spoločné stanovisko, uviedol Borrell, ktorý vo svojom stručnom vyhlásení meno znovuzvoleného ruského prezidenta Vladimira Putina nespomenul.
„Ruské voľby boli voľbami bez možnosti výberu,“ komentovala priebeh Baerbocková pri príchode na dnešné rokovanie ministrov zahraničia krajín EÚ v Bruseli.
Putinovi naopak zablahoželali Rusku priateľskejšie naklonené krajiny ako Čína, Severná Kórea a Irán. Česká diplomacia, zástupcovia USA alebo Ukrajiny voľby odsúdili.
10:44 Účasť v ruských prezidentských voľbách presiahla 77 percent, v novodobej histórii Ruska bola rekordná, oznámila dnes podľa agentúry TASS ústredná volebná komisia. Voľby vyhral súčasný prezident Vladimir Putin, ktorý po sčítaní viac ako 99 percent hlasov získal viac ako 87 percent hlasov, tvrdí komisia s tým, že konečné výsledky oznámia vo štvrtok.
Čítajte viac Moskva sa pochválila rekordnou účasťou vo voľbách. Putinovi gratulovali spojenci vrátane diktátora
10:15 Znovuzvolenie ruského prezidenta Vladimira Putina sa udialo v kontexte represií v občianskej spoločnosti a neboli dodržané podmienky pre slobodné a demokratické voľby. Vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, to dnes uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia. Francúzsko neuznáva výsledky volieb, ktoré sa konali v Rusko okupovaných častiach susednej Ukrajiny.
Paríž tiež ocenil odvahu „mnohých ruských občanov, ktorí pokojne protestovali proti tomuto útoku na ich základné politické práva“. Francúzska diplomacia dodala, že neuznáva, že neuznáva výsledky volieb, ktoré sa konali v oblastiach Ukrajiny okupovaných Ruskom a odsúdilo zriadenie volebných stredísk v oblastiach, ako je Južné Osetsko a moldavské Podnestersko.
Čítajte aj Ukrajina a jej spojenci odsudzujú víťazstvo Putina: Je opitý mocou a chce vládnuť večne. Rinkévičs: Voľby? Aké voľby?
Prezidentské voľby v Rusku nemožno nazývať voľbami, nemajú žiadnu legitimitu, povedal dnes šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis pri príchode na rokovania ministrov zahraničia krajín EÚ v Bruseli. Podľa ruských úradov voľby vyhral súčasný prezident Vladimir Putin, ktorý podľa oficiálnych údajov získal po sčítaní viac ako 99 percent lístkov vyše 87 percent hlasov.
„Určite sa to nedá nazývať voľbami. Je to postup, ktorý má pripomínať voľby, "okomentoval Landsbergis hlasovanie, ktoré sa konalo od piatka do nedele. Víťazstvo Putina bolo dopredu očakávané aj vzhľadom na to, že dlhoročný ruský líder nemusel vo voľbách čeliť žiadnej skutočnej konkurencii. "V tejto atmosfére neslobody sa nemôžu konať žiadne voľby,“ dodal litovský minister zahraničia.
10:05 K víťazstvu v prezidentských voľbách zablahoželali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi Kuba, Venezuela, Bolívia či Honduras. Informovala o tom dnes agentúra Europa Press. Tieto krajiny majú ľavicové vlády, pričom režimy na Kube a vo Venezuele sú označované za autoritárske a dlhodobo čelia kritike za represie voči opozícii, podobne ako Putin.
„Venezuelský prezident Nicolás Maduro Moros v mene venezuelského ľudu blahoželá prezidentovi Vladimirovi Vladimirovi Putinovi a jeho politickému hnutiu k ohromujúcemu volebnému triumfu,“ uviedlo v nedeľu venezuelské ministerstvo zahraničia. „Jednota ruského ľudu a vedenie prezidenta Putina sú základom ruskej suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti, ako aj politickej stability a svetovej bezpečnosti,“ uvádza sa tiež v blahoprajnom vyhlásení.
Čítajte aj Putin sa dal znovuzvoliť. Uzná Západ jeho mandát?
Taktiež kubánska vláda Putinovi už gratulovala. „Úprimne blahoželáme k znovuzvoleniu prezidenta Vladimira Putina. Spoľahlivo sa tak ukázala podpora ruského ľudu svojmu vedeniu. Budeme pokračovať v posilňovaní vzťahov Kuby a Ruska v sektoroch dôležitých pre blaho nášho ľudu, "napísal na sieti X kubánsky prezident Miguel Díaz-canel v deň, keď v jeho krajine niekoľko tisíc ľudí demonštrovalo proti dlhodobým výpadkom elektriny a chronickému nedostatku potravín. Díaz-Canel to pričítal "nepriateľom kubánskej revolúcie“, respektíve americkému embargu.
„Úprimne gratulujeme bratovi Vladimirovi Putinovi, ktorý bol opätovne zvolený za prezidenta Ruska s výrazným víťazstvom, ktoré opätovne potvrdzuje jednotu statočného ruského ľudu,“ napísal na sociálnej sieti bolívijský prezident Luis Arce, ktorý tiež vyjadril nádej na ďalšie prehlbovanie spolupráce s Moskvou.
Taktiež honduraská prezidentka Xiomara Castrová Putinovi popriala k jeho „presvedčivému víťazstvu“, a to nielen ako hlava Hondurasu, ale aj ako aktuálna predsedníčka Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC).
Viacero západných krajín ruské voľby označilo za nedemokratické a neslobodné.
Čína, kľúčový spojenec Moskvy, v pondelok tiež zagratulovala ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi k volebnému víťazstvu.
„Čína vyjadruje svoje blahoželanie. Čína a Rusko sú si navzájom najväčšími susedmi a komplexnými strategickými partnermi v novej ére,“ povedal na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.
„Pevne veríme, že pod strategickým vedením prezidenta Si Ťin-pchinga a prezidenta Putina budú čínsko-ruské vzťahy naďalej napredovať,“ dodal Lin a pripomenul, že tento rok si pripomíname 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi krajinami.
9:53 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 431 550 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 810 vojakov, 19 tankov, 17 bojových obrnených vozidiel či 34 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 809 tankov, 13 014 bojových obrnených vozidiel, 14 141 vozidiel a palivových nádrží, 10 668 delostreleckých systémov, 1 017 odpaľovacích raketových systémov, 720 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 308 dronov, 1 922 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 731 kusov špeciálnej techniky.
9:44 Čína zváži účasť na mierovej konferencii zameranej na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú plánuje v najbližších mesiacoch zorganizovať neutrálne Švajčiarsko. Uviedol to čínsky veľvyslanec v Berne Wang Š'-tching pre denník Neue Zuercher Zeitung v rozhovore, ktorý bol zverejnený v pondelok, informovala agentúra Reuters.
Podľa Wanga by na ukončení vojny na Ukrajine mali pracovať všetky strany. „Je potrebné zabrániť tomu, aby sa kríza ešte zhoršila alebo dokonca vymkla spod kontroly… Pozorne sledujeme konferenciu o Ukrajine, ktorú bude hostiť Švajčiarsko, a skúmame možnosť účasti,“ povedal.
Švajčiarska vláda načrtla, že mierovú konferenciu, ktorej myšlienka bola predstavená v januári, plánuje zorganizovať do leta. Rusko označilo plán na zorganizovanie takejto konferencie za „bezúčelný“. Bez účasti Moskvy sú snahy odsúdené na neúspech, dodala.
Podľa februárového vyjadrenia švajčiarskej prezidentky Violy Amherdovej je nepravdepodobné, že by sa Rusko zúčastnilo na začiatku rokovaní.
Čítajte aj Média zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva si neželala jej zverejnenie
8:53 Rusko sa snaží na Krymskom polostrove od anexie v roku 2014 potláčať ukrajinskú identitu. Upozornila na to v pondelok ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) s tým, že Rusko podobne postupuje aj na ďalších anektovaných ukrajinských územiach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Za desať rokov okupácie spravilo Rusko všetko, čo je v jeho silách na to, aby delegitimizovalo ukrajinskú zvrchovanosť nad Krymom,“ uviedla AI. Poukázala na ruskú politiku, ktorú používa s cieľom „upraviť etnické zloženie“ obyvateľov Krymu, ktorý je domov aj krymských Tatárov. Tí z veľkej časti bojkotovali sporné referendum spred desiatich rokov, na základe ktorého Rusko anektovalo Krym.
Čítajte aj Občianstvo, alebo teror a deportácia. Rusi sa snažia ničiť Ukrajincom aj identitu
Ruské úrady sa podľa AI snažia potlačiť identitu Ukrajincov a krymských Tatárov rôznymi obmedzeniami, ktoré sa týkajú napríklad vzdelania, náboženstva, médií alebo súdnictva. „Zmeny v učebných osnovách a takmer úplne odstránenie výučby ukrajinského jazyka majú zaistiť, že mladšie generácie nebudú mať dostatok vedomostí a povedomia na to, aby mohli spochybniť ruský naratív o histórii Krymu,“ uviedla AI.
Obyvatelia polostrova museli prijať ruské pasy, inak im hrozilo, že budú zbavení svojich ľudských práv, že im budú odopierané základné služby alebo dokonca, že budú deportovaní, uviedla AI.
7:55 Ukrajina sa pri kompenzovaní nedostatku delostreleckej munície a útokoch na ruské vojenské pozície spolieha na masívne nasadzovanie dronov, podľa expertov však nedokážu zvrátiť nepriaznivý pomer síl.
Na ukrajinských bojiskách začínajú dominovať útočné drony s dlhým doletom, komerčné drony a najmä tzv. FPV drony (ich operátor sleduje záznam kamery dronu v reálnom čase prostredníctvom špeciálnych okuliarov).
„Na Ukrajine v súčasnosti vidíme nasadzovanie dronov v nepredstaviteľnej miere, hovoríme skutočne o desiatkach tisíc dronov,“ uviedla Ulrike Frankeová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) pre agentúru AFP.
Ukrajinskí predstavitelia odhadujú mesačnú spotrebu dronov na 100-tisíc až 120-tisíc. Na rozsiahlu ofenzívu je potrebných 200-tisíc až 250-tisíc delostreleckých granátov mesačne alebo 75-tisíc až 90-tisíc pri obrane, uvádza správa britského Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS).
Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony
7:42 Ukrajina v noci na dnes zničila 17 z 22 ruských útočných dronov. Rusko podľa ukrajinského letectva zaútočilo tiež siedmimi raketami, uviedli agentúry Reuters a Ukrinform. Jedna zo striel podľa Štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) zasiahla hasičskú stanicu v Charkovskej oblasti, jeden záchranár utrpel zranenia.
Útok poničil budovu stanice a štyri hasičské autá. V tom čase bolo na služobnej 11 hasičov, z ktorých jeden utrpel zranenia ruky. Išlo o vodiča, ktorému zdravotníci poskytli pomoc na mieste.
V Charkovskej oblasti, ktorá susedí s Ruskom, platila výstraha pred raketovým nebezpečenstvom dočasne tiež dnes ráno.
7:09 Ministri zahraničia krajín Európskej únie dnes budú riešiť najmä situáciu na Ukrajine, na Blízkom východe, ale aj v Bielorusku. Na úvod rokovania v Bruseli sa s nimi prostredníctvom videohovoru spojí americký minister zahraničia Antony Blinken. Následne budú prostredníctvom videa hovoriť aj so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom.
Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa minulý týždeň zhodli na reforme takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa neskôr jednotlivým štátom Európskej únie čiastočne prepláca ich vojenská pomoc Ukrajine. Odsúhlasených bolo navyše päť miliárd eur s tým, že tieto prostriedky budú určené práve iba na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Dnes sa očakáva, že by ministri mohli existenciu tohto ukrajinského fondu formálne potvrdiť.
Do Európskeho mierového nástroja prispievajú jednotlivé členské štáty podľa výšky svojho HDP. Novo sa však podarilo presadiť, že si krajiny môžu od svojho príspevku od fondu odpočítať časť pomoci, ktorú prispievajú Ukrajine bilaterálne. Musia to však Bruselu preukázať. Túto požiadavku presadzovalo najmä Nemecko, ktoré poskytuje Kyjevu veľké množstvo pomoci práve bilaterálne.
Ministri by sa mali dnes zaoberať aj ďalšími sankciami voči teroristickému hnutiu Hamas a radikálnym židovským osadníkom. Česko požadovalo, aby boli tieto dva sankčné zoznamy oddelené, pre čo sa podľa informácií ČTK podarilo nájsť podporu.
6:30 Macron sa pri ruskej invázii na Ukrajinu mení z holubice na jastraba, uviedol internetový portál stanice BBC a hľadá odpoveď, aký má na to dôvod.
Niektoré krajiny – Pobaltie, Poľsko – vítajú zjavnú konverziu prezidenta Macrona na ich „realistické“ hodnotenie moskovskej hrozby. Iní – najmä Nemecko kancelára Olafa Scholza – sú zdesení týmto znovuobjaveným francúzskym duchom va-t-en-guerre (Do boja!), píše BBC.
Všetci sú zmätení a neistí. Ako autentická je nová línia Macrona? Je jeho nedávne odmietnutie vylúčiť vyslanie vojakov na Ukrajinu len ďalším z jeho prekvapení – svedectvom o jeho potrebe dať bokom diplomaciu? A koľko z jeho nového postoja je čistá politika? BBC tiež pripomína, že sa blížia európske voľby a francúzska pravica je pripravená poraziť „macronistov“.
Macron sám uznal v rozhovore pre francúzsku televíziu, že takéto kritické otázky existujú. Za svoju „konverziu“ z holubice na jastraba sa nehanbil, ale jeho názor je, že jedno predchádza druhému, po vyčerpaní všetkého úsilia osloviť protivníka. Tvrdí tiež, že Rusi posunuli svoju agresiu na novú úroveň.
Povedal podľa BBC, že Kremeľ v posledných mesiacoch „znateľne pritvrdil“ – previedol ruskú ekonomiku na trvalú vojnovú výrobu, zintenzívnil represie voči vnútornej opozícii, eskaloval kybernetické útoky na Francúzsko a ďalšie krajiny. Keďže Ukrajina vyzerá čoraz viac sužovaná a Spojené štáty už nie sú spoľahlivé ako spojenec, Európa vstupuje do nového sveta: „Svet, v ktorom sa skutočne deje to, čo sme považovali za nemysliteľné,“ tvrdí.
To je dôvod, prečo podľa novej Macronovej doktríny sa Francúzsko a Európa majú pripravovať na mentálny skok z útulných istôt umierajúcej éry do novej tvrdej reality.
BBC uvádza, že problém nie sú argumenty, ale to, či Macron má líderský talent, aby ho ostatní nasledovali, čo nie je jasné. Pripomína roztržku s tým, kto má byť jeho najbližším spojencom v Európe -Nemcom Olafom Scholzom. Francúzsko obviňuje Nemecko z brzdenia pomoci pre Ukrajinu a úmyselnú slepotu pri lipnutí na americkom bezpečnostnom dáždniku. Nemecko zase viní Francúzsko z bezohľadnej agresivity, pokrytectva (francúzske dodávky zbraní sú v skutočnosti ďaleko za Nemeckom) a Macrona z predvádzania sa.
Aj vo Francúzsku je podľa BBC Macronova podpora menšia, než sa rád domnieva. Prieskumy ukazujú, že veľká väčšina – okolo 68 % – je proti jeho línii vyslania západných jednotiek na Ukrajinu. Väčšina ľudí je jasne proti Rusku, spoločnosť pre prieskum verejnej mienky Ifop ale hlási „progresívne oslabovanie podpory ukrajinskej veci“. Ak je Macronov tvrdý postoj proti Moskve snahou oslabiť francúzsku pravicu, potom sa zdá, že ani to nefunguje a podpora strany Marine Le Penovej Rassemblement National rastie.
Macron preberá líderstvo a núti Európanov, aby tvrdo premýšľali o svojej bezpečnosti aj o obetiach, ktoré môžu byť čoskoro nevyhnutné. To všetko je nepochybne vítané, uvádza BBC, ale jeho problém podľa nej je v tom, že príliš veľa ľudí na neho reaguje zle. Pohoršujú sa nad jeho sebavedomím a majú pocit, že si mýli to, čo je správne pre Európu a svet, s tým, čo je v skutočnosti správne pre Francúzsko – alebo pre neho osobne, uzatvára BBC.
Macron podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zdôraznil, že je nevyhnutné, aby európske krajiny naďalej podporovali ukrajinské víťazstvo proti Rusku s cieľom zabezpečiť ukrajinskú a európsku bezpečnosť. Macron v rozhovore pre ukrajinské televízne kanály 1+1 a My-Ukraina zo 16. marca uviedol, že „v Európe nebude mier, ak bude Ukrajina nútená kapitulovať“.
Macron vyzval európske krajiny, aby urýchlili dodávky vojenskej pomoci Ukrajine a vyhlásil, že „trvalý mier“ obnoví územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a zaručí bezpečnosť Ukrajiny a celej Európy.
Macron tiež naznačil, že rokovania si vyžadujú, aby sa do rokovaní zapojilo Rusko aj Ukrajina, pričom zdôraznil neochotu Ruska zapojiť sa do legitímnych rokovaní v dobrej viere s Ukrajinou ako s rovnocennou stranou.
Macronov dôraz, že iba Rusko a Ukrajina sa môžu zapojiť do legitímnych rokovaní, podľa ISW priamo spochybňuje prebiehajúcu ruskú informačnú operáciu zameranú na to, aby sa Západ stal jedinou zmysluplnou vyjednávacou stranou s cieľom presvedčiť ho, aby akceptoval pozíciu Kremľa, že Ukrajina nie je nezávislá a získať ústupky od Západu, ktoré podkopávajú ukrajinskú suverenitu a územnú celistvosť.